Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113228732
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113228732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,
právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: F.
W., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, N. o zaplatenie 489,75 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 240,80 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 133,08 eur od 6.10.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100,14
eur od 6.9.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7,58 eur od 6.11.2010 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.9.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia 489,75 eur, spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 133,08 eur od 6.10.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 100,14 eur od 6.9.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
7,58 eur od 6.11.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Slovák Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému
verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení,

za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu
verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu
za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému
faktúru číslo 7008590941 na sumu 133,08 eur splatnú 5.10.2010, fa.č. 7007684830 na sumu 100,14 eur
splatnú 5.9.2010 a fa.č. 7009600106 na sumu 7,58 eur splatnú 5.11.2010. Faktúrou č. 7105908078 si
uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur.

Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému

riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o
pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovák Telekom, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 3.10.2012 bolapohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr s príslušenstvom postúpená
spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uplatnil si podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z. platného a účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Navrhovateľ ďalej k návrhu uviedol, že žalobca si v žalobnom návrhu voči žalovanému uplatňuje právo
na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 240,80 eur ako aj právo na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur vyúčtovanej vo faktúre č. 7105909078 z titulu porušenia
časového záväzku 24-mesačnej doby viazanosti služby podľa bodu 4 dodatku a ust. bodu 1 písm. b/
dodatku k zmluve o pripojení č. 911112426, t.j. porušenie povinnosti odporcu riadne a včas platiť cenu
služieb. Zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dojednaná
platne v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne s uvedením výšky

zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym.

Zmluvná pokuta ako bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa všetky
náležitosti v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne a zároveň bol
dojednaný aj spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a možnosť jej uplatnenie pre prípad porušenia
povinnosti zmluvnej strany zmluvy o pripojení, preto je takto dojednaná zmluvná pokuta platná.

Žalobca zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz zjednania zmluvnej pokuty
v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je
zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si
zmluvných povinností žalovaným, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby
a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností

pri zjednaní zmluvnej pokuty považoval za potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu si
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas, žalovanému požadované
služby riadne v zmysle zmluvných dojednaní sprístupnil, žalovaný však svoj záväzok doby viazanosti
24 mesiacov preukázateľne porušil. Zákonná úprava zmluvnej pokuty nepredpokladá zohľadňovanie
intenzity porušenia, či časových súvislostí, ktoré sa týkajú zmluvných pokút. Zmluvnú pokutu možno

dojednať len za porušenie, pričom nerozhoduje, či ide o vážne alebo menej vážne, veľmi intenzívne či
menej intenzívne porušenie povinnosti. Rovnako tu zákon nepozná ani časové súvislosti (samozrejme
okrem času, kedy nastane nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty). Preto nemôže súd hodnotiť prijateľnosť
či neprijateľnosť zmluvnej pokuty na základe toho či je zmluvná pokuta nižšia s postupom času alebo
ostáva po celú dobu rovnaká. Takéto chápanie inštitútu zmluvnej pokuty by popieralo jeho zmysel.

Znamenalo by to degresívne stanovenie výšky zmluvnej pokuty s ohľadom na dobu plnenia podmienok
zmluvy zo strany dlžníkov, čo by v konečnom dôsledku degradovalo tento zabezpečovací právny
inštitút na „poplatok", čím by sa poprela preventívna aj sankčná funkcia zmluvnej pokuty (a teda aj jej
celá podstata). Zároveň uviedol, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť
zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany pre prípad jej riadneho dojednania v zmluve, pričom

poukázal aj na právny záver vyjadrený v Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obdo 4/99, ktorý
je možné aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy a to, že sama skutočnosť, že strany dojednali
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou neznamená,
že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že žalobca si svoje
povinnostivyplývajúcemuzozmluvyopripojeníplnilriadneavčas;odporcoviposkytolmobilnézriadenie

za zvýhodnenú cenu 1,00 eur, ktorého reálna hodnota predstavovala 159,00 eur, čomu zodpovedal
protizáväzok spočívajúci v 24 mesačnej dobe viazanosti.

Primárnym cieľom zjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť
dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu
založeného zmluvou o pripojení. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo

na jej zaplatenie vznikne veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za
len posledný mesiac doby jeho viazanosti. Dojednanie o zmluvnej pokute chráni pred zneužívaním
kúpy mobilného zariadenia za akciovú cenu, príp. získania benefitov v podobe lacných volaní zostrany špekulatívnych zákazníkov, keď pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zo
strany zákazníka by podnik nemohol poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny mobilného zariadenia,
akciovej ceny poskytovanej služby, ale musel by mobilné zariadenia predávať, resp. elektronickú službu

poskytovať za neakciovú plnú cenu. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť
zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava, v opačnom prípade by sa
zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca.

