Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/168/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214684
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214684.4

Uznesenie

Krajský súd v Žilina, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriou:Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava 1, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 10C/236/2012-55 zo dňa 10. 6.
2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, po
právoplatnosti tohto uznesenia a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27. 9.
2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil
kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom,
ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku je potrebné preto, aby súd vedel vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom
spravodlivosti SR a následne uplatnený v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých

skutkových okolností. Za predbežne prerokovaný možno totiž považovať len taký nárok, ktorý sa týka
argumentácie, dôvodov a uplatňovanej výšky, ktorý je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní
pred súdom. Keďže v tomto prípade ide o tzv. delenú právomoc, súd za účelom skúmania svojej
právomoci potrebuje kópiu tejto žiadosti podľa § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“). V jednotlivých spisoch, na ktoré žalobca vo svojich podaniach odkazuje, sa

však žiadosť o predbežné prerokovanie uplatňovaného nároku nenachádza. Žalobca doložil súdu len
sprievodný list opatrený prezenčnou pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorého vyplynulo, že
každájednotlivážiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypozostávazošiestichstrán
a jej prílohou je plnomocenstvo. Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj „Zoznam žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával z počtu 197 strán. Nakoľko žalobca nedoložil
súdu kópiu podanej žiadosti, súd nemôže preskúmať, či sa žalobca voči Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky domáha toho istého nároku, čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu
a uplatňovanej výšky, ako žalobca žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a teda nemožno
preskúmať, či vznikla právomoc súdu na prejednanie sporu.
Keďže v tomto prípade ide o tzv. delenú právomoc podľa § 8 O. s. p. a súd nemá za preukázanú základnú
procesnú podmienku konania, okresný súd dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o nároku
žalobcu. Povinnosť preukázať skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadom predbežného prerokovania

nároku, a teda následného preukázania základnej procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc
súdu na konanie a rozhodovanie, nemožno prenášať na žalovaného. Je vždy povinnosťou žalobcu tvrdiťa ním tvrdené skutočnosti preukázať. S ohľadom na uvedené, keďže nedostatok právomoci zakladá
neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, prvostupňový súd konanie podľa § 104 ods. 1 O. s.
p. zastavil a vec postúpil orgánu príslušnému na konanie, ktorým je podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod

prvý zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Po právoplatnosti tohto
uznesenia súd postúpi vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, svojím postupom mu odňal možnosť na konanie pred súdom
a napokon to, že rozhodoval vylúčený sudca.
V odvolaní namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného šetrenia (nie dokazovania!)
k záveru, že žalobca pred podaním návrhu nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody na príslušnom orgáne. Toto skutkové zistenie vyústilo v právny záver, že súd nemá
právomoc v tejto veci konať, pretože konaniu pred súdom musí predchádzať konanie pred Ministerstvom
spravodlivosti SR. Odvolateľ toto skutkové zistenie pokladá za nesprávne, pretože podal žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Preukázal túto skutočnosť tým, že predložil súdu
zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky nikdy túto skutočnosť nenamietalo a táto otázka nie je v konaní spornou. Odvolateľ
tiež poukazuje na to, že označil súdu dôkaz, ktorý žiada v konaní vykonať, a to oboznámenie sa s
príslušným spisom vo vzťahu k jemu podanej žiadosti o predbežné prerokovanie. Súd tento dôkaz
nevykonal a návrh žalobcu ignoroval, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Dôvodil tiež tým, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, čo odôvodnil tým, že uskutočnil vo veci samej

podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených súvislostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto,

že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských
súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11NcC 46/2012). Taktiež je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za daného stavu, keď podľa
odvolateľa názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských

súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, nebolo a nie je
prípustné, aby vydal uznesenie o odmietnutí podania vylúčený sudca. V konaní bolo možné
uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. V uznesení o odmietnutí podania - návrhu
na začatie konania odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.
Zároveň odvolateľ namietal, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom)

neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti
ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, pričom v
čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatné rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydanie meritórneho rozhodnutia, účinky

