Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813010433
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813010433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 18. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1./ Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J. č. XX, okr. Vranov
nad Topľou, zamestnaný v H.-A. J.,

2./ J. Y., nar. XX.XX.XXXX vo Y. X. V., trvale bytom J. č. XXX,

okr. Vranov nad Topľou, živnostník,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e :

dňa 15.12.2012 v čase okolo 21:00 hod. v obci J., okr. Vranov nad Topľou, vyhodili z miestneho
pohostinstvaJ.M.týmspôsobom,žepoškodenéhorukamischytilizaoblečenieacezvchodovédveredo
pohostinstva ho vyhodili, pričom poškodený preletel cez schody a dopadol na zem pred pohostinstvom,

pričom mu obžalovaní povedali, že nech stadiaľ odíde, kde následne sa poškodený postavil zo zeme a
pýtal sa obžalovaných, prečo ho vyhodili, keď im nič nespravil a v tom ho obžalovaný Ľ. L. päsťou pravej
ruky jedenkrát udrel do tváre a v dôsledku úderu poškodený spadol na zem, kde obaja obžalovaní podišli
a povedali mu, aby išiel preč a odišli do pohostinstva, poškodený J. M. sa postavil a znovu vošiel do
pohostinstva a tam sa obžalovaných spýtal, prečo ho z pohostinstva vyhodili a zbili, keď nič zlé nespravil,
kde po tomto obžalovaní prišli k poškodenému a toho obaja vytláčali von z pohostinstva, pričom pri
vchodových dverách sa poškodený oboma rukami chytil mreže, avšak obžalovaní ho z tejto mreže strhli
a hodili na zem, kde tento dopadol tvárou k zemi, následne k nemu obaja obžalovaní podišli a rukami

ho udierali do hlavy, kopali do neho a ťahali po zemi a potom, čo brat poškodeného Š. M. povedal
obžalovanému Ľ. L., nech brata nechá, že brat mu nič nespravil a ani mu nič nepovedal, obžalovaný Ľ. L.
nohou silnej intenzity kopol poškodeného do hlavy, v dôsledku čoho poškodený upadol do bezvedomia,
čím obžalovaní svojim konaním spôsobili J. M. zranenia a to otras mozgu I. stupňa, tržnozmliaždenú
ranu v ľavej čelovospánkovej oblasti a v ľavej temennozáhlavnej oblasti, zlomeninu nosových kostí,
pomliaždenie hornej pery, pomliaždenie chrbtovej strany pravej ruky, povrchové odreniny v oblasti
pravého lakťa, povrchové odreniny prednej hrudnej steny a zlomeninu korunky druhého horného rezáka

vľavo s dobou liečenia v trvaní 20 dní,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

- spoločným konaním dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že

napadli iného,č í m s p á c h a l i

- spolupáchateľstvo prečinu ublíženia na zdraví podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného

zákona,

- spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Ľ. L.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného

zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich
okolností podľa § 37 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 ( ôsmich ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18
( osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona ukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným J. Y., nar. XX.XX.XXXX v J.,

trvale bytom J. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou a v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona
povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovaný J. Y.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného
zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich
okolností podľa § 37 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1
( jedného ) roka.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona ukladá

obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom J. č. XX, okr. Vranov nad Topľou a v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona
povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť obžalovaného Ľ. L. nahradiť poškodenému J. M., nar.

XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom J. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, škodu vo výške
1.500, 00 eur ( jedentisícpäťsto eur ) a obžalovaného J. Y. nahradiť poškodenému J. M. škodu vo výške
500,00 eur ( päťsto eur ).
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť obžalovaných Ľ. L. a J. Y. spoločne a nerozdielne nahradiť
a/ poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta 8 a 10, pobočka Vranov

nad Topľou, škodu vo výške 259,60 eur ( dvestopäťdesiatdeväť eur a šesťdesiat eurocentov ).
b/ poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO 35
937 874 škodu vo výške 865,05 eur ( osemstošesťdesiatpäť eur a päť eurocentov ).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným Ľ. L. a J. Y. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257

ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný Ľ. L. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku a obžalovaný J. Y. urobilvyhlásenie o svojej nevine. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný Ľ. L. v rámci prípravného konania
využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať a teda vzhľadom na nevyhnutnosť zistenia miery účasti
tohto obžalovaného ale aj druhého obžalovaného na spáchaní žalovaného skutku, súd jeho vyhlásenie

neprijal.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, poškodeného
J. M., splnomocnenkyne poškodenej Sociálnej poisťovne a.s., prečítaním svedeckej výpovede
splnomocnenkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. a výsluchom svedkov J. Y. H.., E.

Č., Š. M., E. L., E. Y., H. L., H. Y., G. L. a S. L., ako aj výsluchom znalca MUDr. H., oboznámením jeho
znaleckého posudku ako aj prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný Ľ. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 15.12.2012, keď sa zdržiaval v
pohostinstve, do tohto prišiel aj poškodený J. M., ktorý požíval alkoholické nápoje so svedkom S. L..
Neskôr do pohostinstva prišiel svedok Š. M., ktorý chcel poškodeného vyviesť von z pohostinstva

spoločne so svedkom E. Č.Í.. Keďže poškodený J. M. nechcel opustiť priestory pohostinstva, obžalovaný
Y. J. s vyššie uvedenými svedkami chytil poškodeného J. M. popod plecia a vyviedol ho pred
pohostinstvo. Po uplynutí približne piatich minút opätovne do pohostinstva vbehol poškodený J. M.,
ktorý sa vulgárne vyjadril na adresu obžalovaného J. Y.C. R.. Obžalovaný Y. vzápätí na to zobral
poškodeného J. M. vonku spoločne so svedkom Č.. Poškodený J. M. sa však napriek tomu vrátil naspäť

do pohostinstva, pričom on poškodenému povedal, ako sa môže takto správať k obžalovanému J.
Y., ktorý by mohol byť jeho otcom. Keď obžalovaný Y. vyvádzal poškodeného J. M. vonku spoločne
so svedkami Š. M. a E. Č., tak sa poškodený J. M. chytil mreží a on jeho ruku odťahoval od mreží.
Poškodený J. M. ho pritom chytil za retiazku na jeho krku a keď sa mu podarilo ruku poškodeného od
jeho retiazky odtiahnuť, tak poškodený J. M. spadol zo schodov na zem. Keď poškodený J. M. ležal na

zemi, tak mu dohováral, aby sa spamätal. Poškodený J. M. bol agresívny. Nevedel uviesť, koľkokrát a
akým spôsobom udrel poškodeného J. M. a to či päsťou alebo fackou, ale udrel ho asi dvakrát či trikrát.
Poškodený J. M. pritom sedel, ale aj ležal. Nepamätal si, že by vyzýval poškodeného J. M., aby vstal
zo zeme, aby ho udieral päsťami a aby ho kopal. Obžalovaný Y. takisto pristúpil k poškodenému J. M. a
párkrát ho udrel, nepamätal si, akým spôsobom, či fackou alebo päsťami. Spoločne so svedkom Š. M.

a E. Č.F. poškodeného J. M. odniesli do altánku. Nevšimol si na poškodenom žiadne poranenia. Počas
napadnutia poškodeného J. M. sa vonku zdržiavali obžalovaný Y. a svedkovia Š. M. a E. Č., pričom
svedok J. Y. mladší bol dnu v pohostinstve. Poškodený J. M. vstúpil do pohostinstva trikrát, dvakrát bol
vyvádzaný, prvýkrát ho vyviedol obžalovaný Y. R.. so svedkami Š. M. a E. Č.C. a druhýkrát ho vyvádzali
asi po piatich minútach a to opätovne obžalovaný Y. a svedok Č.F., nevedel uviesť, či aj jeho brat Š.

M.. Potvrdil, že keď poškodený J. M. spadol na zem, tak ho obžalovaný Vasiľ udrel na zemi, nevedel
však uviesť, ako presne.

