Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711215689
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711215689.3

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v právnej veci žalobcu: F. Z. R..F.., so sídlom M. Č.. XX, XXX XX V., IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX/XX, F., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: K. O. D. F. D., P. R. X, XXX XX M., IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie
sumy 874,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripúšťa.

III. Žalobcovi bude vrátený súdny poplatok vo výške 45,30 Eur prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.11.2011 domáhal vydania platobného rozkazu v
ktorom súd zaviazal žalovanú k zaplatenia sumy 874,31 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

O návrhu žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX zo dňa

30.11.2011, ktorý však musel uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 02.07.2013 podľa § 173 ods.
2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko sa ho
nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk.

Písomným podaním zo dňa 13.05.2014 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane
žalovaného.

Podaním zo dňa 23.06.2014 žalobca vyslovil svoje stanovisko k vstupu vedľajšieho účastníka do

konania. Uviedol, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do
konania. Združenie môže zastupovať práva a využívať skutočnosť, že zákon poskytuje vedľajšiemu
účastníkovi takmer rovnaké práva ako účastníkovi iba ak bude riadne oboznámené s obsahom súdneho
spisu. Ak by súd umožnil združeniu vstup do konania bez výslovného písomného súhlasu žalovaného,
následkom by bolo porušenie práv žalovaného vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane osobných údajov
č. 428/2002 Z.z.. Nie je možné nijako nahradiť alebo opomenúť súhlas žalovaného v zmysle ust. § 7

zákona č. 428/2002 Z.z., ktorý je nevyhnutný na to, aby sa Združenie zoznamovalo s osobnými údajmi
žalovaného vyplývajúcimi zo spisu. Nahradenie súhlasu nevyplýva ani z ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Akzdruženie disponuje výslovným a nespochybniteľným súhlasom daným mu žalovaným, môže podľa §
93 ods. 2 O.s.p. vstúpiť do konania. Inak bude porušené žalované ústavné právo na ochranu pred
zasahovaním do súkromného a rodinného života a najmä jeho právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe tak, ako mu tieto práva
vyplývajú najmú z č.l. 19 Ústavy SR. Bez výslovného súhlasu žalovaného by mohlo dôjsť k vážnemu
porušeniu aj práva na ochranu jeho súkromia a tiež k porušeniu telekomunikačného tajomstva, ktorého
predmet je spravidla obsahom faktúr predložených spolu so žalobou, a ktoré vyplýva z ust. § 63 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré je povinný zachovávať každý subjekt, teda aj

súd. Ako vyplýva z vyššie uvedeného ust. § 93 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého sa združenie domáha
vstupu do konania, možno dôvodne považovať minimálne za rozporné s Ústavou SR, najmä jej čl. 19.

Súdprvéhostupňasanestotožňujesargumentácioužalobcu,žezákonnemalnamyslivstupvedľajšieho
účastníka do konaní, kde predmetom konania je individuálny návrh proti spotrebiteľovi. Žiadne takého
vymedzenie príslušné právne predpisy neobsahujú a výklad, ktorý žalobca používa je formalistický a
reštriktívny. Pod práva spotrebiteľa je možné zahrnúť i právo na spravodlivý súdny proces, právo využiť

všetky prostriedky svojej obrany na súde a napokon i právo využitia inštitútu vedľajšieho účastníctva.
Súd vyjadruje svoje presvedčenie, že cieľom zákonodarcu nebolo vyňať individuálne návrhy proti
spotrebiteľom z výkladu ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu a tou je absencia súhlasu účastníka, na ktorého strane má vedľajší
účastník vystupovať, je potrebné sa s žalobcom stotožniť v tom, že účelu vedľajšieho účastníctva

odporuje existencia nesúhlasu toho účastníka, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný.

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žalovaný sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nijako nevyjadril. Fakt, že žalovaný je v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu, ani k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, nemožno bez ďalšieho dôvodiť ako jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania. Súd v konaní postupuje i keď sú účastníci konania nečinní a je povinný rozhodnúť

o námietke vedľajšieho účastníctva v konaní napriek pasivite žalovaného.

Súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na porušovanie zákona o osobných údajoch,
čl. 19 Ústavy SR a zákona o elektronických komunikáciách. V prvom rade je potrebné pripomenúť,
že súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania hlavných účastníkov vždy upovedomí, resp. je
povinný tak urobiť a dať im priestor, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ich vstupom do konania. Nie je preto

dôvodné tvrdenie žalobcu, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez vedomia spotrebiteľa. Pokiaľ by
spotrebiteľ vyslovil so vstupom vedľajšieho účastníka výslovný nesúhlas, musel by súd túto skutočnosť
zohľadniť. Nečinnosť hlavného účastníka, nevyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
nie je možné ako nesúhlas vykladať.

Zaoberajúc sa všetkými uvedenými argumentmi žalobcu súd dospel k záveru, že vstup vedľajšieho

účastníka do konania na strane žalovaného spĺňa zákonné podmienky a je potrebné jeho účasť v konaní
pripustiť.

Písomným podaním zo dňa 23.06.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 27.06.2014 vzal
žalobca žalobu v celom rozsahu späť. V späťvzatí žalobca uviedol, že žalovaná uspokojila nárok žalobcu
dňa 20.06.2014.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než došlo k prejednaniu veci v jej merite, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane
žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľov z vlastného podnetu. Vedľajší účastník oznámil vstup do konania, o predmete ktorého

nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov konania podľa ich dodatočnej
špecifikácie a vyčíslenia na úhradu, ktoré žiada zaviazať žalobcu. Vzhľadom na to, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, preto súd mu
žiadne trovy konania nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 11 ods.3 zák. č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť
pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý

sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu na začatie konania v sume 52 eur pred prvým pojednávaním
vzal späť žalobu, žalobcovi teda bude vrátený súdny poplatok krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eur,
teda v sume 45,30 eur.

V zmysle ustanovenia § 11 ods.6 citovaného zákona, súdny poplatok bude vrátený prostredníctvom
daňového úradu príslušného podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka.

Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.11.2011 domáhal vydania platobného rozkazu v

ktorom súd zaviazal žalovanú k zaplatenia sumy 874,31 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods.

3 O.s.p.).