Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212010435
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212010435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Štiftom v trestnej veci obžalovaného

D. H., trestne stíhaného pre trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 170 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 Z.z., na hlavnom pojednávaní v Bratislave dňa
4.4.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný - D. H., nar. XX.X.XXXX D. H., trvale bytom H., K. Č.. XX,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II doručenej dňa 5.6.2012, 1Pv 362/10-37,
pre trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 170 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
v znení zákona č. 403/2004 Z. z. na skutkovom základe,

že

dňa 14.11.2005 v čase o 09.00 h. v Bratislave na Osvetovej ulici č. 4 vydával za pravú papierovú obálku
s uvedením adresy odosielateľa W. R.U., H. O.. Č.. XX, Š. a adresy príjemcu D. H., K. O.. Č.. XX, H.,
označenú podacím číslom pošty CP 33 774 660 7 SK, Šaľa 1, v ktorej mali byť doručené „čierne“ účtovne
knihy obchodnej spoločnosti B.M.B Senec s.r.o, ktorú predložil vyšetrovateľovi PZ bývalého Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II ako listinný dôkaz do trestného
konania vedeného pod spisovou značkou ORP-1175/OEK-B2-2004,

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená C.. T. I., X.., nar. X.X.XXXX D. I., trvale bytom
H., M.V. Č.. XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného D. H., poškodenej S.. C..
T. I., X.., svedkov S. H. a V.. J. H. a prečítaním listinných dôkazov uvedených ďalej a z takto vykonaného
dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd za to, že skutok, ktorý

je uvedený v obžalobe sa síce stal, ale nenapĺňa všetky objektívne a subjektívne znaky žalovaného
trestného činu pre nedostatok požadovaného stupňa nebezpečnosti pre spoločnosť ani iného trestného
činu,pretosúdrozhodolooslobodeníobžalovanéhoD.H.spodobžalobypodľa §285písm.b)Trestného
poriadku z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom.Obžalovaný D. H. na hlavnom pojednávaní vyhlásil k obžalobe, že je nevinný a vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní uviedol, že mu došli knihy na adresu trvalého pobytu a prevzal ich na hlavnej

pošte, kde si preberá zásielky, nevedel, čo tam je, celé to bolo zalepené a myslí si, že tá zásielka bola
aj previazaná špagátom, tento asi po ceste z pošty zahodil, tú samotnú zásielku otvoril kľúčom od auta
alebo od bytu, nevie, či pri tom otváraní obalu z neho niečo neodletelo, boli tam dve červené knihy,
vnútri bol vložený nejaký list alebo papier s upozornením, aby sa nenechal okrádať ako jeho rodičia. V
tých knihách boli vlepené nejaké pásky z registračných pokladníc. Volal kvôli tomu H., keďže on mal

firmu a pýtal sa ho, či sa vie v tom orientovať, či vie, ako to je s registračnými pokladňami. Potom to
ukazoval mame o niekoľko dní, ktorá mu potvrdila, že ide pravdepodobne o knihu z firemnej predajne
B.M.B. Senec z Nám.1. mája v Senci. Chceli sa spolu s H. stretnúť aj s poškodenou I., na vrátnici ako
spoločníka ho odmietli pustiť do vnútra a I. ich odkázala na valnú hromadu, ktorú vždy zmarila. Nakoľko
sa javilo, že niečo nie je v poriadku v tých knihách, keďže tam boli pásky nalepené za 15 dní a potom
tam 15 dní chýbali, podal na políciu na K. knihy na preverenie. Bol aj vyzvaný z daňového úradu, aby

podal vysvetlenie k týmto knihám, nakoľko nevedel presne, čo v tých knihách je. Po preverení tých kníh
daňový úrad zistil, že tam došlo ku kráteniu tržieb. Keď to bol podať na polícii, tak sa ho vyšetrovateľka
pýtala, že v čom mu to došlo, tak jej povedal, že obálku od tých kníh má doma, spýtala sa, či by jej
ju mohol doručiť, dával jej ju s tým, že ju pýtali kvôli zisteniu odosielateľa, nikdy sa tam nehovorilo, že
tá obálka by mala byť dôkaz, im išlo iba o tú adresu odosielateľa, nič sa s tou obálkou ani na polícii

nerobilo, nefotila sa, nič podobné. Pre obžalovaného tá samotná obálka nebola dôkaz, dôkazom boli
tie knihy ohľadom registračných pokladní. Obálku mal doma medzi ostatnými listinami, nevie, či bola
preložená alebo ako bola uložená, kvôli sporom s I. si vždy ku každej písomnosti ohľadne firmy pripína
a zakladá aj obálku, v ktorej je písomnosť doručená.