Obžalovaný J. Y. uviedol na hlavnom pojednávaní, že v uvedený deň v čase približne okolo 19:30 hod.
prišiel do pohostinstva zjavne opitý poškodený J. M.. Neskôr po neho prišiel jeho brat, svedok Š. M.,

ktorý sa ho snažil dostať von z pohostinstva. Poškodený J. M. bol však agresívny a chcel sa ku nemu
dostať, v čom mu zabránil svedok Š.V. M., ktorý chytil poškodeného pod jednu ruku, on ho chytil pod
druhú ruku a snažili sa vyviesť poškodeného J. M. vonku z pohostinstva. Poškodený J. M. sa pritom
držal parapety a obaja ho so svedkom Š. M. vytlačili von z pohostinstva. Svedkovi Š. M. ponúkol, že
mu pomôže poškodeného J. M. umiestniť do auta, čo však svedok Š. M. odmietol. Po jeho opätovnom

návrate do pohostinstva sa do pohostinstva vrátil aj poškodený J. M., ktorý bol pri vstupe veľmi agresívny
a mal vyhrnuté rukávy. Keďže poškodený pri vstupe do pohostinstva buchol dverami, opýtal sa ho,
prečo trieska dverami. Na to k nemu pristúpil poškodený J. M. a udrel ho jedenkrát päsťou do hrude.
On ho chytil a vytlačil von z pohostinstva, pričom poškodený J. M. sa ho opýtal, prečo si ešte nemôže
vypiť jedno poldeci, na čo mu odpovedal, že môže prísť na ďalší deň, keďže dnes už má dosť. Na

to k poškodenému pristúpil obžalovaný Ľ. L. a zastal sa ho tým spôsobom, že poškodený J. M. ho
počas incidentu oslovoval krstným menom „J.,“ pričom poškodenému povedal, že by mu mohol byť
otcom. Obžalovaný L. vytlačil von z pohostinstva poškodeného J. M., pričom vonku sa zdržiaval aj brat
poškodeného, svedok Š. M., svedok E. L. a Y.. Približne po štyroch až piatich minútach vyšiel von z
pohostinstva, avšak nevedel uviesť, čo sa dialo vonku predtým, ako vyšiel z pohostinstva von. Nevylúčil,

že obžalovaný L. poškodeného J. M. nejakým spôsobom napadol. Videl, ako obžalovaný L. trikrát fackou
udrel poškodeného J. M., keď tento ležal na zemi. Myslel si však, že poškodenému J. M. nič nie je a že
obžalovaný L. chce poškodeného J. M. prebrať. Konkrétne on poškodeného J. M. dvakrát udrel fackami
vonku pred pohostinstvom, pretože bol agresívny a svedok Š. M. si s ním nevedel poradiť. Pokiaľ ide oobžalovaného L., tak len videl, že poškodeného udrel dvoma či troma fackami po tvári. V pohostinstve
obžalovaný L. nijakým spôsobom nenapadol poškodeného J. M.. Poškodený J. M., keď opätovne vošiel
dopohostinstvasavulgárnevyjadrilnajehoadresu.Trvalnatom,žepoškodenéhodvakrátudrelfackami.

Svedok Š. M. pritom hovoril obžalovanému L., že či chce poškodeného J. M. zabiť.

Z výpovede poškodeného J.V. M. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v uvedený deň, v čase približne
okolo21:00hod.,vošieldopohostinstvavpodnapitomstaveaprisadolsiksvedkoviS.L..Neskôrknemu
prišiel aj jeho brat, svedok Š. M., ktorý ho chcel zobrať domov. Keď sa ho svedok Š. M. snažil vyviesť von

z pohostinstva, tak sa zaprel do dverí a vtedy pristúpili obžalovaní L. a Y. R., ktorí ho chytili za oblečenie.
Vo dverách mu niekto dal facku, avšak nevedel uviesť, či to bol obžalovaný Y. alebo obžalovaný L.,
avšak obaja obžalovaný ho vzápätí na to zhodili zo schodov. On sa opätovne vrátil do pohostinstva,
pričom obžalovaní mu povedali, aby z pohostinstva odišiel preč. Opätovne ho obaja obžalovaní chytili za
oblečenie a vytiahli ho von z pohostinstva. Keď sa zachytil o mrežu, tak ho obaja obžalovaní začali ťahať,
preto sa pustil mreže a padol tvárou na zem. Pri uvedenom páde si zlomil zub, nos a takisto si udrel aj

hlavu. Obžalovaný L. ho chytil a odtiahol niekoľko metrov ďalej a začal ho kopať viacerými údermi do
tela ako aj do tváre. Po týchto kopoch utrpel otras mozgu a takisto stratil vedomie, pričom si pamätá len
to, ako sa prebral v nemocnici. Obžalovaný Y. ho pravdepodobne udrel fackou. Nepamätal si presne, kto
konkrétne a koľkokrát ho vyprevádzal von z pohostinstva. Pri uvedenom útoku obžalovaných na jeho
osobu utrpel zranenia a to otras mozgu, stratu vedomia, zlomený zub, zlomený nos, rozbitú hlavu a

kožné odreniny, pričom práceneschopný bol asi 25 dní. Nebol pritom výrazne obmedzený v obvyklom
spôsobe života a mal skôr psychické problémy so svojim vtedajším výzorom. Obžalovaní sa mu za svoje
konanie neospravedlnili. Podotkol, že vonku z pohostinstva ho vyviedli obaja obžalovaní, avšak fyzicky
ho viac napádal obžalovaný L.K., pričom obžalovaný Y. R.. ho pravdepodobne udieral len fackami. Z
uvedeného dôvodu žiadal zaviazať oboch obžalovaných na náhradu spôsobenej mu škody podielovo a

to obžalovaného L.C. vo väčšej miere, vo výške 1.500,- Eur a obžalovaného Y. R.. v menšej miere, vo
výške 500,- Eur. Vyjadril sa aj k jednotlivým utrpeným poraneniam.

Splnomocnenkyňa Sociálnej poisťovne JUDr. R. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že za vyplatenie
nemocenských dávok poškodenému J. M., vrátane doplatku, ktorý bol vyplatený tomuto poškodenému

neskôr, si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 259,60 Eur, na náhradu ktorej navrhla zaviazať
oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne.

Z prečítanej svedeckej výpovede splnomocnenkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s.
z prípravného konania JUDr. A. L. vyplýva, že za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému J.

M. si uplatňuje ich poisťovňa nárok na náhradu škody v celkovej výške 865,05 Eur.

Svedok J. Y. H.. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v uvedený deň prišiel jeho otec, obžalovaný J. Y.
R.. s obžalovaným L. a pánom E. J. zahrať si šípky a neskôr, asi v čase okolo 21:00 hod. až 21:30 hod.,
prišiel do pohostinstva aj poškodený J. M. v značne podnapitom stave. Po poškodeného J. M., ktorý

sa v pohostinstve zdržiaval so svedkom S. L., si prišiel jeho brat, svedok Š.V. M., ktorý sa spoločne so
svedkom S. L. snažili vyviesť von z pohostinstva poškodeného J. M.. Poškodený J. M. sa pri uvedenom
vyprevádzaní z pohostinstva zapieral do dverí a takisto sa im snažil robiť napriek. Na to pristúpil k
poškodenému a svedkom obžalovaný J. Y. R.. s tým, že im pomôže a pristúpil k dverám. Poškodený J.
M. na to ožil a chytil jeho otca, obžalovaného J. Y. R.. za košeľu a takisto sa na neho zapriahol päsťou,

ale keďže ho ostatní držali, tak obžalovaného J. Y. R.. neudrel. Poškodený J. M. sa ďalej vzpieral takým
spôsobom, že sa držal zárubne. Napriek tomu sa im podarilo poškodeného J. M. vytlačiť vonku z dverí,
pričom obžalovaný J. Y. R.. dohováral poškodenému J. M.. Videl, ako obžalovaný J. Y. udrel jednou
fackou po tvári poškodeného J.C. M.. Keďže nechcel, aby sa obžalovaný J. Y. do toho zamotával, tak
dohováral poškodenému J. M., aby odišiel domov. Po uplynutí asi približne piatich minút počul ako sa

rozleteli dvere do pohostinstva, do ktorých vošiel poškodený J. M. s vyhrnutými rukávmi a vulgárne sa
vyjadril na adresu obžalovaného J. Y.. K poškodenému opätovne pristúpili obaja obžalovaní a snažili sa
ho spoločne vytlačiť vonku z dverí. Poškodený J. M. sa však chytil za kľučku, ktorej sa nechcel pustiť.
Poškodeného J. M. sa však napriek tomu podarilo vyviesť vonku z pohostinstva a on sa snažil presvedčiť
obžalovaného J. Y. R.,, aby sa mohol opätovne vrátiť do vnútra pohostinstva. Vonku pred pohostinstvom

sa zdržiavali poškodený J. M., obžalovaní Ľ.N. L. a J. Y. R.., svedkovia E. Č. a Š. M.. Obžalovaný J. Y.
sa však do toho nemiešal. Keď neskôr vyšiel vonku tak videl, že poškodený J. M. je zakrvavený na tvári
a zároveň bol aj mokrý od roztápajúceho sa snehu. Keď niekto poškodeného odniesol do altánku, tak
tomuto poškodenému doniesol servítky. Nevedel sa vyjadriť, ako napadol poškodeného obžalovaný Y.R.. a obžalovaný L., videl len to, ako obžalovaný Y. R.. jedenkrát fackou udrel poškodeného J. M. a to
vtedy, keď poškodeného M. obaja obžalovaní vyvádzali vonku z pohostinstva.

