Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/153/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111201852
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3111201852.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu ZSE Distribúcia,

a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36361518, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO 36730564 proti žalovanému Slovlik, spol. s r. o., so sídlom
Štefánikova 12, Trenčín, IČO 31423086, zastúpenému JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom
Nám. sv. Anny 25, Trenčín o zaplatenie 4.287,35 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému súdny poplatok vo výške 257 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 952,79 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jána Legerského, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.287,35 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.287,35 eur od 15.10.2009 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.02.2009 bola vykonaná kontrola meracieho miesta
poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené: „V RE tlačiareň pripojený nemeraný
kábel na vývode hlavného ističa, ktorý viedol do budovy firmy v areáli Slovliku“. V dôsledku toho mu
bola neoprávneným odberom spôsobená škoda vo výške 4.287,35 eur. Poznamenal, že žalovanému
spôsobenú škodu vyfakturoval faktúrou č. 3002357. Žalovaný však napriek výzvam a upomienkam dlžnú
sumu doposiaľ neuhradil. Ďalej uviedol, že spoločnosť T-EXPRESS je riadnym zmluvným odberateľom

elektrickej energie, pričom svoje záväzky si uhrádza a nič nenasvedčovalo tomu, že by neoprávnené
odbery vykonávala táto spoločnosť. Dodal, že za účelom určenia výšky škody, ktorá mu bola spôsobená,
požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku. Poukázal, že znalec vo svojom posudku uviedol,
že v časti objektu budov prevádzky žalovaného je v podnájme viacero firiem, ako aj spoločnosť
CERTIPO, s. r. o.. V prenajatej časti tejto spoločnosti bol inštalovaný elektromer, ktorý nie je v evidencii
distribútora, pričom odber elektrickej energie bol vykonávaný bez platne uzavretej zmluvy ako aj bez
určeného meradla. Odoberaná elektrická energia meraná podružným elektromerom bola fakturovaná

po celé obdobie nájmu podnájomníkovi, t. j. spoločnosti CERTIPO, s. r. o., žalovaným. Znalec tiež
uviedol, že k neoprávnenému odberu skutočne došlo, pričom na meracom zariadení bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii zvlášť nebezpečným spôsobom. Žalobca ďalej poukázal
na ustanovenie § 398 Obchodného zákonníka. Podotkol, že nemá povinnosť skúmať aké nájomné alebo
podnájomné vzťahy sú v nehnuteľnosti žalovaného. Odberné miesto patrilo žalovanému.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný a uplatnený voči osobe,
ktorá nemôže byť pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. Poznamenal, že nikdy žiadnu elektrickúenergiu neodoberal od žalobcu neoprávnene a skutočnosť, že je vlastníkom objektu, do ktorého mal
údajný nemeraný kábel viesť, neznamená, že bol aj neoprávneným odberateľom elektrickej energie,
ak skutočne cez takýto kábel k odberu elektrickej energie došlo. Poznamenal, že v čase, kedy malo

dôjsť k neoprávnenému odberu, v objekte, do ktorého mal byť vedený nemeraný kábel, cez ktorý
malo dôjsť k neoprávnenému odberu, vykonával podnikateľskú činnosť iný subjekt - tlačiareň T-
EXPRES - ktorý si od neho priestory v príslušnom objekte prenajal v roku 2003 a zariadenia, na
ktorých činnosť vykonával, ako aj celá prevádzka prenajatých priestorov boli vecou tohto subjektu.
Tento nájomca mal uzavretú samostatnú zmluvu o dodávke elektrickej energie a bol zodpovedný za

jej riadny odber. Meracie zariadenie uvádzané v žalobe sa nachádza vo vnútorných uzamknutých
priestoroch tlačiarne, pričom dňa 04.11.2003 došlo k výmene starého meracieho zariadenia za nové
a odberné miesto bolo opatrené plombami. Odo dňa 04.11.2003 do uzamknutých priestorov okrem
zamestnancov tlačiarne a pracovníkov žalobcu nemal po celú dobu údajného neoprávneného odberu
prístup nikto iný. Má za to, že preto nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá mala byť spôsobená.
Podotkol, že základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zavinené protiprávne konanie

