Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232303
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111232303.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, proti žalovanému A. Z., I. K. D., I. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 1.042,38 eur s
prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 31. júla 2012, č.k.
12C/393/2011-42 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, vyslovil, že účastníkom nepriznáva
náhradu trov konania a zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi v sume 19,37
eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

Výrok o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ust. § 96 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca vzal späť návrh v celom rozsahu.

V odôvodnení súd uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 150 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto mu náhrada trov
konania nepatrí a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi výrok
o trovách konania odôvodnil tým, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako procesná organizácia
na ochranu občana spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho aby sa so žalovaným kontaktoval)

a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samej podstaty vedľajšieho účastníka
vyplýva,žemusíbyťschopnýkonaťvmenetoho,nastranekohovstupujedokonania,pretonepovažoval
trovyjehoprávnehozástupcuzaúčelnevynaložené.Zároveňvšakuviedol,žetrovykonaniavedľajšiemu
účastníkovi nepriznal z dôvodu, že za odporkyňu (správne žalovaného) nevykonal žiaden úkon právnej
pomoci, neurobil žiadne podanie vo veci samej, nepreukázal poradu so žalovaným. Vykonanie žiadneho
takéhoto úkonu nepreukázal ani pri vedľajšom účastníkovi. Bol toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách

konania musí brať zreteľ aj na tú skutočnosť, aby konanie bolo hospodárne a nevznikali zbytočné
neúčelne vynaložené trovy konania ktorémukoľvek z účastníkov konania. Ak by priznal právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia, vytvoril by neúčelné trovy a tým
by aj prekročil rámec zásady hospodárnosti konania.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 zák.č. 71/1992 Zb..

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie vo

výroku o trovách konania vo vzťahu k nemu zmenil a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy prvostupňovéhokonania v sume 82,85 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 46,01 eur. V odvolaní uviedol, že
uznesenie vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak mu súd
nepriznal náhradu trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. Možno predpokladať, že vo

vzťahu k nemu rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.,
pretože uvádzané dôvody sú zrejme dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konanie.
Súd prvého stupňa pri nepriznaní mu trov postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, ako aj v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Jeho
právne zastúpenie advokátom v konaní bolo účelné a sledovalo ochranu spotrebiteľa, výrazom čoho

je skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo až po jeho vstupe do konania. V tejto súvislosti poukázal
na v súčasnosti platné ustanovenie § 137 O.s.p., podľa ktorého, okrem iného, trovy konania sú
najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, ako aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Každý má právo na to, aby bol hoci
aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci zastúpený advokátom. Toto ústavou zaručené
právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola

spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce,
kde účastník konania býva. Podľa jeho názoru súd mal v danej veci celkom jednoznačne aplikovať
ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Ako
vedľajšiemu účastníkovi mu vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z procesného hľadiska v zásade platí, že zastavenie konania zavinil

žalobca, preto má ako vedľajší účastník, ktorý v konaní podporoval žalovaného, nárok na náhradu trov
konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o
trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým
nepriznalvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonania,nakoľkomázato,ževdanomprípadenemožno

hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že nevidí význam
v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia
vedľajším účastníkom. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca
vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby,

ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie
bez právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru z aktívnej činnosti združenia je zrejmé, že disponuje
rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je
inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Je toho názoru, že ak
sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho

zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia krajských
a okresných súdov.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka

je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
konania vedľajšieho účastníka vychádzal z nesprávneho právneho názoru ak mal za to, že sa nejedná
o účelne vynaložené trovy konania, ak Združenie založené na ochranu spotrebiteľa bolo zastúpené
advokátom, lebo účelom, cieľom združenia je ochrana spotrebiteľov a predpokladom jeho činnosti by

mala byť vedomosť o právach spotrebiteľov, ktoré majú byť jeho činnosťou chránené, a teda spravodlivo
možno očakávať, že bude združovať predovšetkým osoby s príslušným (právnickým) vzdelaním s
potrebnými odbornými vedomosťami.Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Citované ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej

právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu je účinné od
15.10.2008 bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 384/2008 Z.z.. Cieľom novej
právnej úpravy podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav,

rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov, teda môže združenie chrániť tým, že samo podá
návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe
plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne stanovuje, že vedľajší účastník v konaní
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi

môže byť priznaná aj náhrada trov konania za predpokladu, kedy právo na náhradu trov konania vznikne
účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.

Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať

s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod
na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca

účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Súd má preto možnosť posúdiť účelnosť
vynaloženia jednotlivých trov konania vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta. V prejednávanej
veci však súd prvého stupňa v rozpore s ust. § 151 ods. 4 O.s.p. nevyzval vedľajšieho účastníka na
vyčíslenietrovkonaniainapriektomu,žetentopodalnávrhnarozhodnutieotrovách.Súdvšakajnapriek

tomu, že vedľajší účastník trovy konania nevyčíslil a teda nebolo ani zrejmé prípadne aké trovy právneho
zastúpenia v konaní uplatňuje súd ich hodnotil a to tak, že vedľajší účastník za žalovanú nevykonal
žiaden úkon právnej pomoci (aj keď vedľajší účastník za účastníka nevykonáva úkony právnej pomoci),
neurobil žiadne podanie vo veci samej, nepreukázal poradu so žalovaným. Súd nesprávne uvádza,
že náhradu trov konania si uplatnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, nakoľko trovy konania si

môže uplatňovať iba vedľajší účastník. Nesprávny je preto záver súdu prvého stupňa, že ak by priznal
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia, vytvoril by neúčelné
trovy a tým by aj prekročil rámec zásady hospodárnosti konania.

Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací
súd podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k

vedľajšiemu účastníkovi a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho
súdu a posúdiť účelnosť vynaložených trov konania vyčíslených vedľajším účastníkom v odvolaní
prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.