Z výpovede svedka E. Č.F. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že pri príchode do pohostinstva v uvedený
deň v čase približne okolo 20:30 hod. sa stretol so svedkom Š. M., ktorý ho požiadal, aby mu pomohol
vyprevadiť von z pohostinstva poškodeného J. M.. Spoločne so svedkom Š.V. M. zodvihol zo stoličky
poškodeného J. M., ktorý bol značne opitý. Keď poškodeného vyprevádzali von z pohostinstva, ten
sa im vzoprel o zárubňu, keďže chcel ešte vypiť nejaké poldeci alkoholu. K poškodenému M. prišiel

obžalovaný Y. R.. a povedal mu niečo v tom zmysle, aby odišiel preč z pohostinstva. Poškodený J. M.
chytil obžalovaného Y. R.. za golier a začal sa s ním naťahovať. Na to k ním pristúpil aj obžalovaný
L., ktorý poškodeného J. M. spoločne s obžalovaným Y. R.. vytiahli von z pohostinstva a zhodili ho zo
schodov. Poškodený J. M. sa na to skotúľal po schodoch a spadol na zem. Obaja obžalovaní sa vrátili
dnudopohostinstva.SpoločnesosvedkomŠ.V.M.prehováralipoškodenéhoJ.M.,žehoodvezúdomov.
Poškodený J. M. však nechcel ísť domov, vyšmykol sa im a vbehol naspäť do pohostinstva, pričom

buchol aj dverami. Po uplynutí približne desiatich či dvadsiatich sekúnd sa otvorili dvere a obžalovaný
Y. R.. a obžalovaný L. opätovne vyhodili poškodeného J. M. z pohostinstva a to tak, že ho sotili zo
schodov. Po dopade poškodeného na zem, k poškodenému pristúpil obžalovaný L. a kopol ho jedenkrát
do boku. Na to k obžalovanému L. pristúpil svedok Š. M. a požiadal ho, aby poškodeného J. M. nechal
tak. Obžalovaný L. sa začal naťahovať so svedkom Š.C. M. tak, že sa navzájom držali za oblečenie a

hádali sa. K ležiacemu poškodenému J. M. pristúpil obžalovaný Y. R.., chytil ho za oblečenie a začal ho
fackovať, pričom mu dal asi šesť faciek. Svedok Š. M. sa prestal hádať s obžalovaným L. a obžalovaný
Y. sa začal rozprávať s poškodeným J. M., ktorý sa postavil zo zeme. Naspäť do pohostinstva sa vrátil
on, svedok Š. M. a obžalovaný L., pričom nevedel uviesť, čo sa ďalej odohrávalo vonku, kde zostal
poškodený J. M. a obžalovaný Y. R.. Neskôr von pred pohostinstvo vyšiel aj svedok Š. M. a obžalovaný

L..

Svedok Š. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený večer mu zaslal svedok S. L.
SMS správu so žiadosťou, aby si prišiel po brata, poškodeného J. M.C. do pohostinstva. Vonku
pred pohostinstvom sa pritom stretol so svedkom E. Č.. Keď vyprevádzal poškodeného J. M. von z

pohostinstva spoločne so svedkom Č.C., pristúpil k ním obžalovaný Y. R.. a opýtal sa ich, či chcú
poškodeného odprevadiť domov. Pribehol k ním aj obžalovaný L.. Obaja obžalovaní pritom začali
vyháňať poškodeného z pohostinstva, pričom obžalovaný Y. R.. položil ruku na poškodeného, na čo ho
poškodený odstrčil. Pri vyprevádzaní poškodeného obžalovanými sa poškodený J. M. chytil zárubne,
na čo obžalovaný L. sotil do poškodeného do jeho bundy a poškodený zletel zo schodov na zem.

Obžalovaný Y. R.. a obžalovaný L. sa na to vrátili naspäť do pohostinstva. Poškodený J. M. potom, ako
sa postavil zo zeme, sa začal rozprávať s oboma obžalovanými. Obžalovaný L. ho na to udrel z celej
sily päsťou do tváre, na čo poškodený spadol na zem. Obžalovaný L. a Y. R.. hovorili poškodenému,
aby odišiel preč. Keď sa poškodený J. M. opätovne postavil zo zeme, obžalovaný L. ho opätovne udrel
päsťou. Poškodený J. M. na to vošiel do pohostinstva a obžalovaní ho opätovne vyzývali, aby odišiel

z pohostinstva. Obžalovaní chytili poškodeného za oblečenie, ťahali ho vonku, pričom poškodený sa
chytil mreže. Obžalovaný L. pri tom opätovne päsťou udrel do boku jeho brata a na to k ním pristúpil aj
obžalovaný Y.. Obaja obžalovaní sotili poškodeného, ktorý zletel zo schodov na zem. Keď poškodený
ležal na zemi, tak obžalovaný L. ho asi tri až päťkrát kopol do hlavy a hrude a obžalovaný Y. ho udrel
asi dvoma fackami. Obžalovaný L. chytil poškodeného J. M. a odvliekol ho k altánku. Poškodený sa

prebral z bezvedomia a on povedal obžalovanému L., aby nechal poškodeného J. M. na pokoji. Potom
obžalovaný L. celou silou kopol jeho brata, poškodeného J. M., do úst tak, že poškodenému sa prehla
hlava dozadu a spadol dolu hlavou na zem. Obžalovaný L. sa aj jemu vyhrážal, že či ho má zbiť a na
chvíľu spoločne s týmto obžalovaným odstúpili od poškodeného. Obžalovaný L. ho pritom udrel po tvári
a to kostkami rúk. Potom sa obžalovaný L. otočil a opätovne sa vrátil k poškodenému J. M.. Obžalovaný

Y. R.. pritom držal poškodeného J. M. za vlasy, skúšal, či dýcha a päsťou udrel do tváre poškodeného,
na čo mu pustil hlavu a odstúpil od neho. Obžalovaný L. opätovne odtiahol poškodeného M. smerom
bližšie k schodišťu pohostinstva, zodvihol ho zo zeme, zatriasol ním a zisťoval, či žije. Vzápätí na to
pustil poškodeného J. M., ktorý dopadol tvárou rovno na zem. Na to on začal kričať na obžalovaného L.,
že či chce jeho brata poškodeného J. M. zabiť. Obžalovaný L. ho požiadal, aby nevolal rýchlu zdravotnú

pomoc.

Zo svedeckej výpovede svedka E. L. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v pohostinstve sa nachádzal
spoločne so svojimi kamarátmi, svedkami H. Y., G.Y. L., H. L. a E.X. Y.. Poškodeného J. M. chcel vonku zpohostinstva vyprevadiť jeho brat, svedok Š. M.. Obžalovaní Y. R.. a L., keďže poškodený nechcel odísť
z pohostinstva, tohto poškodeného vyprevadili von z pohostinstva. Keď ho druhýkrát obaja obžalovaní
vyprevádzali z pohostinstva, tak obžalovaný L. poškodeného J. M. zhodil na zem. Keď poškodený ležal

na zemi, tak ho obžalovaný L. začal ťahať po zemi, kopol ho do tváre a dal mu asi šesť faciek. Nevidel,
že by sa obžalovaný Y. R.. do tohto napádania poškodeného nejakým spôsobom zapájal.

Svedok E. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že so svedkami H. L., H. Y., G. L. a E. L. hrali v
pohostinstve stolný futbal. Keď vychádzal vonku z pohostinstva, všimol si, že poškodený J. M. sa na

dverách rozpráva s oboma obžalovanými a navzájom do seba strkali. Videl, ako sa poškodený J. M.
nachádza na zemi, avšak nevedel uviesť, ako sa tam ocitol. Obžalovaný L. kopol nohou poškodeného
J. M. raz zboku do hlavy a poškodeného dvakrát či trikrát postavil zo zeme a opätovne ho zhodil na zem.
Podľa jeho vyjadrenia obžalovaný Y. R.. nič nerobil, len stál na schodoch.