škodcu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zdôraznil,
že elektrinu od žalobcu neoprávnene neodoberal. Ďalej uviedol, že namieta aj premlčanie časti nároku
žalobcu na náhradu škody z hľadiska uplynutia trojročnej objektívnej lehoty, teda za dobu od 17.02.2005
do 31.01.2008. V neposlednom rade namietol i postup pracovníkov žalobcu pri zisťovaní údajného
neoprávneného odberu elektriny, keď títo bez prítomnosti zástupcu žalovaného mali vykonať kontrolu,

hoci kontrolu robili v jemu patriacom objekte. Po príchode k elektrorozvodnej skrini zistil, že plomby
boli porušené, pričom takýto stav trval dlhšiu dobu a len pracovník nájomcu ho informoval, že toto
urobil pracovník žalobcu, ktorý v rozvodnej skrini niečo opravoval a dočasne ju nechal odplombovanú.
Podľa následných zistení sa jednalo o toho istého pracovníka, ktorý mal dňa 16.02.2009 vykonávať
kontrolu zapojenia káblov. Takýto postup pri vykonaní kontroly bol celkom nepreukazný, a preto ani jeho

výsledky nemôžu byť objektívne a nemôžu byť dôkazom o existencii neoprávneného odberu. Preto aj
odmietol podpísať akékoľvek výstupy z takto vykonanej kontroly. Zdôraznil, že nie je možné stotožňovať
vlastníka nehnuteľnosti a vlastníkom odberného miesta. Žalovaný nebol vlastníkom odberného miesta,
pretože za tohto vlastníka treba považovať subjekt, ktorý na dané odberné miesto uzatvoril zmluvu o
dodávke elektrickej energie a zároveň subjekt, ktorý mal vo svojej moci objektívne možnosť akokoľvek

do zariadení odberného miesta zasahovať. Spoločnosť CERTIPO, s. r. o., je dlhodobo v nájme a na
základezmluvyjesúčasťouplnenia,ktoréjejposkytuje,ajzabezpečenieprívoduelektriny,ktorérealizuje
z merača na neho evidovaného, a to cez podružný merač, na ktorom sa robil vždy odpočet a podľa
ktorého účtoval tejto spoločnosti náklady na elektrickú energiu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného a svedkov D. T. a H. R., ohliadkou a

oboznámením vyúčtovania náhrady škody č. 3002357, pokusu o zmier zo dňa 23.12.2009, výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa
16.02.2009, záznamu o kontrole odberného miesta zo dňa 16.02.2009, zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 01.12.1992, faktúry č. 2009055 zo dňa 01.09.2009, faktúry č. 2009083 zo dňa
31.12.2009, faktúry č. 2008046 zo dňa 01.06.2008, faktúry č. 2008098 zo dňa 31.12.2008, faktúry

č. 2007116 zo dňa 01.01.2008, faktúry č. 2007078 zo dňa 01.09.2007, faktúry č. 2007038 zo dňa
01.05.2007, faktúry č. 2006031 zo dňa 01.05.2006, faktúry č. 2006096 zo dňa 01.01.2007, zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 09.10.2003, výpovede nájmu zo dňa 29.06.2010, zmluvy o
združenej dodávke elektriny zo dňa 02.09.2009, znaleckého posudku č. 8/2009, fotodokumentácie a
zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca prostredníctvom svojich pracovníkov vykonal dňa 16.02.2009 kontrolu odberného miesta u
odberateľa, ktorým bol žalovaný, pri ktorej bolo zistené, že budova, v ktorej sídli spoločnosť CERTIPO
v areáli žalovaného, je napájaná z budovy tlačiarne nemeraným káblom z vývodu hlavného ističa.
Elektromer, ktorý sa tam nachádza, má byť ako podružný pre žalovaného, pričom tento odber vyhodnotil
ako neoprávnený. Škodu spôsobenú neoprávneným odberom vyúčtoval žalovanému za obdobie od

17.02.2005 do 16.02.2009 v celkovej výške 4.287,35 eur.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.1992 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi
žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou CERTIPO, spol. s r. o., ako nájomcom, pričom podľa čl.
4 zmluvy poplatky za elektrinu, plyn a vodu si nájomca hradí sám.Faktúramič.2009055zodňa01.09.2009,č.2009083zodňa31.12.2009,č.2008046zodňa01.06.2008,
č. 2008098 zo dňa 31.12.2008, č. 2007116 zo dňa 01.01.2008, č. 2007078 zo dňa 01.09.2007, č.
2007038 zo dňa 01.05.2007, č. 2006031 zo dňa 01.05.2006, č. 2006096 zo dňa 01.01.2007 žalovaný

vyfakturoval nájomcovi, spoločnosti CERTIPO, spol. s r. o., spotrebu elektrickej energie.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 09.10.2003 vyplýva, že túto uzavrel žalovaný s
T-EXPRES H. R. na dobu určitú do 31.12.2013. Výpoveďou zo dňa 29.06.2010 T-EXPRES H. R.
vypovedala nájomnú zmluvu zo dňa 09.10.2003 so žalovaným ku dňu 30.09.2010.

Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 02.09.2009 je zrejmé, že túto uzavrel žalobca s
odberateľom T-EXPRES H. R. na miesto spotreby E.. J.. N.. Š. XX, W..

Znaleckým posudkom č. 8/2009 zo dňa 04.05.2009, ktorý súd posúdil ako listinný dôkaz, znalec
Ing. H. J. stanovil celkovú výšku škody v sume 4.477,06 eur. Ďalej z neho vyplynulo, že priestory
používané spoločnosťou CERTIPO, spol. s r. o., boli napájané elektrinou káblom z hlavného rozvádzača
umiestneného v časti tlačiareň. Tento bol pripojený na 75A istič do nemeranej časti v rozvádzači
nachádzajúcej sa v chodbe tlačiarne a pokračoval do priestorov spoločnosti CERTIPO, spol. s r. o..

Znalec skonštatoval, že neoprávneným odberom je okrem iného odber meraný meracím zariadením,
ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy a súčasne skonštatoval, že k neoprávnenému
odberu došlo, pretože na meracom zariadení bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii.

Z výpovede svedka D. T. vyplynulo, že od vedúceho dostali príkaz vykonať kontrolu elektromerov

tlačiarne T-EXPRES, pričom pri revízii elektromera zistili, že na hlavnom ističi je ďalší kábel, ktorý
nebol napojený nikde v rozvodni a pokračoval cez budovy mimo tlačiarne do ďalších skladových
priestorov. Toto zistili aj vizuálne a pri odpojení elektromera tlačiarne sa v tlačiarni v žiadnych vývodoch
nenachádzalo napätie a istič bol zapnutý. Napätie na prídavnom kábli namerali a keď dali ampermeter
na každú žilu kábla, ukázal spotrebu. Zistili, že kábel vedie cez ďalšie skladové priestory do laboratória.

Pracovník laboratória im ukázal, že oni majú podružné meranie priamo z hlavnej budovy. Ďalej sa
nedopátrali, kde má kábel vývod a kde boli spotrebiče naň napojené, pretože ďalšie priestory boli
uzamknuté. Kde sa elektrina brala, sa nedopátrali, ale keďže sa namerala spotreba ampérmetrom, na
kábel muselo byť niečo napojené.

Z výpovede svedkyne H. R. vyplynulo, že v čase zistenia neoprávneného odberu mala prenajaté

priestory v objekte žalovaného, kde prevádzkovala tlačiareň. Mala uzavretú zmluvu s elektrárňami a
samostatný elektromer. Svedkyňa poznamenala, že nikdy žalovaný alebo iný jeho zamestnanec ju
neoslovili s požiadavkou sprístupnenia priestorov, kde bol umiestnený hlavný rozvádzač. Nikdy tam bez
jej vedomia nebol žalovaný ani iná osoba ním poverená. Žalovaný sa mohol do týchto priestorov dostať
len s jej vedomím. Jedenkrát bola prítomná pri kontrole elektromera, ale nevedela, či práve vtedy bol

zistené pripojenie neobvyklého kábla. Pamätá si však, že v jej skrinke s elektromerom bolo všetko v
poriadku.

Podľa § 2 písm. b) bod 16 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike odberným miestom
miesto odberu elektriny vybavené určeným meradlom.

Podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona, neoprávneným odberom elektriny je odber bez určeného meradla
alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Ako
vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 16.02.2009, neoprávnený odber elektrickejenergie spočíval v tom, že na vývode hlavného ističa v RE tlačiareň bol pripojený nemeraný kábel,
ktorý viedol do budovy spoločnosti CERTIPO, spol. s r. o.. Uvedená spoločnosť mala predmetné
nebytové priestory na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.1992 prenajaté, pričom ich vlastníkom a

súčasne prenajímateľom bol žalovaný. Aj napriek zmluvnému dojednaniu, podľa ktorého sa nájomca, t. j.
spoločnosťCERTIPO,spol.sr.o.,zaviazala,žeelektrinusibudeuhrádzaťsama,odpočiatkunájomného
vzťahu zabezpečoval prívod elektriny tejto spoločnosti žalovaný, a to z merača na neho evidovaného cez
podružný merač, pričom následne spotrebovanú elektrickú energiu fakturoval spoločnosti CERTIPO,
spol. s r. o.. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z tvrdení žalovaného, ale tiež z predložených faktúr