právoplatnéhorozhodnutia oprerušeníkonaniazdôvodurozhodovaniaootázkenestrannosti
sudcu zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť konať
pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je preto prinajmenšom predčasné. Následne na posledných
dvoch stranách svojho opravného prostriedku navrhovateľ návrhom namietal, že sudca sa nedostatočne
oboznámilspodmienkami,zaktorýchjemožnéviesťkonanie,keďignorovalžiadosťžalobcuoodročenie

alebo zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu a nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2
O. s. p., keď pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol, prebehlo aj napriek
tomu, že žalobca zdôrazňoval, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Žalobca
sa tak nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca tak nemal právo oboznámiť sa so všetkými

predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie, a
to tak vo vzťahu ku skutkovým, ako aj právnym otázkam. Koncepcia spravodlivého súdneho konania
zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť
dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa aj oboznámiť so všetkýmipredloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
Žalobcatiežnamietalrozhodnutieotrováchkonaniaspoukazomnafakt,žežalovanápoužilanadopravu
neprimeraný cestovný prostriedok a tieto náklady nie sú nevyhnutné na účelné bránenie práva. Použitie

motorového vozidla s tak enormnou spotrebou pohonných látok je neadekvátne a neúspešný účastník
by za žiadnych okolností nemal znášať náklady, ktoré nemožno predpokladať. Predpokladať je možné
cestovné náklady, avšak len vo výške použitia verejnej cestnej dopravy.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal uznesenie okresného súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) s použitím ust. § 221 ods. 2 O. s. p., a to

z nasledovných dôvodov:

Žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov. V podanej žalobe žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a
písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti
žalobca označil ako dôkaz spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku
na náhradu škody uplatňovanej v konaní. Tiež uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnom

prerokovaní je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Martin v konaní, kde ako
žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. a ako žalovaný Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej
nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu.

Podľa ust. § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zcitovanýchustanoveníjenepochybné,žejepovinnosťoupoškodenéhoúčastníka,ktorýsichceuplatniť
ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
predtým, ako sa obráti so svojím nárokom na súd, podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

príslušnom orgáne, ktorým je nepochybne, ako to správne skonštatoval prvostupňový súd, Ministerstvo
spravodlivosti SR.

Hoci v danom prípade podľa názoru krajského súdu nejde o delenú právomoc v zmysle ust. § 8 O. s.
p., ale o osobitnú, odstrániteľnú podmienku konania sui generis, právne dôsledky spojené s nepodaním

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne sú totožné (zastavenie konania pre
nedostatok podmienok konania).

V súdenej veci okresný súd založil rozhodnutie o nedostatku právomoci súdu a následne nedostatku
podmienok konania na neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľa na okolnosť, že podal

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Rozhodnutie súdu nemôže byť založené len na základe
pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú si sám založil, ako tomu bolo v tomto prípade. Uvedenú skutočnosť
okresný súd nemal preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval. Pokiaľ okresný súd v závere o tom,
že žalobca nepodal žiadosť u žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, nedospel s určitosťou,nemožno konanie zastaviť pre nedostatok podmienky konania a vec postúpiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Ak žalobca v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, prvostupňový

súd nemohol konanie vo veci zastaviť postupom podľa § 103 a 104 ods. 1 O. s. p. a
postúpiť vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, argumentujúc tým, že žalobca na výzvu
súdu nepredložil označený dôkaz, o to viac, že žalovaný doposiaľ takúto skutočnosť, t. j. neprerokovanie
nároku žalobcu na náhradu škody nenamietal.
Za vykonanie dôkazu je zodpovedný súd. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi,

pokiaľ nie sú potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. To však v danom prípade nemožno
konštatovať. Navrhnutý dôkaz bol spôsobilý preukázať alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že bola podaná
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v totožnej veci totožných účastníkov. Okrem uvedeného ide
o skúmanie podmienok konania, kde sa prejavuje princíp oficiality.