Podľa výpovede svedka H. L. na hlavnom pojednávaní s kamarátmi E. Y., H. Y., E. L. a G. L. hral

v uvedený večer v pohostinstve stolný futbal. Spomenul si, že poškodeného J. M. vyviedol vonku z
pohostinstva najprv obžalovaný Y. R.. a druhýkrát ho vyviedol obžalovaný L.. Obžalovaný L. jedenkrát
stredne silnou intenzitou kopol do hlavy poškodeného J. M.. Nevidel, že by obžalovaný Y. R.. nejako
napadol poškodeného J. M., videl len, ako stál na schodoch.

Svedok H. Y. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že s kamarátmi G. L., E. L., E. Y. a H. L. v uvedený
večer hral v pohostinstve stolný futbal. Všimol si, že poškodený ako aj obaja obžalovaní boli pod vplyvom
alkoholických nápojov a pred pohostinstvom, na schodoch, sa títo obžalovaní rozprávali s poškodeným
J. M.. Všimol si, že poškodený J. M. sa drží mreží na vchodových dverách do pohostinstva, pričom
obžalovaný L. na to zhodil poškodeného J. M. zo schodov. Poškodený J. M. spadol na chrbát a keď

sa dvíhal zo zeme, tak ho obžalovaný L. jedenkrát kopol do tváre. Svedok Š.V. M. začal kričať na
obžalovaného L., že čo spravil poškodenému. Obžalovaný Y. R.. stál na schodoch, rozprával sa s
poškodeným, ale nevidel, že by napadol poškodeného J. M.. Postupne sa s ostatnými kamarátmi vrátil
dnu do pohostinstva.

Svedok G. L., ktorý sa v uvedený večer zdržiaval s vyššie uvedenými osobami v pohostinstve, na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že si všimol, ako sa v prvej miestnosti pohostinstva hádajú medzi
sebou poškodený J. M. a obžalovaní L. a Y. R.., pričom všetci traja mali požité alkoholické nápoje. Vonku
pred pohostinstvom sa nachádzal poškodený J. M. spoločne so svedkom Š. M., pričom poškodený sa
chcel opätovne vrátiť do pohostinstva. Vonku z pohostinstva ho pritom vyprevadili obaja obžalovaní.

Poškodený M. sa opýtal obžalovaného Y. R.., oslovujúc ho pritom krstným menom, že prečo nemôže
ísť ešte dnu do pohostinstva vypiť si alkohol. Obžalovaný L. vytýkal poškodenému, že oslovuje
obžalovaného Y. R.. krstným menom, chytil pritom poškodeného za bundu a zhodil ho zo schodov. Po
dopade poškodeného M. na chrbát a po jeho snahe zdvihnúť sa zo zeme, k nemu pristúpil obžalovaný
L., kopol ho raz nohou do hlavy a do tváre, pričom išlo o silný úder. Obžalovaný L. nehybne ležiaceho

poškodeného ťahal po zemi asi do vzdialenosti jedného či dvoch metrov od miesta dopadu poškodeného
J. M.. Svedok Š. M. pritom hovoril obžalovanému L., že zabil jeho brata. Obžalovaný L. pristúpil k
poškodenému M. a začal ho po tvári fackovať, aby sa prebral. Poškodený M. bol zakrvavený a keď
sa prebral, tak ho brat, svedok Š. M. odprevadil do altánku, pričom obžalovaný L. sa vrátil dnu do
pohostinstva.

Z výpovede svedka S. L. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že v uvedený večer sa v pohostinstve
zdržiavali obaja obžalovaní ako aj poškodený, ktorý si prisadol k nemu a spoločne popíjali pivo. Keďže
podľa jeho názoru poškodený J. M. mal už vo zvýšenej miere požité alkoholické nápoje, poslal SMS
správu bratovi poškodeného, svedkovi Š. M., aby si prišiel po poškodeného J. M.. Po uplynutí približne

piatich minút prišiel do pohostinstva svedok Š. M. so svedkom E. Č.Č. a zobrali poškodeného J.
M. von z pohostinstva, ktorý sa však mierne vzpieral vo dverách. K uvedeným svedkom sa pridal
obžalovaný Y. R.. a povedal poškodenému M., aby išiel domov, že už má dosť a pomohol obom svedkom
vyprevadiť poškodeného J. M. len k dverám. Poškodený J. M. po opätovnom návrate do pohostinstva
chytil obžalovaného Y.C. R.. pod krk, čomu sa začal brániť obžalovaný Y. R.. tak, že odťahoval ruky

poškodeného M. od svojho krku. Nevšimol si, že by obžalovaný Y. R.. nejakým spôsobom udrel
poškodeného J. M.. Videl len to, ako obaja obžalovaní vytiahli von poškodeného J. M.. Nevedel sa
vyjadriť, čo sa odohrávalo vonku pred pohostinstvom, keďže vonku nevyšiel. Po uplynutí približne dvochči troch minút sa naspäť do pohostinstva vrátili najprv obžalovaný Y. R.. a vzápätí na to obžalovaný L.,
pričom títo obžalovaní boli trochu rozrušení. Poškodený J. M. sa však už do pohostinstva nevrátil.

Znalec MUDr. H. na hlavnom pojednávaní zotrval na znaleckom posudku vypracovanom v konaní
pred súdom s tým, že uviedol, že mechanizmus vzniku všetkých poranení poškodeného bol priamy.
Poškodený podľa znaleckého posudku utrpel zranenia a to otras mozgu I. stupňa, tržnozmliaždenú
ranu v ľavej čelovospánkovej oblasti o dĺžke 2,5 cm, tržnozmliaždenú ranu v ľavej temennozáhlavnej
oblasti o dĺžke 3 cm, zlomeninu nosových kostí, zlomeninu korunky zuba č. 12, pomliaždenie

hornej pery, povrchovú odreninu v oblasti pravého lakťa, pomliaždenie chrbtovej strany pravej ruky
a povrchové plošné odreniny prednej hrudnej steny. Podľa jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní,
násilie vedené na oblasť nosa bolo smerované spredu, stredne silnou intenzitou a vyvolalo zlomeninu
nosových kostí. Druhý úder smeroval na oblasť pery a spôsobil zlomeninu korunky druhého horného
rezáka vpravo. Ďalší úder smeroval na čelovospánkovú oblasť z ľavej strany, resp. zošikma a
ďalší úder smeroval zľava a zozadu na oblasť temennozáhlavnú. Uvedené násilie spôsobilo vznik

dvoch samostatných tržnozmliaždených rán hlavy. Ďalšie násilie pôsobilo na pravý lakeť z vonkajšej
strany a na oblasť chrbtovej strany ruky so slabou intenzitou, lebo spôsobilo len odreniny. Ďalšie
násilie pôsobilo na prednú hrudnú stenu slabou až stredne silnou intenzitou a spôsobilo odreniny
prednej hrudnej steny. Na oblasť nosa a pery, lakťa, ruky a hrudníka pôsobilo tupé násilie a to
vedené na oblasť nosa a pery pravdepodobne päsťou, pretože nevznikli žiadne odreniny, ale vzniklo

len pomliaždenie pery a opuch nosa s následnou zlomeninou. V prípade tržnozmliaždených rán
na hlave, tieto vznikli samostatne dvoma mechanizmami, pravdepodobne kopnutím. Na lakti a ruke
vznikli plošné odreniny, ktoré mohli byť spôsobené pri páde poškodeného, ale skôr predpokladal, že
vznikli pri obrannom mechanizme poškodeného, keď si tento kryl hlavu pred kopaním do oblasti ruky.
Predpokladal najmenej sedem úderov, z toho dva údery päsťou do tváre a ostatné údery pravdepodobne

kopnutím.ZanajpravdepodobnejšímechanizmusvznikuvšetkýchporaneníupoškodenéhoJ.M.označil
mechanizmus uvádzaný svedkom Š. M.. Pokiaľ by tieto poranenia vznikli tak, ako uvádzali obžalovaní
L. a Y. R.., tak by nevznikli také poranenia aké boli diagnostikované u poškodeného J. M., ale vznikli
by len ľahšie pomliaždeniny v oblasti tváre a nevznikla by zlomenina nosa, otras mozgu, zlomenina
rezáka, odreniny lakťa a tržnozmliaždené rany na hlave vpredu a vzadu. Celkový charakter poranení

nenasvedčoval tomu, že by niektoré mohli vzniknúť pri páde poškodeného zo schodov a tieto poranenia
vznikli násilím vedeným priamo a to päsťou v prípade poranení tváre a pokiaľ ide o tržnozmliaždené
rany na hlave, kopnutím do hlavy. V znaleckom posudku uvedený znalec ďalej uviedol, že dĺžka
liečenia a práceneschopnosti poškodeného bola od 15.12.2012 do 8.1.2013, t. j. 20 dní, čo považoval
za primerane dlhú dobu na odoznenie príznakov poranení, aké utrpel poškodený pri predmetnom

napadnutí. Zranenia poškodeného zanechali u neho trvalé následky v podobe straty zubu č. 12, pričom
poškodený odmietol konzervatívnu liečbu a sám žiadal zub extrahovať. Takisto zranenia poškodeného
zanechali u neho dva a pol centimetrová jazvu v ľavej čelovospánkovej oblasti a trojcentimetrovú jazvu
v ľavej temennozáhlavovej oblasti, obe jazvy vo vlasatej časti hlavy. V dôsledku utrpených zranení bol
poškodený neschopný po dobu asi 7 či 10 dní vykonávať fyzické náročné práce, pričom mohol trpieť

bolesťami hlavy a nosa. Po dobu asi 7 či 10 dní mohol pociťovať sťažené dýchanie nosa v dôsledku
opuchunosovýchslizníc,pričomnebolvýznamnejšieobmedzenývosobnejhygienečistravovaní.Stratu
zubu č. 12 je pritom možné kompenzovať umelou náhradou. Bodovo ohodnotil bolestné u poškodeného
na hodnotu 135 bodov.

V prípravnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom Š.V. M. a obžalovaným J. Y. R..,
pri ktorej obaja zotrvali na svojich výpovediach. V prípravnom konaní bola zabezpečená lekárska
správa poškodeného zo dňa 16.01.2013, vyčíslenie nároku na náhradu škody poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a.s. a Sociálnej poisťovne, pracovný posudok na obžalovaného Ľ. L. ako aj správy
o povesti na oboch obžalovaných.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súdzajednoznačnepreukázané,žeobžalovaníĽ.Í.L.aJ.Y.R..sadopustiliskutkutak,akojetouvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaných zo spáchania skutku usvedčuje výpoveď poškodeného J. M., predovšetkým však
výpoveď svedkov Š. M., E. Č., G. L., nepriamo aj ďalšími svedeckými výpoveďami, pokiaľ ide o fyzický
útok obžalovaného L., ktoré sú podporované znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva a farmácie
znalca MUDr. H., pokiaľ ide o mechanizmu vzniku poranení u poškodeného J. M..Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v uvedený deň 15.12.2012 sa v pohostinstve v obci J. vo
vlastníctve rodiny obžalovaného J. Y. R.. zdržiaval poškodený J. M., ktorý do tohto pohostinstva prišiel

pod vplyvom alkoholických nápojov. Vzhľadom na väčšie množstvo požitých alkoholických nápojov
týmto poškodeným svedok S. L. SMS správou zaslanou svedkovi Š. M. tohto požiadal, aby si prišiel
do pohostinstva po svojho brata, poškodeného J. M.C.. Svedok Š. M. požiadal pritom o pomoc pri
vyprevádzaní poškodeného J. M. svedka E. Č. nachádzajúceho sa pred vchodom do predmetného
pohostinstva. Obaja vyššie uvedení svedkovia zodvihli poškodeného J. M. zo stoličky a spoločne ho

vyprevádzalikvchodovýmdverámpohostinstva.PoškodenýJ.M.všakobomvyššieuvedenýmsvedkom
pri vyprevádzaní von z pohostinstva kládol odpor tak, že sa zaprel o zárubňu vchodových dverí. K
poškodenému ako aj k uvedeným svedkom pristúpil obžalovaný Vasiľ st., ktorý sa ich podľa vyjadrenia
svedka Š. M. opýtal, či potrebujú pomoc pri vyprevádzaní poškodeného J. M. z pohostinstva a ktorý
tomuto poškodenému mal zas podľa svedeckej výpovede svedka Č. povedať, aby opustil priestory
pohostinstva. Svedkovia E. Č. aj J. Y. H.. vypovedali, že poškodený J. M.C. chytil obžalovaného Vasiľa

st. pod krk alebo za košeľu, pričom podľa vyjadrenia svedka J. Y. H.. sa poškodený J. M. pri tomto prvom
vyprevádzaní z pohostinstva mal snažiť udrieť päsťou obžalovaného Y. R.. Podľa výpovedí svedka E.
Č., svedka Š. M. ako aj samotného poškodeného J. M., k nim pristúpil aj obžalovaný L., ktorý spoločne
s obžalovaným Y. R.. zhodili poškodeného J. M. zo schodov, pričom svedok Š. M. výslovne uviedol, že
to bol len obžalovaný L., ktorý sotil poškodeného J. M. zo schodov. Ďalší priebeh udalostí svedkovia E.

Č. a Š. M. opísali rozdielne tak, že svedok E. Č. uvádzal, že poškodený J. M. napriek snahe jeho ako
aj svedka Š. M. odprevadiť tohto poškodeného domov sa im vytrhol a vrátil sa naspäť do pohostinstva.
Podľa svedeckej výpovede tohto svedka po uplynutí približne desiatich či dvadsiatich sekúnd opätovne
obžalovaní L. a Y. R.. vyhodili von z pohostinstva poškodeného J. M.. Svedok Š. M. pritom vypovedal,
že poškodený J. M. potom, ako sa postavil zo zeme po prvom vyprevadení von z pohostinstva oboma

obžalovanými, sa začal s týmito rozprávať a pýtať sa ich, z akého dôvodu ho vyprevádzajú von z
pohostinstva, na čo mu mali obaja obžalovaní uviesť, že robí v pohostinstve neporiadok. Svedok Š.
M. pritom vypovedal, že už po prvom vyhodení poškodeného J. M. von z pohostinstva mal obžalovaný
L. tohto poškodeného udrieť päsťou do tváre a to dvakrát v krátkom časovom slede po sebe. Totožne
svedkovia E. Č., Š. M. ako aj poškodený J. M. uvádzali, že obžalovaní ho po jeho opätovnom návrate

do pohostinstva zas z tohto zariadenia vyhodili tak, že ho sotili zo schodov na zem. K ležiacemu
poškodenému pristúpili obaja obžalovaní, pričom podľa výpovedí všetkých vyššie uvedených svedkov,
obžalovaný L. na to vzápätí začal kopať poškodeného do hlavy a hrude. Podľa vyjadrenia svedka Š. M.
ho takto kopol asi trikrát či päťkrát, podľa udania svedkov E. Č. ako aj G. L. obžalovaný L. poškodeného
J. M. kopol jedenkrát. Svedkovia H. Y., E.B. L., E. Y. a H. L., ktorí v pohostinstve v inkriminovanom čase

hrali ešte aj so svedkom G. L. stolný futbal a neskôr sa nachádzali pred pohostinstvom v mieste, na
ktorom je umiestnený altánok, pritom totožne vypovedali, že obžalovaný L. jedenkrát kopol poškodeného
J. M. do tváre. Podľa výpovede svedka Š. M. pri tomto fyzickom útoku na jeho brata, poškodeného J. M.,
obžalovaným L. aj obžalovaný Y. R.. dvakrát otvorenou dlaňou udrel poškodeného J. M.. Svedok Š.V. M.
savzápätínatozačalhádaťsobžalovanýmL.a načasodstúpilodpoškodenéhoJ.M.,pričomsvedkaŠ.

M. podľa jeho vyjadrenia mal obžalovaný L. takisto udrieť rukou. V uvedenom momente podľa vyjadrenia
svedka Jána Č. pristúpil k poškodenému J. M. obžalovaný Y. R.., ktorý mal udrieť poškodeného J. M.
celkovo 6 krát otvorenou dlaňou. Svedok Š. M. pritom spozoroval asi dva údery obžalovaného Y. R..
a to otvorenou dlaňou do tváre poškodeného J. M.. Obžalovaný L. pritom podľa vyjadrenia svedka
Š. M. potom chytil poškodeného J. M. a odtiahol ho nižšie smerom k altánku, pričom po jeho prosbe

obžalovanému L., aby nechal poškodeného J. M. na pokoji, obžalovaný L. kopol poškodeného do úst
tak, že sa mu prehla hlava dozadu a dopadol hlavou na zem. Obžalovaný L. mal pritom podľa vyjadrenia
svedka Š. M. slovne a aj fyzicky napadnúť aj jeho samotného. Z výpovede svedka Š. M. ďalej vyplýva,
že potom ako sa opätovne vrátil k svojmu bratovi, poškodenému J. M., tak obžalovaný Y. R.. držal za
vlasy poškodeného J. M. a overoval si, či poškodený dýcha. Obžalovaný Y. R.. pritom udrel päsťou do

tváre poškodeného J. M., pustil mu hlavu na zem a odstúpil od neho. Po odchode a následnom návrate
obžalovaného L. k poškodenému, obžalovaný L. opätovne odtiahol poškodeného J. M. smerom bližšie
k schodisku pohostinstva, čo nepriamo potvrdil aj svedok G. L.. Obžalovaný L. zodvihol poškodeného
M. zo zeme, zatriasol ním a vzápätí na to pustil hlavu poškodeného na zem. Keď to svedok Š. M. videl,
zakričal na obžalovaného L., či chce jeho brata, poškodeného J. M., zabiť.

