Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413227052
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413227052.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: H. H., nar.

X.X.XXXX, bytom C., M. C. XX/XX, zast. Judr. Vlasta Suchanová, advokát, Nové Zámky, Podzámska
32, proti odporcovi: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. nad R., C. XXX, zast. Judr. Ernest Botka, advokát,
Nové Zámky, Björnsonova 2, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2664,98 € do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady škody v celkovej sume 5329,64 € a to
bolestného vo výške 3229,80 €, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1999,40 € a
hotových výdavkov liečenia ( cestovných nákladov ) v sume 100,76 € z dôvodu, že dňa 8.4.2012 v obci

Úľany nad Žitavou mu odporca svojím konaním ( strčením, spôsobením pádu navrhovateľa a tým, že na
neho spadol ) spôsobil zranenia, ktorých bodové ohodnotenie zodpovedá 210 bodom bolestného a 130
bodom za sťaženie spoločenského uplatnenia ( pri hodnote 1 bodu v sume 15,38 € ) a že za túto škodu
odporca zodpovedá napriek tomu, že v trestnom konaní nebol uznaný vinným zo spáchania trestného
činu, pretože navrhovateľa bezdôvodne fyzicky napadol.

Odporca nárok navrhovateľa neuznával a uviedol, že to bol navrhovateľ samotný, kto ako prvý napadol
jeho a kto bol agresívny a preto on sa ho iba snažil vyviesť z miestnosti a urobiť poriadok, pričom ho
navrhovateľ udrel do hlavy, obaja stratili rovnováhu a on nešťastne spadol na navrhovateľa tak, že ten

utrpel zranenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu
pripojených dokladov a správ ( predovšetkým posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia z 22.8.2012 a zo 16.7.2013 ) a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený večer bol s kamarátom na diskotéke v Úľanoch
nad Žitavou, stáli pri jednom zo stolov, keď k nim prišiel odporca, ktorý chcel, aby s ním išli von na
férovku, chcel sa biť, začal kričať a nadávať, bol agresívny a sotil ho tak, že spadol chrbtom na stôl,
pričom nie je pravda, že by on bol predtým odporcu oblial, chcel odísť a pobral sa von, nejakí ľudia tamodporcu držali, no napriek tomu ten ho ešte stihol kopnúť do hrudníka a keď už bol skoro vonku, odporca
ktorý musel byť rozbehnutý, ho zozadu sotil, zacítil silný náraz a leteli asi 2-3 metre, zrazil ho na zem,
spadli na schody a z nich dolu a pritom počul ako niečo prasklo, snažil sa vstať, no nešlo to, pretože mal

veľké bolesti. Uviedol, že popiera, že by im bol odporca dohováral, lebo oni sa slušne správali, naopak,
prišiel a kričal niečo v tom zmysle, že nemá rád Hulanov.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že na diskotéku odprevádzal svoju dcéru, ktorá vtedy ešte nemala
15 rokov, nemal ani v pláne ísť dnu, ale potreboval ísť na toaletu, preto vošiel, videl navrhovateľa, ktorý
bol hlučný a dá sa povedať, že robil bodrel, preto jemu aj s kamarátom povedal, aby sa správali slušne,

na čo ten odpovedal, že si bude robiť čo chce a oblial ho kolou alebo strikom. Uviedol, že podľa neho
mal navrhovateľ riadne vypité alebo bol na práškoch a on ho nato sotil, vyzliekol si bundu a povedal, aby
išli von, tlačil navrhovateľa pred sebou za plece a keď boli pri biletárovi, navrhovateľ ho udrel do nosa,
zahmlilo sa mu, spadol na schody a zrejme aj na navrhovateľa, pričom keby ho ten nebol udrel, nebolo
by sa nič stalo. Uviedol, že keď zistil, že navrhovateľ je hlučný, išiel robiť poriadok, bola to spontánna
reakcia, že so zranením, ktoré mu úderom spôsobil navrhovateľ, na vyšetrení u lekára nebol a nemá

o ňom žiadne doklady a dodal, že on na tejto akcii nebol usporiadateľom a že v ten deň vypil asi 0,5
- 0,7 dcl vína.