Obžalovaný k rozporu so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 4.11.2011 (č.l. 170), kedy
uviedol, že sa po doručení pokladničných kníh obrátil v tejto veci na V.. I. H., na hlavnom pojednávaní
uviedol, že je to pravda, obrátil sa nielen na H., ale aj na H., ktorý bol v spol. B.M.B. Senec niečo také
ako námestník alebo prevádzkový riaditeľ.

Poškodená S.. C.. T. I., X.. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od začiatku objavenia sa v spoločnosti
noví spoločníci, obžalovaný a H., začali na ňu vyvíjať nátlak, aby uznala ich pracovné zmluvy za platné,
zmluvy obsahovali nadštandardné podmienky a nezodpovedali ich vzdelaniu, praxi a funkcii a toto hneď
zamietla z dôvodu, že to podpísala neoprávnená osoba, ale oni obidvaja začali každý deň chodiť do
spoločnosti a predkladali listy, z ktorých vyplývalo, že im nejde o rozvoj spoločnosti, ale robili psychický

nátlak na jej osobu. Približne o 1 až 2 mesiace sa potom objavila v spoločnosti B.M.B. Senec daňová
kontrola s predmetnými knihami pokladnice, pričom oni začali plošnú kontrolu za rok 2001 a na začiatku
tie knihy pokladnice nevyložili. Zhruba po 1,5 mesiaci od kontroly, z tej daňovej kontroly vyložili tie knihy
pokladnice a povedali, že ohľadom daňovej kontroly je všetko v poriadku, ale že tie dve knihy pokladnice,
ktoré doniesli, nie sú zaúčtované do účtovníctva spoločnosti. Poškodená sa pozrela do jednej z tých kníh

a hneď spoznala písmo zamestnanca H., ktorého približne mesiac predtým vyhodila z práce. Opýtala
sa aj, kde k tým knihám prišli a povedali jej, že sú z finančnej polície a spýtali sa poškodenej, v akom je
vzťahu s rodinou H. a hneď jej bolo jasné, odkiaľ tie knihy pochádzajú. Daňová kontrola riadne prebehla,
za tieto knihy, resp. to, čo je v nich uvedené, vyrubili dane a penále, pričom len penále boli vyše 500.000
Sk, čo bolo hneď v termíne zaplatené a začalo sa proti nej trestné konanie. Tie knihy sú dôkazom toho,

že zo spoločnosti boli odcudzené peniaze v tej výške, ako stanovil daňový úrad. Je presvedčená, že
obžalovaný tie knihy poštou nedostal, ale ich mal buď od H. alebo od svojej matky, ktorá bola dlhé roky
pokladníčkou spoločnosti. Vyšetrovanie bolo ukončené v novembri 2005 a prvý raz pri oboznamovačke
uvidela ten obal, ktorý tam predtým vôbec nebol a bol tam predložený dva týždne pred tým, ten obal si
vtedy odfotila a uvedomila si, že je to písmo H. a taký bol aj záver písmoznaleckých posudkov KEÚ PZ

a Mgr. Koutného. K náhrade škody uviedla, že okrem písomne uplatnenej náhrady škody v prípravnom
konaní zo dňa 27.7.2011 žiada aj náhradu škody za úkony právneho zastúpenia odvtedy doteraz a
vyčíslenie zabezpečí dodatočne.