Z výpovede poškodeného J. M., jeho brata, svedka Š. M. ako aj svedeckej výpovede E. Č. mal tak
súd za ustálené, že fyzického napadnutia poškodeného J. M. sa zúčastnili obaja obžalovaní. V tejto
súvislostijepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,ženielenpodľavyjadreniasvedkaŠ.M.,aleajzvýpovedesvedka E. L. vyplýva, že svedok Š. M. sa zdržiaval v prítomnosti poškodeného v priebehu trvania celého
incidentu a teda mal tak možnosť sledovať celý priebeh toho konfliktu. Naproti tomu svedkovia E. L.,
G. L., H. Y., H. L. a E. Y., ktorí pozorovali len časť napadnutia poškodeného vypovedali, že videli, ako

obžalovaný L. jedenkrát kopol do tváre poškodeného J. M., pričom svedkovia E. L. ako aj G. L. naviac
uvádzali, že videli, ako tento obžalovaný ťahal po zemi poškodeného J. M. a svedok E. Y. spozoroval,
ako obžalovaný L. poškodeného J. M. ešte dvakrát alebo trikrát postavil zo zeme a vzápätí na to ho
zhodil na zem. Pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí nemožno opomenúť, že z vyjadrení týchto
svedkov vyplýva, že pôvodne sa zdržiavali v priestoroch pohostinstva a to v jeho zadnej miestnosti, v

ktorej hrali stolný futbal a vzápätí vyšli pred pohostinstvo zafajčiť si. Z vyjadrenia svedka H. Y. pritom
súd zistil, že do pohostinstva sa uvedení svedkovia vracali postupne v závislosti od toho, ako každý z
nich dofajčil svoju cigaretu. Zhodne všetci vyššie uvedení svedkovia pritom vypovedali, že nespozorovali
žiadny fyzický atak obžalovaného Y. R.. na poškodeného J. M. a že len videli, ako tento obžalovaný
počasfyzickéhonapádaniapoškodenéhoJ.M.stojínaschodoch.Zvyššieuvedenéhojevšakzrejmé,že
títo svedkovia sa nezdržiavali v priestoroch pred pohostinstvom hneď od samotného začiatku napádania

poškodeného J. M. a teda ani nemali možnosť sledovať celý priebeh fyzických útokov na poškodeného.
Účasť obžalovaného Y. R.. na predmetnom incidente však nepochybne preukazuje svedecká výpoveď
nielen samotného poškodeného J. M. ale aj svedecká výpoveď Š. M. a E. Č.. Obrana obžalovaného
Y.C. R.. v tom zmysle, že poškodeného J. M. len dvakrát udrel otvorenou dlaňou nie je pritom v súlade
ani so svedeckou výpoveďou jeho syna, svedka J. Y. H.., ktorý jednoznačne uvádzal, že obžalovaný Y.

R.. udrel poškodeného J. M. len jedenkrát otvorenou dlaňou.

V súvislosti s uvedeným skutkom spáchaným formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona súd
dáva do pozornosti, že pri posudzovaní takéhoto konania sa nevyžaduje výslovná dohoda oboch
páchateľov na fyzickom napadnutí poškodeného, ale postačuje aj tzv. konkludentná dohoda. Zároveň sa

nevyžaduje, aby sa každý z uvedených spolupáchateľov zúčastnil na fyzickom útoku na poškodeného
rovnakou mierou, ale postačuje aj hoci len psychická podpora druhého páchateľa pri fyzickom napádaní
poškodeného. Miera účasti toho ktorého páchateľa na páchaní skutku môže byť zohľadnená len pri
ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu u toho - ktorého páchateľa. Je nesporné, čo uvádzal
aj samotný poškodený J. M. na začiatku hlavného pojednávania pri uplatňovaní si svojho nároku

na náhradu škody, že väčšiu účasť na jeho fyzickom napadnutí mal obžalovaný Ľ. L.. Svedeckými
výpoveďami nielen uvedeného poškodeného ale aj všetkých ostatných vo veci vypočutých svedkov
bolo preukázané, že obžalovaný Y. R.. fyzicky útočil na poškodeného J. M. menšiu mierou ako jeho
spoluobžalovaný L.. V súvislosti s námietkami tohto obžalovaného, že sa nedomnieval, že z dôvodu
fyzického napadnutia poškodeného otvorenou dlaňou v počte dvoch či tri úderov bude trestne stíhaný

je potrebné zdôrazniť, že pri naplnení skutkovej podstaty ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.
zákona tak aj pri spáchaní prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona sa nevyžaduje,
aby obaja páchatelia rovnakou intenzitou fyzicky napádali poškodeného, ale postačí hoci aj psychická
podpora druhého páchateľa či páchateľov na fyzickom napadnutí, čiže trestná zodpovednosť prichádza
do úvahy aj v prípade menej aktívneho páchateľa či dokonca pasivity druhého páchateľa, ktorý by

pritom druhému spolupáchateľovi či spolupáchateľom poskytoval psychickú pomoc v podobe jeho
podnecovania či povzbudzovania v napádaní obete útoku, pomoc pred a počas samotného napádania
poškodeného napr. sledovaním okolia či zabraňovaním iným osobám v ochraňovaní napádaného či v
podobe pomoci pri úteku.

Spôsobenie všetkých poranení poškodenému J. M. opísaných v skutkovej vete rozsudku obžalovanými
mal súd za preukázané aj znaleckým dokazovaním znalca MUDr. H., ktorý jednoznačne uviedol, že
všetky poranenia poškodeného boli spôsobené priamym mechanizmom. Podľa vyjadrenia tohto znalca
pri napádaní tohto poškodeného jeden úder smeroval na oblasť nosa, čím spôsobil zlomeninu nosových
kostí. Druhý úder bol namierený na oblasť pery, čím vznikla zlomenina korunky druhého horného rezáka

vpravo. Ďalší úder podľa tohto znalca pôsobil na čelovospánkovú oblasť z ľavej strany, resp. zošikma
a ďalší úder bola namierený zozadu zľava na oblasť temennozáhlavnú. Ďalšie násilie pôsobilo na
pravý lakeť z vonkajšej strany a na oblasť chrbtovej strany pravej ruky. Odreniny prednej hrudnej steny
boli spôsobené pôsobením násilia na prednú hrudnú stenu slabou až stredne silno intenzitou. Všetky
vyššie uvedené poranenia boli podľa vyjadrenia znalca spôsobené najpravdepodobnejšie úderom

zatvorenou rukou, t j. päsťou z dôvodu, že na všetkých vyššie uvedených častiach tela nezostali
odreniny. Tržnozmliaždené rany v spánkovej oblasti hlavy vľavo a v záhlavnej oblasti vľavo však
podľa jeho vyjadrenia vznikli dvoma samostatnými mechanizmami a to najpravdepodobnejšie kopnutím.
Znalec ďalej pripustil, že poranenia pravého lakťa a pravej ruky poškodeného mohli vzniknúť aj prijeho páde, s väčšou pravdepodobnosťou však podľa jeho záverov vznikli pri obrannom mechanizme,
keď si poškodený J. M. zakrýval tvár pred útokmi obžalovaných rukou. Znalec tak ustálil, že všetky
zranenia poškodeného boli spôsobené najmenej siedmimi údermi a to najpravdepodobnejšie dvoma

údermi päsťou do oblasti tváre a piatimi kopmi do iných častí tela poškodeného. Znalec MUDr. H. ďalej
skonštatoval, že najpravdepodobnejším mechanizmom, ktorým vznikli všetky vyššie popísané zranenia
bol taký, ako uvádzal vo svojej výpovedi svedok Š. M.. V prípade fyzických atakov na jednotlivé časti
tela či tváre poškodeného tak ako to uvádzali samotný obžalovaní, by neboli spôsobené také poranenia
aké boli diagnostikované u poškodeného, ale boli by vznikli len ľahšie pomliaždenia v oblasti tváre,

pričom by nedošlo k vzniku zlomeniny nosa, k otrasu mozgu a k zlomenine rezáka, k odrenine lakťa a
k tržnozmliaždeným ranám na hlave vpredu a vzadu. Charakter všetkých poranení pritom podľa jeho
názoru nenasvedčoval tomu, že by niektoré z týchto poranení mohli byť spôsobené pri páde zo schodov,
alevšetkytietoporaneniabolipodľajehozáverovspôsobenépriamymmechanizmomatoúdermipäsťou
do oblasti tváre a kopnutím v prípade vzniku tržnozmliaždených rán hlavy. Súhrn vyššie uvedených
poranení poškodeného si podľa znaleckého posudku MUDr. H. vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť

poškodeného M. v trvaní 20 dní, čo považoval uvedený znalec za primerane dlhú dobu na odoznenie
príznakov poranení aké utrpel poškodený pri predmetnom napadnutí. V dôsledku uvedených zranení
vzniklinatelepoškodenéhoajtrvalénásledkyvpodobestratyzubuč.12ajazievvľavejčelovospánkovej
oblasti a na ľavej temennozáhlavnej oblasti.