Svedok Milan O., kamarát navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedol, že ho dvaja kamaráti poprosili, či
by ich neodviezol na diskotéku do Úľan, on im vyhovel a poprosil ešte navrhovateľa, aby išiel s ním,
navrhovateľ si kúpil strik, postavili sa ku stolom vo vestibule, prvýkrát zaregistroval odporcu vtedy, keď po

nich zazeral, potom prišiel k nim, pýtal sa odkiaľ sme a keď povedali, že z Hulu, odpovedal, že „ Hulanov
treba vydrbať“, mal veľmi vypité, potácal sa a rozprával nezmysly a nakoniec sotil do navrhovateľa, ktorý
sa zvalil na stoly a keď sa pozviechal, chceli odísť, aby neboli ďalšie problémy, odporcu už vtedy držali
2-3 ľudia, no napriek tomu sa mu podarilo navrhovateľa ešte kopnúť do hrude, vyrazil mu pohár z ruky
a ten ho oblial, odporca sa tým ľuďom vytrhol, schmatol navrhovateľa zozadu za krk a ťahal ho von,

pričom na schodoch spadli tak, že odporca sa zvalil na navrhovateľa.

Svedok Ing. A. O., priateľ odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o dedinskú zábavu, on ako
spoluorganizátorstálpridveráchapretovidelakoodporcaviedolnavrhovateľacezvchodovédvere von,
držal ho za ruku alebo za rameno, bolo to samozrejme nedobrovoľné, navrhovateľ sa vzpieral, nevedel
čo sa medzi nimi vo vnútri stalo, no teraz už vie, že mali konflikt, vyšli von a tesne pred schodmi došlo

k pádu, no nevie ako spadli. Dodal, že nevidel, že by bol navrhovateľ na odporcu nejako útočil.

Svedok P. H., kamarát odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o incident na zábave, na ktorej sa
bol pozrieť a stál vonku asi 10-15 metrov od hlavného vchodu a videl iba to, že pred hlavným vchodom
je trma-vrma, navrhovateľ a odporca spadli dolu zo schodov, no videl iba to ako padali, viac nič.

Svedok O. O., kamarát odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že vtedy stál vonku pred budovou, otvorili

sa dvere a odporca vyvádzal navrhovateľa von, ťahal ho za ruku, držal ho v oblasti medzi lakťom a
ramenom, navrhovateľ s ním zjavne ísť nechcel, postavili sa proti sebe, vzájomne sa držali za oblečenie,
navrhovateľ sa chcel vytrhnúť a pritom zrejme udrel odporcu do tváre, ten stratil rovnováhu a spadli zo
schodov dolu.

Svedok O. A., kamarát odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že videl z kultúrneho domu vychádzať

odporcu, ktorý držal navrhovateľa za ruku medzi lakťom a ramenom, navrhovateľ nešiel dobrovoľne a
päsťou udrel odporcu do ľavého líca, ten stratil rovnováhu a obaja spadli dolu.

Svedok V. N., kamarát odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že bol na tej diskotéke ako usporiadateľ
a videl keď navrhovateľ oblial odporcu vínom alebo strikom a zasiahol aj jeho, začali sa vzájomne
naťahovať, odporca chytil navrhovateľa za predlaktie a chcel ho vyviesť von, že tam sa to porieši.

Uviedol, že rovnako ako on, aj odporca tam bol usporiadateľom, preto to nechal na neho, ten držalnavrhovateľa za ruku, nevie, či navrhovateľ s ním išiel dobrovoľne, potom sa mu stratili z očí a až vonku
sa stal ten úraz. Dodal, že navrhovateľ vo vnútri vykrikoval a preto si myslí, že bol v podnapitom stave.

Svedok V. G., kamarát odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že stál pred kultúrnym domom, videl ako

vychádza odporca a za predlaktie drží navrhovateľa a vyvádza ho von, ten s ním asi nešiel úplne
dobrovoľne, vzájomne sa potom chytili za oblečenie, navrhovateľ udrel odporcu do tváre a obaja spadli
zo schodov.