Svedok S. H. na hlavnom pojednávaní k predmetnej papierovej obálke uviedol, že nič také neposielal,

ani nepísal, to písmo nie je jeho, aj keď je tvrdený opak. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, ako sa
predmetné knihy pokladne dostali k obžalovanému.Svedkyňa V.. J. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa plne pridržiava odborného vyjadrenia
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 11.11.2010 (č.l. 63-64), podľa ktorého predmetom
graficko-diagnostickej expertízy bol mechanicky poškodený (potrhaný) papierový obal opatrený

papierovými štítkami a dve účtovné knihy, obidve s tvrdým obalom červenej farby a predložené sporné
materiály boli preskúmané z hľadiska možnosti zabalenia predmetných účtovných kníh do predmetného
papierovéhoobalusosprievodkou.Preloženímpapierovéhoobalupozdĺždlhšíchstránobochúčtovných
kníh bolo zistené, že navzájom prislúchajúce tržné hrany na papieri a lepiacej páske bolo možné
vzájomne spojiť, čo svedčí o skutočnosti, že predmet, ktorý tvoril pôvodne obsah papierového obalu mal

šírku a hrúbku porovnateľnú s predmetnými účtovnými knihami. Preložením okrajov papierového obalu
pozdĺž kratších strán oboch účtovných kníh bolo zistené, že navzájom prislúchajúce tržné a rezné hrany
nachádzajúce sa na lepiacich páskach a papieri nebolo možné vzájomne spojiť, čo svedčí o skutočnosti,
že dĺžka predmetu, ktorý pôvodne tvoril obsah papierového obalu bola podstatne menšia ako dĺžka
predmetných účtovných kníh. Navyše hmotnosť poštovej zásielky podľa údajov v sprievodke bola 1,225
kg, zatiaľ čo odvážením oboch účtovných kníh spolu s obalom bola zistená hmotnosť 1,183 kg, pričom

však nie je k dispozícii informácia, či bol balík opatrený špagátom, teda či výslednú hmotnosť uvedenú
na sprievodke neovplyvnila hmotnosť špagátu. Záver odborného vyjadrenia je, že dva kusy predmetných
účtovných kníh nemohli tvoriť obsah predmetného papierového obalu.

Svedkyni a stranám boli následne predložené na hlavnom pojednávaní vecné dôkazy - predmetné

dve knihy pokladnice a papierový obal (resp. papierová obálka), ktoré súd zapožičal z vyšetrovacieho
spisu Okresného riaditeľstva PZ v Senci, odboru kriminálnej polície, ČVS:ORP-18/OEK-SC-2011, ako
to vyplýva zo správy ohľadom ich zapožičania (č.l. 231).

Svedkyňa následne názorne ukázala, ako sa zisťovali skutočnosti uvedené v odbornom vyjadrení.

Svedkyňa ďalej uviedla, že si presne nepamätá, v akom stave bol papierový obal, keď došlo ku skúmaniu
a keďže išlo o odborné vyjadrenie, tak sa ani nerobila fotodokumentácia ohľadom skúmania, takže
papierový obal nebol ani odfotený. Z obalu chýbali nejaké útržky, obal nebol úplne v celku. Svedkyňa na
jednej strane uviedla, že nemôže vylúčiť, že skladovanie a stav obalu, ktorý bol na skúmanie predložený

orgánom činným v trestnom konaní, nemohol mať žiadny vplyv na výsledky zisťovania, pričom podľa jej
poznámok, predmet, ktorý bol v obale mal byť približne o 2 - 3 cm kratší, na druhej strane uviedla, že
obal v čase odborného skúmania nebol v inom stave ako teraz, keďže tržné hrany nadväzovali na seba
tak, ako pri skúmaní, možno len ten obal je teraz viac zložený asi z toho dôvodu ako bol ukladaný v
spise. Svedkyňa uviedla, že nemôže vylúčiť, že zostávajúcu časť hmotnosti predstavoval špagát, ktorým