Postavenie odporcu ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo, nakoľko nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty by žalobcovi nevznikol, ak by si žalovaný a to bez ohľadu na to či

je alebo nie je spotrebiteľom plnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal riadne a včas.
Žalovaný si vybral akciovú ponuku podmienenú viazanosťou a zabezpečenú zmluvnou pokutou, v
rámci ktorej získal podľa zmluvy o pripojení oproti štandardnej ponuke bez viazanosti na obdobie
celej viazanosti. Žalobca k prípadnej deklarovanej „značnej" nerovnováhe medzi zmluvnými stranami
zdôraznil, že žalovanému nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez záväzku doby
viazanosti zmluvou o pripojení. V takom prípade mal možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení

bez doby viazanosti a bez benefitov, samozrejme bez zmluvnej pokuty. Právny predchodca žalobcu
mal totiž v ponuke viacero variant dojednaní zmluvy o poskytovaní služby, pričom len vyhovel žiadosti
žalovaného o uzavretie zmluvy s výhodami v podobe benefitov a akciovej ceny poskytovanej služby so
záväzkom doby viazanosti. Žalovaný tak mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu vstúpi a ovplyvniť tak dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej

pokute tak zodpovedá individuálnemu dojednaniu a preto takto dojednanú zmluvnú podmienku nie je
možné označiť za neprimeranú. K spôsobu dojednania zmluvnej pokuty uviedol, že písomný prejav vôle
treba hodnotiť podľa ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmý dispozitívny charakter
občianskoprávnych vzťahov, pričom zmluvná voľnosť je obmedzená iba výslovným zákazom uvedeným
v zákone. Záväzok odporca porušil už v mesiaci september 2010 za služby poskytnuté v období od

21.7.2010 do 14.8.2010 a nezaplatil ani ďalšie faktúry hoci služby využíval od 21.7.2010. V tomto smere
poukázal na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 40bdo/4/99 ako aj viaceré české
judikáty (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 28Cdo/575/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR,
sp.zn. 23Cdo/1646/2007), podľa ktorých uplatnenú zmluvnú pokutu považoval vzhľadom na preukázané
porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného za spravodlivú, primeranú a plniacu svoj účel vo vzťahu k

porušovanej povinnosti a na jej zaplatení trváme v celom rozsahu. Tiež odkázal na zásadné rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 9Co/31/2012 zo dňa 19.3.2013, ktorým bolo podľa jeho názoru
prekonané posudzovanie zmluvných pokút v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľných podmienok
bez náležitého posudzovania všetkých súvisiacich okolností a osobitostí konkrétneho prípadu s ktorého
závermi vyjadreným v predmetnom rozhodnutí sa v plnej miere stotožnil.

Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil, hoci mali doručenie predvolania riadne vykázané,
preto súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovinajneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka „Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné."

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Súd zo zmluvy o pripojení o pripojení zo dňa 21.7.2010 uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporcom, na zistil, že právny predchodca navrhovateľa sa zaviazal
poskytovať odporcovi služby v zmysle zákon 610/2003 Z. z. v programe služieb Podľa seba 5 vrátane
dodatkukzmluvezodňa21.7.2010,ktorousaprávnypredchodcazaviazalodpredaťodporcoviMTNokia

6303i klasik za sumu 1 euro a odporca sa zaviazal zotrvať v právnom vzťahu s navrhovateľom po dobu
24 mesiacov pod hrozbou zmluvnej pokuty 248,95 eur. Odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24
mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustí sa takého konania a ani neumožní
také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením alebo
právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka, za žiadosť o

vypojenie SIM z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka
konania, žiadosť o jej vypovedanie v prípade straty alebo krádeže SIM, ako aj odstúpenie účastníka od
zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku. Účastníci si zároveň
dohodli, že počas doby viazanosti nemôže účastník požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného
programu služieb na program služieb i taríf, požiadať o prenos t.č. k inému operátorovi, v opačnom

prípade súhlasí so zrušením povinnosti uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, t.j. vo
výške 248,95 eur.

Súd ďalej zistil, že právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. 7007684830 zo dňa 15.8.2010 odporcovi
vyúčtoval sumu 100,14 eur za mesačné poplatky hlasové a nehlasové služby splatná 5.9.2010, fa č.
7008590941 zo dňa 15.9.2010, bola odporcovi vyúčtovaná suma 133,08 eur za mesačné poplatky,

hlasové a nehlasové služby splatná 5.10.2010, fa č.7009600106 zo dňa 15.10.2010, ktorou bola
odporcovi vyúčtovaná suma 10,8 eur za mesačné poplatky a nehlasové služby splatná 5.11.2010, fa č.
7105908078 zo dňa 15.6.2011, ktorou bola odporcovi vyúčtovaná suma 248,95 eur ako zmluvná pokuta
splatná 3.7.2011.