Vzhľadom na takýto stav je rozhodnutie súdu predčasné, o to viac, že pred rozhodnutím súdu o

zastavení konania postúpením veci príslušnému správnemu orgánu je potrebné skutočnosť zakladajúcu
oprávnenosť takéhoto postupu súdu zistiť aj pripojením spisu od žalovaného tak, ako to požadoval
aj žalobca vo svojich podaniach. Hoci tu môže vznikať pochybnosť o tom, či žiadosť bola podaná
kvalifikovane, t. j. čo do dôvodu a výšky uplatnenej v žalobe, táto otázka je verifikovateľná pripojením
príslušného spisu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý dôkaz žalobca navrhol. V tejto súvislosti krajský

súd poukazuje na poznatok zistený v inej veci totožných účastníkov, že MS SR bolo schopné poskytnúť
súdu kvalifikovanú informáciu o podanej žiadosti, jej predmete a najmä výške uplatnenej škody a
nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku konkrétnej veci (napr. vec vedená pred OS Žilina pod sp. zn.
18C/250/2012).

Je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu zákona č. 514/2003 Z. z.. Vyššie citované ustanovenia,
ktoré upravujú povinnosť predbežného prerokovania nároku, sú nejednoznačné a nedôsledné. Účelom
konania o predbežnom prerokovaní nároku nie je vydanie rozhodnutia, ale len pokus o mimosúdne
urovnanie. Pokiaľ ide o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia
súdnejochrany,posudzovanietejtopodmienkynemôžebyťprílišformalistické,čobyviedlokodmietnutiu

spravodlivosti.

Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby okresný súd dôkaz označený žalobcom vykonal,
aktuálne však nebol zákonný dôvod, aby konanie zastavil a vec postúpil po právoplatnosti svojho
rozhodnutia Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Pokiaľ žalobca namietal, že vo veci rozhodol predpojatý sudca, odvolací súd dodáva, že žalobca
výslovne vo svojich podaniach uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi podľa
§ 15a O. s. p.. Zákonná sudkyňa sa výslovne vyjadrila, že sa vo veci necíti zaujatá pre pomer k
veci, k účastníkom, ani k ich zástupcom. Krajský súd v tomto kontexte poukazuje na svoju doterajšiu

rozhodovaciu činnosť vo veciach hromadných podaní žalobcu s rovnakým predmetom konania, ktorá
musí byť žalobcovi známa, a to, že samotná skutočnosť, že škodcom je súd, na ktorom vykonáva
zákonný sudca funkciu sudcu, nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a nie je dôvodom na jeho
vylúčenie z rozhodovania súdenej veci.

V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad
spravodlivéhoprocesucitlivozvažovaťichvzťah.Vposudzovanýchsúvislostiachnezodpovedáprávnym
pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov
je pri výkone rozhodovacej činnosti súdov riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá
nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch

voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané.
Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným.
Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého
vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a

svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z.). Dôvod na vylúčenie sudcu teda
nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na
ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc 14/2010).Sudca musí zachovávať profesionálny prístup k svojej práci zahrňujúci okrem iného aj profesionálny
nadhľad, čo pri zachovávaní sudcovskej etiky dáva záruku nestranného a zákonného rozhodovania.

Princíp nezávislého, nestranného a spravodlivého rozhodovania je základným princípom fungovania
súdnej moci a je zákonnou povinnosťou sudcu tento princíp dodržiavať. Neoddeliteľnou súčasťou
spôsobilosti sudcu vykonávať túto funkciu je zachovať vecný a profesionálny prístup k prejednávanej
veci, ovládať svoje konanie, ako aj svoje vnútorné pocity.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, ktorý namietal, že okresný súd rozhodol meritórne vo
veci samej i o náhrade trov konania, keď zároveň rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania a namietol odňatie možnosti konať pred súdom, ktorý vec meritórne prejednal a rozhodol na
pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie námietky nemajú žiaden súvis so súdenou
vecou, v ktorej procesný návrh žalobcu na prerušenie konania neexistuje a v ktorej prvostupňový súd
doposiaľ nevykonal pojednávanie.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania a postúpení veci Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, ako aj v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) s použitím ust. § 221 ods. 2 O. s. p.).

V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu preveriť splnenie podmienky predbežného
prerokovania nároku žalobcu vykonaním navrhnutého dôkazu, resp. vyžiadaním si spisu a stanoviska
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Až po takto vykonanom šetrení, v prípade, že

podmienka predbežného prerokovania nároku nebude splnená, bude namieste rozhodnúť o ďalšom
procesnom postupe.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.