mohla byť zásielka zviazaná, pričom sa však pri skúmaní neboli žiadne evidentné viditeľné stopy po
špagáte.Ohľadom hmotnostizásielkysavážiliibaknihyaobalbezpriloženéholistu.Svedkyňaktomu,či
ohľadomnakvalitupapierajemožné,abysodstupomčasumohlodôjsťktakejzmene,ktorábyvyvracala
závery odborného vyjadrenia, uviedla, že si myslí, že nie a trvá na záveroch odborného vyjadrenia.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje na:
- vyjadrenie Slovenskej pošty (č. l. 108) - balík s podacím číslom CP 33774660, podacia pošta
Šaľa, podaný dňa 22.10.2003 adresovaný D. H. bol dodaný prostredníctvom pošty Bratislava 39 dňa
24.10.2003 adresátovi osobne,
- rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.1.2007 sp.zn. 4T/155/2005 a uznesenie Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 21.3.2007 sp.zn. 1To 14/2007 (č. l. 109-123) - podľa prvostupňového rozsudku
bola C.. T. I., X.. podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku oslobodená spod obžaloby pre trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 3 Trestného zákona z dôvodu, že nebolo dokázané,
že spáchala skutok, pričom uznesením odvolacieho súdu bolo odvolanie prokurátora zamietnuté, z
uvedených rozhodnutí pritom vyplýva, že odosielateľ zásielky W. R. neexistuje a adresa na sprievodke

je vymyslená, pretože Bottova ul. sa v Šali nenachádza,
- záznam a kópie sprievodky označenej číslom pošty CP 33 774 660 7 SK Šaľa 1 (č. l. 124-128) -
podľa záznamu vyšetrovateľky Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava
II zo dňa 14.11.2005, ČVS: ORP-1175/OEK-B2-2004, sa v tento deň dostavil svedok D. H., nar.
XX.X.XXXX, ktorý po predošlej telefonickej požiadavke zo dňa 11.11.2005 predložil k dispozícii pre

potreby vyšetrovania papierovú obálku značne roztrhanú a poškodenú, na ktorej je ako odosielateľ
uvedený W. R., H. XX, Š. a ako adresát obžalovaný a v ktorej mu mala asi v mesiaci apríl 2004
neznáma osoba zaslať poštou do miesta trvalého bydliska 2 ks pokladničných kníh, ktoré už predložil
do vyšetrovacieho spisu, ďalej na dotaz vyšetrovateľky, či je mu známy uvedený odosielateľ, uviedol, žetakú osobu nepozná; obálka bola vyšetrovateľkou založená do vyšetrovacieho spisu a bola vykonaná
lustrácia odosielateľa v centrálnej evidencii obyvateľov za účelom jeho ustálenia,
- znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave zo dňa 7.10.2008 z odboru

kriminalistikavypracovanéhoMgr.AlenouNajšlovou,expertízaručnéhopísma(č.l.129-135)-pisateľom
sporných zápisov na poštovej sprievodke je s najväčšou pravdepodobnosťou S. H.,
- písmoznalecký posudok zo dňa 21.1.2006 vypracovaného Mgr. I. Y. z odboru písmoznalectvo (č. l.
138-153) - text na poštovej sprievodke s najvyššou mierou pravdepodobnosti napísal Dalibor Bakyta,
- vyčíslenie škody zo dňa 27.7.2011 s prílohami (č. l. 173-180) - poškodená si uplatnila náhradu škody

1.875,35 Eur, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia (1.151,83 Eur a 144 Eur), znaleckej odmeny
za vypracovanie znaleckého posudku Mgr. Koutným (346,28 Eur) a cestovných nákladov (233,24 Eur),
- listiny predložené obžalovaným na hlavnom pojednávaní dňa 22.1.2013 (č.l. 223-227) - oznámenie pre
vrátnikov a strážnu službu od poškodenej zo dňa 7.10.2003, upozornenie poškodenej zo dňa 7.10.2003
adresované obžalovanému, výzva obžalovaného zo dňa 19.4.2006 adresovaná poškodenej, výzva
poškodenej zo dňa 10.4.2006 adresovaná obžalovanému,

- vyjadrenie poškodenej s prílohami predložené na hlavnom pojednávaní dňa 4.4.2013 (č.l. 233-269)
- podľa poškodenej pomocou predmetného obalu obžalovaný nasmeroval obžalobu vo veci vedenej
na tunajšom súde pod sp.zn. 4T/155/2005 proti poškodenej a odvrátil pozornosť vyšetrovacích orgánov
od jeho matky, prokuristky a pokladníčky spoločnosti do mája 2002, k vyjadreniu sú priložené v kópii
okrem iného zápisnica o doložení dokladov o vlastníctve spoločnosti zo dňa 23.9.2003, pracovné zmluvy