Tvrdenie obžalovaných odôvodňujúce svoje fyzické napadnutie poškodeného J. M., ktorí pritom v určitej
miere pripustili fyzické napadnutie tohto poškodeného, avšak v menšej miere ako bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, požitím alkoholických nápojov poškodeným, je potrebné vyhodnotiť ako
ich účelovú obranu prezentovanú s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Je
nepochybné, že poškodený J. M. mal požité alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, na druhej strane

je zrejmé, že v podnapitom stave sám nevyprovokoval nijaký konflikt, že ako prvý fyzicky nezaútočil
na nijakého zákazníka pohostinstva a ani nijakým spôsobom nepoškodzoval zariadenie pohostinstva.
Obžalovaný Y. R.. ako pri prvom tak aj pri druhom vyprevádzaní poškodeného von z pohostinstva sa
podľa vlastného vyjadrenia len snažil pomôcť svedkom Š. M. a E. Č.. Neskôr sa mal obžalovaný L. pri
druhom vyprevádzaní poškodeného von z pohostinstva zastať obžalovaného Y. R.., ktorého poškodený

J. M. oslovoval krstným menom napriek výraznému vekovému rozdielu medzi ním a obžalovaným Y. R..
Je však zrejmé, že ani pri prvom a ani pri druhom odprevádzaní poškodeného M. von z pohostinstva,
tento ako prvý nikoho fyzicky nenapadol a to ani samotných obžalovaných. Nedôveryhodne vyznieva
aj tvrdenie oboch obžalovaných, že mali záujem na tom, aby poškodený opustil priestory pohostinstva
len z dôvodu jeho väčšieho požitia alkoholických nápojov. Žiadnymi svedeckými výpoveďami nebolo

preukázané, že by poškodený ako prvý fyzicky napadol v pohostinstve nejakú osobu alebo že by
nejakým spôsobom ničil zariadenie pohostinstva či iným spôsobom narušoval atmosféru pohostinstva.
V tejto súvislosti ani opätovný návrat poškodeného do priestorov pohostinstva neoprávňoval oboch
obžalovaných na fyzický útok voči tomuto poškodenému. Obaja obžalovaní totiž poškodeného J. M.
nielenže zhodili zo schodišťa pohostinstva, pričom znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva

a farmácie bolo nepochybne preukázané, že samotným pádom poškodeného zo schodov nevznikli
tomuto poškodenému žiadne poranenia, ale že po dopade poškodeného na zem, teda až po tom,
ako poškodeného takýmto násilným spôsobom vyhodili z tohto zariadenia, tohto ďalej fyzicky pred
pohostinstvom napádali tak ako bolo už vyššie ustálené. Je nepochybné, že v ďalšom fyzickom
napádaní poškodeného J. M. im zabránil nielen svedok Š.V. M., ktorý sa snažil obžalovaného L.

odtiahnuť od svojho brata a ktorý aj opakovane vyzýval toho obžalovaného, aby upustil od svojho
fyzického útoku na poškodeného, ale aj prítomnosť ďalších osôb sledujúcich priebeh incidentu medzi
obžalovanými a poškodeným J. M.. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nedôveryhodné vyjadrenie
obžalovaných, že poškodeného sa rozhodli vyviesť von z pohostinstva z dôvodu, že v pohostinstve
poškodený robil neporiadok. Námietku obhajoby týkajúcu sa vierohodnosti svedka Š. M. z dôvodu

jeho blízkeho príbuzenského pomeru k poškodenému, pokiaľ ide o ním uvádzaný priebeh incidentu
medzi poškodeným a obžalovanými, súd považoval za vyvrátenú práve výpoveďou znalca MUDr. H. na
hlavnompojednávaní,ktorýjednoznačneuviedol,ženímuvádzanýpopisfyzickýchútokovobžalovaných
na poškodeného J. M. zodpovedá súhrnu poranení, ktoré utrpel poškodený J. M.. Z výpovedí svedkov
pritom jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedený svedok sa v priebehu celého incidentu zdržiaval v tesnej

blízkosti poškodeného J. M. a sledoval celý priebeh incidentu, pričom sa verbálne snažil predovšetkým
obžalovaného L. odhovoriť od ďalšieho fyzického napádania poškodeného J. M..K uvedenému fyzickému napadnutiu poškodeného došlo v priestore pred miestnym pohostinstvom v
obci J., čo možno považovať za miesto prístupné komukoľvek a kedykoľvek. Samotný incident sa pritom
začal v priestoroch pohostinstva, v ktorom však nedošlo priamo k fyzickému útoku na poškodeného,

pričom k napadnutiu poškodeného zo strany obžalovaných došlo až v priestore pred pohostinstvom.
Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že napadnutie poškodeného J. M. oboma obžalovanými
mali okrem svedka Š. M. ako aj svedka E. Č., ktorí sledovali viac - menej celý priebeh napadnutia
poškodeného, čiastočne pozorovať aj ďalšie osoby a to konkrétne svedkovia E. L., G. L., H. Y., E. Y.
a H. L.. Všetci vyššie uvedení svedkovia boli pritom uvedeným konfliktom medzi obžalovanými L. a Y.

R.. na strane jednej a poškodeným J. M. na strane druhej pohoršení, ako to vyplýva zo samotných
výpovedí týchto svedkov. Nemožno opomenúť skutočnosť, že nielen samotný poškodený ale aj obaja
obžalovaní mali byť podľa vyjadrenia prítomných osôb požité alkoholické nápoje. V predmetnej veci
neboli síce vykonané dychové či iné skúšky za účelom preukázania požitia alkoholických nápojov či už
obžalovanými alebo poškodeným, avšak je nepochybné, že po požití takýchto nápojov sa osoby stávajú
väčšinou agresívnejšie.

Na základe vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že poškodeného J. M. po tom, ako ho
násilným spôsobom vyviedli z pohostinstva obaja obžalovaní a vzápätí aj zhodli zo schodov vedúcich
do tohto pohostinstva, v priestore pred týmto zariadením fyzicky napádali intenzívnejšími útokmi a
to aj kopmi do tela a hlavy, pričom súd ustálil, že týchto útokov sa vo výraznejšej miere dopúšťal

obžalovaný L. a obžalovaný Y. R.. v nižšej intenzite, ktorý podľa vykonaného dokazovania poškodeného
J. M. udieral predovšetkým otvorenou dlaňou. Uvedený obžalovaný pritom poskytoval aj psychickú
podporu obžalovanému L. pri fyzickom napádaní poškodeného J. M.. V prípade oboch obžalovaných
pritom nemožno opomenúť ich výraznejšie fyzické dispozície oproti poškodenému J. M., ktorý mal aj
oslabenú schopnosť brániť sa voči útokom oboch obžalovaných vzhľadom na väčšie množstvo požitých

alkoholických nápojov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konanie obžalovaných Ľ. L. a J. Y. R.. právne kvalifikoval ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého objektívnu stránku obaja obžalovaní
naplnili tým, že poškodenému J. M. úmyselne ublížili na zdraví, čím mu spôsobili objektívne poranenia

ustálené v skutkovej vete rozsudku, ktoré si pritom vyžiadali liečenie v trvaní prevyšujúce dobu siedmich
dní a zároveň minimálne po uvedenú dobu obmedzili poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života.
Keďže sa vyššie opísaného fyzického útoku obaja obžalovaní na poškodenom dopustili na mieste
verejnosti prístupnom za prítomnosti a za účasti viacerých osôb zároveň svojím konaním naplnili aj
skutkovúpodstatuprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Tr.zákona,pričomobevyššieuvedené

trestné činy spáchali vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Subjektívna stránka ich konania je daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona,
keďže chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť verejný kľud a poriadok a
zároveň záujem na ochrane ľudského zdravia.