č. č. 2009055 zo dňa 01.09.2009, č. 2009083 zo dňa 31.12.2009, č. 2008046 zo dňa 01.06.2008,
č. 2008098 zo dňa 31.12.2008, č. 2007116 zo dňa 01.01.2008, č. 2007078 zo dňa 01.09.2007, č.
2007038 zo dňa 01.05.2007, č. 2006031 zo dňa 01.05.2006, č. 2006096 zo dňa 01.01.2007. Na základe
uvedeného možno ustáliť, že odberateľom elektrickej energie bol žalovaný, ktorý mal na dané odberné
miesto uzavretú i riadnu zmluvu o dodávke elektriny, ktorú skutočnosť žalobca nijak nerozporoval
a sám uviedol, že žalovaný bol vlastníkom odberného miesta, pričom súd dodáva, že odberným

miestom je v zmysle zákona miesto odberu elektriny vybavené určeným meradlom. S poukazom na
uvedené sa súd nestotožnil s kvalifikáciou neoprávneného odberu žalobcu ako odberu bez určeného
meradla a bez uzavretej zmluvy. Keďže nemeraný kábel, na ktorom, ako vyplynulo z výpovede svedka
D. T., bol zistený odber elektriny, viedol do priestorov napojených na určené meradlo žalovaného,
možno konštatovať, že neoprávneným odberom v tomto prípade bol odber s určeným meradlom, ktoré

v dôsledku neoprávneného zásahu odber elektriny nesprávne zaznamenávalo. V zmysle ustálenej
judikatúry je nepochybné, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zodpovedá odberateľ bez
ohľadu na zavinenie, čo znamená, že zavinenie odberateľa sa nevyžaduje. Ide teda o zodpovednosť
objektívnu. Skutková podstata § 39 ods. 1 písm. b) zákona však tvorí výnimku a je naplnená až vtedy,
keď určené meradlo v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa odber nesprávne zaznamenáva. Z

uvedenéhotedavyplýva,ženeoprávnenýodberjedôsledkomzavinenéhokonaniaodberateľa(rozsudok
NS SR 6MCdo/8/2012). Preto sa súd zaoberal otázkou, či k neoprávnenému odberu došlo zavinením
odberateľa, t. j. žalovaného. Z vykonaných dôkazov, najmä zo svedeckej výpovede H. R., možno
konštatovať, že zavinenie žalovaného nebolo preukázané. Svedkyňa potvrdila, že priestory, v ktorých
bolo zistené napojenie nemeraného kábla, mala ona od žalovaného prenajaté a tieto priestory mu boli

prístupné len s jej vedomím. Počas doby nájmu od roku 2003 do 2/2009 (vtedy bol neoprávnený odber
zistený)všakžalovanýdotýchtopriestorovnevstúpil,čímpotvrdilaiobranužalovaného.Keďžežalovaný
do týchto priestorov nevstúpil, nemohol nemeraný kábel ani pripojiť, a preto nemožno uzavrieť inak ako,
že z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že žalovaný v pozícii odberateľa elektriny neoprávnený
odber zavinil. S poukazom na uvedené má súd za to, že skutková podstata neoprávneného odberu

elektriny podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona nebola naplnená, a preto žalovaný nenesie zodpovednosť
za takýto neoprávnený odber elektriny. Naplnenie ďalších skutkových podstát neoprávneného odberu
podľa § 39 ods. 1 zákona súd neskúmal, nakoľko z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo
dňa 16.02.2009 žiadna iná príčina neoprávneného odberu zistená nebola (z predmetného protokolu
nevyplýva, že by meracie zariadenie nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, príp. že by bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii tak, ako to uviedol znalec vo svojom znaleckom
posudku). Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť k ďalším
námietkamvznesenýmžalovanýmvrámcisvojejobranysúddodáva,žečosatýkanámietkypremlčania,
toutosavzhľadomnaposúdenievecinebolopotrebnézaoberaťačosatýkanámietkyvykonanejkontroly
pracovníkmi žalobcu, tú súd dáva zapravdu žalobcovi v tom smere, že nie je povinný o vykonaní kontroly

odberateľa vopred upovedomiť, nakoľko by sa tým zmaril účel vykonávanej kontroly. Navyše zákon
takúto oznamovaciu povinnosť žalobcovi ani neukladá.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania ním

uplatnených vo výške 257 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor a trov právneho
zastúpenia vo výške 952,79 eur (5 x úkon právnej služby po 151,05 eur, 3 x režijný paušál po 7,63 eur, 1
x 7,81 eur, 1 x režijný paušál po 8,04 eur, spolu 793,99 eur, k tomu 20 % DPH; celkom teda 952,79 eur).

Lehotu na plnenie, 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia, určil súd v súlade § 160 ods. 1 O. s. p..Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.