obžalovaného a S. H. zo dňa 23.9.2003, oznámenie o neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 23.9.2003,
storno prihlášok na nemocenské a dôchodkové poistenie zo dňa 6.10.2003, žiadosť obžalovaného a S.
H. o nahliadnutie do účtovnej evidencie a výsledkov hospodárenia B.M.B. Senec s.r.o. zo dňa 26.9.2003,
žiadosť obžalovaného o predloženie personálnej a mzdovej agendy a účtovných mesačných uzávierok
B.M.B. Senec s.r.o. zo dňa 29.9.2003, žiadosť obžalovaného a S. H. o predloženie dokladov týkajúcich

sa prestavby v objekte B.M.B. Senec s.r.o., odpoveď poškodenej na list zo dňa 29.9.2003, žiadosť
obžalovaného a S. H. o zdôvodnenie zákazu obmedzenia vstupu a pohybu v objektoch B.M.B. Senec
s.r.o., upozornenie poškodenej zo dňa 7.10.2003 adresované S. H., vyjadrenie obžalovaného a S. H. k
návrhom uznesení predložených spoločníkom na vyjadrenie zo dňa 11.11.2003, žiadosť S. H. o zvolanie
valného zhromaždenia zo dňa 21.11.2003, vyjadrenie obžalovaného zo dňa 15.12.2003 s názvom -

Zneužívanie práv spoločníka, žiadosť obžalovaného a S. H. o zvolanie valného zhromaždenia zo dňa
27.4.2004, vyjadrenie obžalovaného a S. H. zo dňa 16.10.2003 s názvom - Odpoveď na upozornenie
zo dňa 7.10.2003, oznámenie pre vrátnikov a strážnu službu od poškodenej, späťvzatie návrhu zo dňa
19.11.2003 Dalibora Bakytu ako navrhovateľa voči odporcovi B.M.B. Senec s.r.o. ohľadom nariadenia
predbežného opatrenia na vyplácanie časti pracovnej odmeny na Okresnom súde Bratislava III, list

adresovaný obžalovanému a podpísaný ako „Čestný občan“ s obsahom - z výpisu z O.R. som zistil, že
vo firme BMB sa udiali zmeny vlastníkov, ako poctivý občan Vám posielam knihy pokladníc, dajte ich
preveriť a nenechajte sa okrádať pani I. ako Vaši rodičia, poslal som Vám fotokópie dodacích listov a
teraz Vám posielam originály,
- výpis z registra priestupkov Obvodného úradu Bratislava obžalovaného (č.l. 156) - bez záznamu,

- odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 232) - bez záznamu.

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté splnomocnenkyňou poškodenej - vypočuť znalcov Mgr. Y. a
Mgr. Najšlovú a obžalovaným resp. jeho obhajcom - vypočuť znalcov Mgr. Y. a Mgr. Najšlovú a nariadiť
znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či 2 ks čiernych účtovných kníh spolu so sprievodným listom

mohli byť obsahom zásielky, ktorá bola zabalená v predmetnom papierovom obale, keďže sa týkali
okolností nepodstatných pre rozhodnutie resp. okolností, ktoré možno zistiť už vykonanými dôkazmi,
keďže
- súd oboznámil predmetné znalecké posudky vypracované Mgr. Y. a Mgr. Najšlovou ako listinné dôkazy
a nebol žiadny dôvod, aby boli znalci k nim vypočutí, keďže išlo o znalecké posudky vykonané v inom

konaní, takže navrhovaní znalci ani nemohli byť vypočutí v tomto konaní v postavení znalcov, ale ako
svedkovia,
- súd mal za to, že závery odborného vyjadrenia spolu s výsluchom V.. J. H. ako osoby, ktorá ho
vypracovala, boli jasné, zrozumiteľné, bez rozporov a v prejednávanej veci postačujúce a nešlo o takú
zložitosť objasňovanej skutočnosti, aby bolo potrebné priberať znalca.