Závažnosť konania obžalovaných pre spoločnosť videl súd v tom, že svojim konaním porušili, resp.
ohrozili záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok ako aj záujem spoločnosti na ochrane zdravia jednotlivca.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaní Ľ. L. a J. Y.C. R.. sú z miesta trvalého bydliska hodnotení pozitívne.

Obžalovaný Ľ. L. nemá žiadny záznam v evidencii priestupkov. Z výpisu z odpisu registra trestov súd
takisto zistil, že v minulosti nikdy nebol súdne trestaný.

U tohto obžalovaného tak bola ustálená jedna poľahčujúca okolnosť v podobe vedenia riadneho života
pred spáchaním predmetného skutku ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Obžalovaný L. síce na hlavnom

pojednávaní urobil vyhlásenie o nepopieraní spáchania skutku, avšak k spáchaniu skutku sa nielenže
výslovne nepriznal, ale tento ani neoľutoval. Nemožno opomenúť skutočnosť, že uvedený obžalovaný v
prípravnom konaní využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. Na strane tohto obžalovaného súd
pritom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť ( § 37 Tr. zákona ) .Obžalovanému bolo pritom potrebné ukladať trest za dva trestné činy a to za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, teda úhrnný trest

v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona podľa toho ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin z nich najprísnejšie trestaný. V predmetnej trestnej veci uvedeným prísnejším trestným činom
je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na dolnú hranicu trestnej sadzby trestu
odňatia slobody upravenú pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a teda
základná trestná sadzba trestu odňatia slobody bola ustálená na rozpätie od 6 mesiacov do 3 rokov.

Po úprave trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému L.
ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 6 mesiacov až do 2 rokov a dvoch mesiacov.

Pri rozhodovaní o konkrétnej výmere trestu u toho obžalovaného súd zohľadnil skutočnosť, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento obžalovaný sa na fyzickom napádaní poškodeného

J. M. podieľal najväčšou mierou a v prevažnej miere fyzicky útočil na poškodeného J. M.. Zároveň
tak ako bolo už vyššie uvedené, poškodený J. M. na počiatku incidentu nijakým spôsobom tohto
obžalovaného fyzicky neohrozoval a teda nevyprovokoval celý priebeh konfliktu. S prihliadnutím aj na
charakter utrpených poranení poškodeného J. M., zohľadniac však skutočnosť, že uvedený obžalovaný
sa predtým nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, súd dospel k záveru, že primeraným z hľadiska

individuálnej ako aj generálnej prevencie bude úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej
sadzby a to v trvaní 8 mesiacov.

Súd je toho presvedčenia, že na nápravu tohto obžalovaného je postačujúci výkon tohto trestu bez
obmedzenia jeho osobnej slobody a preto uvedený trest odňatia slobody obžalovanému podmienečne

odložil. Za primeranú pritom považoval skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, počas plynutia ktorej je
obžalovaný povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa žiadnej protiprávnej činnosti, inak sa mu takto
podmienečne odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný J. Y. R.. bol v minulosti priestupkovo postihnutý celkovo 5 krát, pričom v dvoch prípadoch za

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa odpisu z registra trestov nebol v minulosti súdne
trestaný.

Totožne ako v prípade obžalovaného L. aj v prípade tohto obžalovaného bolo potrebné ukladať mu
trest za dva trestné činy a to za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a za prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona a teda úhrnný trest v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona podľa
toho ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestaný. V
predmetnej trestnej veci uvedeným prísnejším trestným činom je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
Tr. zákona s prihliadnutím na dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej pri trestnom
čine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a teda základná trestná sadzba trestu odňatia

slobody bola ustálená na rozpätie od 6 mesiacov do 3 rokov.

Obžalovanému Y. R.. zhodne ako v prípade ďalšieho spoluobžalovaného poľahčovalo, že síce
napriek početným priestupkovým postihnutiam nebol v minulosti súdne trestaný, čo súd vyhodnotil
ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. 36 písm. j) Tr. zákona. Obžalovaný Y. R.. sa pritom k

spáchaniu skutku nepriznal ani v štádiu prípravného konania a ani na hlavnom pojednávaní. Na strane
obžalovaného súd takisto nevzhliadol žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Tr. zákona.

Vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby podľa ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné aj tomuto
obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 6 mesiacov až do 2 rokov a dvoch mesiacov.

Vzhľadom na vykonaním dokazovaním preukázanú menšiu mieru účasti tohto obžalovaného na
spáchaní skutku, keďže obžalovaný Y. R.. mal fyzicky atakovať poškodeného J. M. len niekoľkými
údermi otvorenou dlaňou, pričom predchádzajúce priestupkové postihnutia tohto obžalovaného za dva
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu súd nepovažoval za natoľko závažné, dospel súd k

záveru, že zodpovedajúcim v prípade tohto obžalovaného je trest odňatia slobody na samej spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov.Vzhľadom na predchádzajúcu beztrestnosť tohto páchateľa súd aj tomuto obžalovanému výkon trestu
odňatiaslobodypodmienečneodložil.Zaprimeranúpritomsúdpovažovalskúšobnúdobuvtrvaní1roka,
počas ktorej obžalovaný vedením riadneho života, teda nedopúšťaním sa žiadnej protiprávnej činnosti

ani v podobe páchania priestupkov, má dokázať, že spáchanie skutku bolo iba ojedinelým vybočením
z inak jeho riadneho spôsobu života. V opačnom prípade súd výkon takto odloženého trestu premení
na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Obom obžalovaným na posilnenie výchovného účelu pri podmienečne odloženom výkone trestu odňatia

slobody uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze vzájomného stretávania sa ako aj povinnosť nahradiť
všetkým poškodeným spôsobenú škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodeným Sociálnej poisťovni ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., ktoré si riadne a včas
uplatnili nárok na náhradu škody pozostávajúci z poskytnutých nemocenských dávok poškodenému
M. či vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti tomuto poškodenému, bol priznaný tento nárok
v nimi uplatnených výškach, teda v sume 259,60 eur poškodenej Sociálnej poisťovni a v sume 865,05
eur poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. V súvislosti s námietkou obhajoby, že poškodená

Sociálna poisťovňa si nárok na náhradu škody vo výške 259,60 eur neuplatnila do skončenia skráteného
vyšetrovania je potrebné poukázať na ustálenú prax, podľa ktorej poškodený si musí riadne a včas
uplatniťnároknanáhraduškodysícedoukončeniavyšetrovania,pokiaľvšakideokonkrétnuvýškutohto
nároku postačuje, keď si v rámci prípravného konania tento nárok uplatní aspoň v minimálnej výške,
pričom výšku tohto nároku môže upravovať, t.j. znižovať či zvyšovať až do skončenia dokazovania na

hlavnom pojednávaní, teda aj priamo v rámci záverečnej reči.

Poškodený J. M. si nielen v rámci prípravného konania ale aj na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok
na náhradu škody pozostávajúci z bolestného z utrpených poranení. Znaleckým dokazovaním bolo
ustálené bodové ohodnotenie jeho bolestného na hodnotu 135 bodov, čo pri ocenení jedného bodu

sumou 15,72 eur predstavuje bolestné vo výške 2.122,20 eur. Napriek takto určenej výške bolestného si
poškodený J. M. na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 2.000, eur.
Uvedený poškodený si pritom nárok na náhradu škody uplatnil voči obom obžalovaným podielovo, teda
podľa miery účasti oboch páchateľov na spôsobení mu poranení. Súd zohľadnil takto uplatnený nárok
poškodeného a preto zaviazal obžalovaného L. na náhradu škody vo výške 1.500 eur a obžalovaného Y.

na náhradu škody vo výške 500, eur. Ako nedôvodné súd vyhodnotil námietky obhajoby, že poškodený
J. M. by mal túto škodu znášať podielovo, keďže táto situácia vznikla jeho zavinením a bol iniciátorom
konfliktu s obžalovanými. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýkoľvek pochybností
preukázané, že poškodený J. M. nevyprovokoval konflikt medzi ním a oboma obžalovanými a že to
boli práve obžalovaní, ktorí napriek tomu, že poškodeného vyhodili z priestorov pohostinstva, ho pred

priestranstvom tohto zariadenia aj fyzicky napádali. Nedôvodná je aj námietka obhajoby, že poškodený
sa napriek možnosti sanácie zuba č. 12 rozhodol pre jeho extrakciu, keďže to bolo právo poškodeného
a táto skutočnosť sama osebe nemala vplyv na ustálenie bodového ohodnotenia bolestného tohto
poškodeného.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníod jehooznámeniaprostredníctvomOkresného
súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osob0y,
oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba
oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.