Súd oboznámil aj obsah Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi
navrhovateľom ako poskytovateľom služieb a odporcom ako spotrebiteľom, ktorý je upravený zmluvou
vrátane dodatku, špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah sa vzťahuje ajzákonná úprava právnych predpisov zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách a zákona
o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V konaní mal súd preukázané, že odporcovi boli účtované navrhovateľom poskytnuté služby splatné v

období od 15.7.2010 do 14.10.2010. Súd mal z uvedených dokladov preukázané aj poskytnutie služieb
tak, ako bola zmluvne dojednaná povinnosť navrhovateľa. Súd však nemal preukázané uhradenie
splatných záväzkov vyúčtovaných navrhovateľom odporcovi v zmysle ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č.
610/2003 Z. z. alebo preukázaný zánik záväzku odporcu z iného dôvodu. Súd zo žiadneho iného dôkazu
obsiahnutého v spise nezistil, že by niektoré služby neboli dodané alebo boli reklamované. Rovnako súd

mal preukázané aj vyúčtovanie upomínaní, ktorými bol odporca upozorňovaný na omeškanie s úhradou
splatného záväzku, porušenie zmluvných podmienok a možnosť odpojenia od poskytovania služieb.

Povinnosti navrhovateľa poskytovať odporcovi telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť odporcu
riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Súd nemal preukázaný akýkoľvek zánik záväzku
za poskytnuté služby, či už zaplatením alebo iným zo spôsobov podľa šiesteho oddielu Občianskeho
zákonníka, alebo akúkoľvek zmenu záväzku. Odporca v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné

prostriedky. Súd mal preto z vyúčtovaní služieb preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie súd za
vyúčtované služby vo výške 240,80 eur.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Vzhľadom na omeškanie odporcu s peňažným plnením a to počnúc dňom nasledujúcim po dátume

splatnosti faktúr, súd zaviazal odporcu z dôvodu omeškania sa s platením peňažného záväzku aj na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa
základnej sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania.

Súd sa ďalej zaoberal nárokom navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Súd zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač na zmluve bez možnosti voľby jej prijatia

alebo odmietnutia. V ust. čl. 2 zmluvy bolo uvedené že „účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti 24
mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustí sa takého konania a ani neumožní
také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením alebo
právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka, za žiadosť o
vypojenie SIM z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka

konania, žiadosť o jej vypovedanie v prípade straty alebo krádeže SIM, ako aj odstúpenie účastníka od
zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku. Účastníci si zároveň
dohodli, že s ohľadom na predaj zľavneného MT počas doby viazanosti nemôže účastník požiadať o
aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu služieb na program služieb i taríf, požiadať o prenos t.č. k
inému operátorovi, v opačnom prípade súhlasí so zrušením povinnosti uhradiť podniku zmluvnú pokutu

uvedenú v tabuľke č. 1.

Súd predbežne konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňa formálne náležitosti. Súd zároveň
konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52
a násl. Občianskeho zákonníka.Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - zmluvy, nemôžu
byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne
ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by právo takáto časť dohody bola výsledkom dojednania

účastníkov. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí
určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a
dojednaníustanovenýchvzmluve,všeobecnýchpodmienkachacenníku,minimálneichnemôževylúčiť.
Navrhovateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s judikatúrou súdov s
prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). V tomto kontexte nemohol opomenúť
zverejnené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co91/2011, ktorým v obdobnej veci u
iného operátora - poskytovateľa telekomunikačných služieb, zamietol nároky zo zmluvnej podmienky s
obdobnou úpravou vzhľadom na právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti dohody o
zmluvnej pokute z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Rovnané neprijateľné podmienky

však súd konštatoval aj v konaniach voči právnemu predchodcovi navrhovateľa.

V rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali
byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a
jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).
Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými
podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát

bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany

spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť,
je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25,
Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Nakoľko bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej výške bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia

povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj
s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Súd v tomto prípade pri riešení veci poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené v súvislosti
s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť existencie
kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na

systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie
a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to nemôže byť
považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto v. Portugal, č.
39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať
požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem „vážnej a dlhodobej“

povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna
neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešenie
kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval za dôležitú povinnosť štátov
organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných) rozsudkov
(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and Others v. Albania, č. 9074/07,

§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec 2011). Rozhodnutia súdov
musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru a
predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech je právna, administratívna
alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy priskúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé
súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za
súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov panstva práva je

princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, § 61, ECHR 1999-
VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti k
súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej
neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne
jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho výkladu práva

pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene
odlišný.

Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval na nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej
rozhodovacej činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, ktorou došlo k dohode o zmluvnej pokute.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 OSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 OSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto

podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Súd považuje za nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia §
544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve), ktoré ako

typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálnedojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s
odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých
podmienok vo všetkých zmluvách.

Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci
v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za
znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od
01.01.2008). Vzťah medzi OZ a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis)
a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ (jeho právny predchodca)

pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z
Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v
dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti
ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ

ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať
zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je

na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je
teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia
autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Nepochybne je právom navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom

zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť odporcu riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnutéslužbyakoajpovinnosťzákazníkapourčitúdobu zostaťvprávnomvzťahusposkytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý

vyhradený objem hovorov, SMS a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu, tvoria
ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť
odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri
predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce
z voľby a viazanosti.

Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

Súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka

akospotrebiteľaasankciezabezpečujúcesplneniepovinnostinesmúmaťtakýcharakter,žeznemožňujú
uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne
rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej
situácie.Počastejtodobymôženastaťsituácia,žespotrebiteľnechcealebonemôževyužívaťdohodnutý
rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny,

zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo ajsamotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Sankcia za porušenie povinnosti
zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to
ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti

a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušenímpovinnostivznikne.Sankciapočascelejplatnostizmluvyajejhrozbynesmiebyťvžiadnomjej
štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

Je rozdiel, či spotrebiteľ konaná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už
od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie donúti

ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Ak napríklad spotrebiteľ musí alebo požaduje
ukončiť využívanie služieb ku koncu doby viazanosti, svoje povinnosti po určitú dobu riadne plnil, nemá
porušenie povinnosti taký charakter a dopad, teda nie je tak závažné, ako pri porušení povinnosti
hneď na začiatku právneho vzťahu. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne stanovenej výške,
ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľko násobku
paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí

v určitom rozsahu monopolne, pričom čím dlhšie si spotrebiteľ plní povinnosti, tým viac pôsobí sankcia
disproporčne. Popri tom má operátor mnoho možností ako zabezpečiť „vrátenie výhod“ nedodržaní
zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením
od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej
pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých

obchodných stykov, mravov a zvyklostí (dodatočné účtovanie DPH, vymáhanie nárokov ...).

V danom prípade možno poukázať aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v počiatku si
poskytovatelia služieb nárokovali na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z telekomunikačného
zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne prekračujú. Zmluvná
pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných benefitov a výhod. Pri

dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky, dokonca pri vyúčtovaní
DPH z predajnej ceny by výrazne získal aj štát, pretože zo zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná a
predajcovi tak náleží aj časť ceny, ktorú by inak odviedol štátu. Úlohou poskytovateľa služieb má byť
poskytnúť produkt za primeranú cenu, kedy viazanosť je odôvodnená len takými výhodami, ktorých
poskytnutie bez viazanosti (teda určitého objemu) by prestavovalo nevyhnutnú stratu a obohatenie sa

zákazníka.

Rovnako je potrebné si uvedomiť, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na
strane poskytovateľa služby (ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta
nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.

Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo

nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Súd opätovne
zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i

so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov navrhovateľa,
najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorý od
počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť,
pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení,

nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k účastníkom konania a preberal
by rolu určitého zástupcu navrhovateľa, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní
v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči
určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých
účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to v § 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane
vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je

sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka,
v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a
OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti

súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín Calderón
Camino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve
uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd konštatuje, že
ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd záväzné a tvoria
súčasť materiálneho práva.

Pokiaľ sa týka poukazu na rozhodnutia iné súdu, resp. senátu rovnakej inštancie, súd poukazuje na

skutočnosť, že dané rozhodnutie by bolo akceptovateľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom
konaní pred súdom vyššej inštancie.

Hoci súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-právnych
vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov, nezistil
okolnosti, ktoré by súd prinútili zmeniť názor ktorý vyjadril vo viacerých rozhodnutiach s obdobnými

nárokmi a názor vyslovený nadriadenými súdmi a preto navrhovateľovi nepriznal žiadne nároky z
neplatných právnych úkonov, teda neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej
zmluvnej pokute.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods.2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. V konaní bol úspech oboch účastníkov obdobný, a preto súd nepriznal žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).