Takto vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný dňa
14.11.2005 predložil na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II na Osvetovej ul. č. 4 na základepredošlej telefonickej požiadavky vyšetrovateľky ako svedok papierovú obálku (resp. papierový obal ako
bol označený v odbornom vyjadrení Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 11.11.2010), na
ktorej bol ako odosielateľ uvedený W. R., H. XX, Š. a ako adresát obžalovaný s tým, že v tejto obálke mu

mali byť od neznámej osoby zaslané poštou do miesta trvalého bydliska 2 ks pokladničných kníh, ktoré
už predtým predložil do vyšetrovacieho spisu. Uvedené vyplýva zo záznamu spísaného vyšetrovateľkou
dňa 14.11.2005 (č.l. 124), ako aj z výpovede obžalovaného, ktorý túto skutočnosť nerozporoval.

Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave zo dňa 11.11.2010

(č.l.63-64) a z výsluchu osoby ktorá ho vypracovala (svedkyňa V.. J. H.) pritom vyplýva, že dva
kusy predmetných účtovných kníh nemohli tvoriť obsah papierovej obálky (resp. papierového obalu)
predloženej obžalovaným, keďže preložením okrajov papierovej obálky pozdĺž kratších strán oboch
účtovných kníh bolo zistené, že navzájom prislúchajúce tržné a rezné hrany nachádzajúce sa na
lepiacich páskach a papieri nebolo možné vzájomne spojiť, čo svedčí o skutočnosti, že dĺžka predmetu,
ktorý pôvodne tvoril obsah papierovej obálky bola podstatne menšia ako dĺžka predmetných účtovných

kníh.

Súd si pritom za účelom dokazovania vyžiadal z iného vyšetrovacie spisu na vypožičanie predmetné
účtovné knihy s papierovou obálkou, ktoré boli na hlavnom pojednávaní predložené V.. H., ktorá
vypracovala odborné vyjadrenie a ktorá názorne ukázala, ako sa zisťovali skutočnosti uvedené v

odbornom vyjadrení s tým, že trvala na záveroch odborného vyjadrenia.

Týmto vykonaným dôkazom bola vyvrátená obrana obžalovaného, že predmetné účtovné knihy mu
boli doručené v predmetnej obálke, ktorú predložil vyšetrovateľke. Súd nezistil žiadny dôvod na
spochybňovanie záverov odborného vyjadrenia a na jeho základe výsluchu jeho spracovateľky V.. H., z

ktorých vyplýva, že nebolo možné fyzicky, aby účtovné knihy boli zabalené v danej papierovej obálke,
keďže predmet, ktorý pôvodne bol v obálke zaslaný, bol podstatne menší, z výsluchu V.. H. vyplýva,
že minimálne o 2 cm. Pritom nebolo podstatné to, že z uvedenej obálky mohla chýbať nejaká jej časť,
keďže z odborného vyjadrenia vyplýva, že boli vzaté do úvahy navzájom prislúchajúce tržné a rezné
hrany nachádzajúce sa na lepiacich páskach a papieri a z týchto bol zistený predmetný záver.

Z uvedeného je potom zrejmý jediný správny záver, že predmetné účtovné knihy spol. B.M.B. Senec
s.r.o. nemohli byť doručené obžalovanému v papierovej obálke, ktorú predložil vyšetrovateľke. Teda ak
obžalovaný predložil papierovú obálku ako dôkaz vyšetrovateľke, že v nej mu boli doručené predmetné
účtovné knihy, hoci to fyzicky vzhľadom na rozmery účtovných kníh nebolo možné pre tržné a rezné

hrany nachádzajúce sa na lepiacich páskach a papieri na predmetnej obálke, obžalovaný musel vedieť,
že ohľadom predmetnej papierovej obálky predkladá sfalšovaný dôkaz s cieľom použiť ho ako pravý.

Predmetná papierová obálka bola obžalovaným predložená vyšetrovateľke dňa 14.11.2005, t.j. za
účinnosti predošlého Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Podľa § 170 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 Z.z. (ďalej
„Trestný zákon č. 140/1961 Zb.“) kto v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný
alebo pozmenený, s cieľom použiť ho ako pravý, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 3 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin,
ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

Podľa § 3 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť
je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

Podľa § 3 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je
určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a
jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia
a jeho pohnútkou.

