Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/628/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221750
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn.NP-3906-1344), právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody vo výške 125 € a nemajetkovej ujmy vo výške 275 €, pretože Okresný súd Nové
Zámky v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX XXX/XXXX rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.6.2010 a to rozhodnutím o poverení, a tak došlo k vydaniu
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 5 mesiacov. Navrhovateľ
uviedol, že v predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „exekučný súd“) žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci zákonom ustanovenej dobe.

Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 125 €, ktorá predstavuje sumu 70 € za správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40 € za
udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15 € za administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následokzbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 275 € za
5 celých mesiacov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660 € za
rok : 12 mesiacov v roku = 55 € za mesiac. V danej exekučnej veci bol exekučný súd bezdôvodne
nečinný viac ako 173 dní.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka

uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na

skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech
si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli mu doručované prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu
doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom
prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po doručení
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek

tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K nesprávnemu

úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok., najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ

(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť ku nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a
tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatípri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným

súdom SR. Odporca nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125 € a nemajetkovú ujmu vo výške 330 €, s poukazom na § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný

nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody
zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy,
keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 €, ktorá musí byť

priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a dôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp.zn.30Cdo/675/2011,
odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné

vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S
prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje jeho konanie odporca za
rozporné s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej

aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a prípadnou škodou.

Navrhovateľ podal k vyjadreniu odporcu stanovisko, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nevidí dôvod na
postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Žiadny právny predpis nevyžaduje, aby náležitosťou podania

účastníka konania bola aj spisová značka súdneho konania. Uviedol, že potrebné je označiť vec, ktorej
sa podanie týka, čo navrhovateľ vykonal spôsobom, ktorý neumožňuje zámenu konania s iným konaním.
Navrhovateľ uviedol, že titul nároku je určený v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. a ide o
nesprávny úradný postup. V danom prípade je intenzita zásahu do práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa nesprávnym úradným postupom veľmi vysoká z dôvodu kumulácie právnych skutočností

vyvolávajúcich nesprávny úradný postup. Ďalej uviedol, že pre existenciu prieťahov v konaní, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
ako aj pre nečinnosť súdu, právne irelevantné zaoberať sa typom a počtom urgencií a sťažností. V
danom konaní všeobecný súd nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Preto postupy ústavného súdu používané k objasňovaniu

porušenia základného práva nemôžu byť podstatné. Ich štúdium nemá v konaní žiaden právny význam.
Navrhovateľ sa svojim návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného
rozhodnutia, ale len z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku bola na príslušný orgán jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj odporca
v obsahu svojho vyjadrenia. Odporca nárok na náhradu škody popiera, preto nie je možné očakávať,

že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym konaním prinieslo požadovaný
efekt v podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Odporca popiera, že by akokoľvek maril predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ reagoval na každý podnet odporcu obšírnym
stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti. Odporca sa vyjadril k otázke
preukázania majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na skutkovú

a právnu argumentáciu navrhovateľ uviedol, že zotrváva na nárokoch uvedených v návrhu v celom
rozsahu.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a zástupcu odporcu.Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, oboznámil exekučný spis
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.XXErXXX/XXXX, EX XXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa20.1.2010boldozápisniceusúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhospísanýnávrhnavykonanie
exekúcie na návrh oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35 807 598, proti povinnému O. A., nar.XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, R. U. pre vymoženie
sumy 684,65 € s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo

dňa 4.11.2009 sp. zn. SR 16807/09.

Dňa 17.2.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 558/10.

Exekučný súd dňa 3.3.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného na doručenie zmluvy o úvere

č.4193240 zo dňa 10.9.2008. Dňa 13.5.2010 exekučný súd vyzval Stály rozhodcovský súd o doručenie
zmluvy o úvere č.4193240 zo dňa 10.9.2008 na základe ktorej, bol vydaný rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu.

Dňa 10.6.2010 bola doručená exekučnému súdu predmetná zmluva o úvere č.4193240 spolu s

fotokópiou predmetného spisu Stáleho rozhodcovského súdu.

Exekučný súd vydal dňa 24.6.2010 poverenie na vykonanie exekúcie číslo XXXX XXXXXX.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu pri spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003Z.z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný

dôvodne. Súd mal ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo
odporcovidňa24.4.2012domáhaluspokojenianárokunanáhraduškodyanárokunanemajetkovúujmu.
Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ktorá v zmysle
§ 16 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. uplynula dňa 24.10.2012. V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy bol exekučný titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu sp.zn. SR 16807/09 zo dňa 4.11.2009. Súd mal v konaní preukázané, že exekučné konanie
sa začalo spísaným návrhu u exekútora dňa 20.1.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na exekučný
súd bola doručená dňa 17.2.2010, pričom exekučný súd dňa 3.3.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného a dňa 13.5.2010 Stály rozhodcovský súd na doručenie zmluvy o úvere č.4193240 zo dňa
10.9.2008, na základe ktorej bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 10.6.2010 bola

doručená exekučnému súdu predmetná zmluva o úvere č.4193240 spolu s fotokópiou predmetného
spisu Stáleho rozhodcovského súdu. Exekučný súd vydal dňa 24.6.2010 poverenie na vykonanie
exekúcie číslo 5404 054214. Súd dospel k záveru, že v uvedenej exekučnej veci bol exekučný
titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, preto aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08) exekučný súd na posúdenie zmluvných podmienok v predmetnom exekučnom

konaní si správne vyžiadal zmluvu o úvere č.4193240 na posúdenie, či priznané nároky v rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu nevyplývali z neprimeraných zmluvných podmienok, ktoré boli potrebné
aj v exekučnom konaní posúdiť. Preto súd dospel k záveru, že exekučný súd až po prijatí zmluvy o
úvere č.4193240, ktorá bola doručená na exekučný súd dňa 10.6.2010 bol viazaný 15-dňovou lehotou
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania

a následne aj v 15-dňovej lehote vydal dňa 24.6.2010 poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5404
054214. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci
došlo k omeškaniu v trvaní 173 dní. Vykonaním dokazovaním tvrdenia navrhovateľa boli preukázané
ako nepravdivé. Zároveň súd konštatuje, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol
splnený zákonný predpoklad spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného

prieťahmi v konaní. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003Z.z.
a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa navrhovateľa
príslušnýexekučnýsúdsvojimpostupomporušilpovinnostiorgánuverejnejmociurobiťúkonalebovydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v

konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2
zákona č.514/2003Z.z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady
škody, citované ustanovenie je účinné od 1.1.2013.

Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy

ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1
zákona č.514/2003Z.z., účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a začatia exekučného
konania. Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané s omeškaním 173 dní. Súd však v konaní zistil,
že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až po doručení žiadanej zmluvy o úvere následne
v 15-dňovej lehote. Táto bola nevyhnutná na posúdenie súladu exekučného titulu so zákonom. Súd v

konaní zamietol návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom Ústavu Ekonomickej univerzity
v Bratislave, nakoľko tento dôkaz považuje v konaní za nadbytočný, pričom doplnenie dokazovania v
tomtosmerebyprerozhodnutievovecizvyššieuvedenýchdôvodovnemaložiadenvýznam.Súddospel
k záveru, že v uvedenej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne počtu dní omeškania avykonaním dokazovaním bolo zistené, že tvrdenia navrhovateľa boli nepravdivé. Súd zároveň dospel
k záveru, že navrhovateľ nijakým relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu
vznikla v súvislosti s predmetným exekučným konaním a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy.

Tento nedostatok by neodstránilo ani dokazovanie znaleckým dokazovaním. Taktiež preto nie je možné
v konaní konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou
škody. Súd z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy
v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní
neuplatnil.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)