Z citácie uvedených ustanovení vyplýva, že Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v osobitnej časti ustanovuje
za trestný čin v § 170 ods. 1 písm. a) predloženie akéhokoľvek dôkazu, o ktorom jeho predkladateľ vie,
že je sfalšovaný resp. pozmenený s cieľom použiť ho ako pravý.Uvedené splnenie formálnych podmienok trestného činu ako znakov ustanovených v príslušnej
skutkovej podstate trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spolu s ďalšími

podmienkami uvedenými vo všeobecnej časti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (zavinenie, vek,
príčetnosť) však nepostačujú k tomu, aby bolo možné určité konanie posúdiť ako trestný čin. Trestný
zákon č. 140/1961 Zb. v § 3 vyžaduje, aby bola splnená aj materiálna podmienka trestného činu
spočívajúca v nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá musí byť v zmysle § 3 ods. 2 vyššia ako
nepatrná.

Súd má za to, že po vykonanom dokazovaní konanie obžalovaného nevykazuje Trestným zákonom č.
140/1961 Zb. požadovaný stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť vyšší ako nepatrný a v tejto súvislosti
poukazuje na nasledujúce skutočnosti.

Je nesporné, že medzi spoločníkmi B.M.B. Senec s.r.o. boli vzájomné nezhody a spory, ktoré vyústili až

do trestných oznámení resp. súdnych sporov. Obžalovaný v postavení svedka predložil v predmetnej
trestnej veci vyšetrovateľke jednak dve účtovné knihy, jednak papierovú obálku, pričom z rozsudku
tunajšiehosúduzodňa16.1.2007,sp.zn.4T/155/2005,vyplýva,ževprípadeobžalovanýmpredložených
účtovných kníh, išlo o „čierne“ účtovné knihy, ktoré obsahovali nezdanené príjmy, na základe ktorých
boli spol. B.M.B. Senec s.r.o. dodatočne vyrubené dane a penále v sume 996.594 Sk, teda predmetné

„čierne“ účtovné knihy naozaj existovali a v uvedenom rozsudku na strane 8 odôvodnenia predseda
senátu dokonca zdôrazňuje občiansku statočnosť D. H. za to, že ako jeden zo spoločníkov odovzdal
tieto účtovné knihy polícii, následkom čoho boli spoločnosti BMB Senec s.r.o. vyrubené dane a penále v
uvedenejvýške.Obžalovanýzároveňpredložildobrovoľne,nazákladepredošlejtelefonickejpožiadavky
vyšetrovateľky, aj papierovú obálku, ale jej samotné predloženie nemohlo mať žiadny vplyv na zistenia

ohľadom skrátenia dane v spoločnosti B.M.B. Senec s.r.o. keďže jednak keby bolo obžalovaným
predložená iba papierová obálka bez účtovných kníh, tak by nemohlo dôjsť k daným zisteniam v
trestnom konaní ohľadom skrátenia dane, jednak keby boli obžalovaným predložené iba predmetné
čierne účtovné knihy bez papierovej obálky, t.j. keby obžalovaný papierovú obálku nepredložil, tak
by to nič nezmenilo na záveroch, že došlo ku skráteniu dane, keďže uvedený záver bol urobený na

základe skúmania obsahu čiernych účtovných kníh a predmetná papierová obálka nemohla mať na to
žiadny vplyv. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že k predloženiu papierovej obálky obžalovaným
došlo dňa 14.11.2005, ale obvinenie bolo vznesené až takmer po piatich rokoch dňa 11.11.2010,
obžalovaný je doteraz netrestanou osobou a podľa vyjadrenia obžalovaného predmetnú papierovú
obálku predložil vyšetrovateľke za tým účelom, aby bol zistený odosielateľ zásielky, čo nepriamo vyplýva

aj z predmetného záznamu vyšetrovateľky zo dňa 14.11.2005 (č.l. 124), kde je v závere uvedené, že sa
vykonala lustrácia odosielateľa v centrálnej evidencii obyvateľov za účelom jeho ustálenia.

Na základe uvedeného má súd za to, že predloženie predmetnej papierovej obálky obžalovaným síce
napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, avšak stupeň nebezpečnosti tohto

konkrétneho činu je nepatrný, a preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku.

Keďže bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, o uplatnenej náhrade škody súd rozhodol podľa §
288 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého v takom prípade súd poškodeného obligatórne musí

odkázať s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a takto aj súd o uplatnenej
náhrade škody rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.