Svedok M. N., kamarát odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že sa tejto akcie zúčastnil ako usporiadateľ
a vo vestibule vyberal lístky, pred sebou mal vchodové dvere, spoza chrbta začul nejaký hluk a zazrel,
že odporca vyvádza navrhovateľa von, prekážali mu ľudia, ale na 1-2 sekundy zazrel, že odporca ho

drží pod pazuchu alebo za rameno a potom sa mu stratili z dohľadu.

Z posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa z 22.8.2012 a zo 16.7.2013
súd zistil, že zraneniam, ktoré navrhovateľ utrpel, zodpovedá 210 bodov bolestného a 130 bodov za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

Zo spisu OR PZ SR Šurany P.-XXX/SU-NZ-XXXX súd zistil, že trestné stíhanie pre ublíženie na

zdraví navrhovateľovi, ku ktorému došlo dňa 8.4.2012 bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe a tiež to, že výpovede účastníkov
konania a tiež vyššie uvedených svedkov sa zhodujú s ich výpoveďami v tomto konaní.

Zo znaleckého posudku MUDr. A. B. č. XX/XX z XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ dňa 8.4.2012
utpel zlomeninu tela stehnovej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu a

chirurgický zákrok, pričom toto zranenie bolo spôsobené mechanizmom priameho prudkého nárazu
tupého a pevného predmetu do ľavého stehna, ktorým predmetom mohla byť niektorá časť tela
páchateľa a uviedol, že je vylúčené, aby ku vzniku tohto zranenia došlo samotným pádom navrhovateľa,
pretože mechanizmus jeho vzniku bol iný.

Z výpisu z účtu poistenca ( navrhovateľa ) Všeobecnej zdravotnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľovi

poskytla FNsP Nové Zámky zdravotnú starostlivosť v dňoch 20.4.2012, 10.5.2012, 16.5.2012,
24.5.2012, 31.5.2012, 6.6.2012, 7.6.2012, 25.7.2012 a 30.8.2012.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 5 ods. 1,2 zákona č. 437/04 Zb. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( § 7 a 8 ). Výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky každoročne do 31. mája ustanovuje výšku náhrady opatrením vyhláseným vZbierke zákonov Slovenskej republiky. Na rok 2011 je opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky ustanovená náhrada za jeden bod vo výške 15,38 Eura.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov

stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti spôsobené
poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či

a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre
správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť,
aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody,
a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom
vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa
v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate

predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote,
jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera,

prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je čo do základu dôvodný, pretože je
zrejmé, že sú dané všetky obligatórne náležitosti pre zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú
navrhovateľovi a to protiprávne konanie odporcu ( ktorý ako sám uviedol, nepôsobil na uvedenej zábave
ako usporiadateľ, teda bol len bežným jej účastníkom a ako taký nemal oprávnenie navrhovateľa z

diskotéky vyviesť a pokiaľ tak urobil, porušil bežné morálne a etické zásady a konal v rozpore s dobrými
mravmi, bol agresívny a pod vplyvom alkoholu a hoci nebol za uvedené konanie uznaný zo spáchania
trestného činu, súd konštatuje, že je nesporné, že hoci intenzita a charakter jeho konania nedosiahli
trestnoprávnu rovinu, nepochybne neboli v súlade s bežným občianskym spolužitím ), vznik škody ( tá
je nesporne preukázaná a vyčíslená vyššie ), príčinná súvislosť ( nebyť totiž konania odporcu, ktorého

chytenie osoby navrhovateľa a vyvádzanie z budovy je nepochybne fyzickým útokom - viacero svedkov
vypovedalo o tom, že navrhovateľ nešiel von dobrovoľne - nebolo by došlo k pásu na schodoch a tým
ani ku zraneniu navrhovateľa ) a zavinenie ( je nesporné, že prinajmenšom nevedomá nedbanlivosť zo
strany odporcu je daná, keď odporca síce nemusel vedieť, že uvedeným konaním môže navrhovateľovi
spôsobiť zranenia, avšak vzhľadom k okolnostiam to mal a mohol vedieť ).

Z týchto dôvodov zároveň neobstojí obrana odporcu o tom, že ku zraneniu navrhovateľa došlo
nešťastnou náhodou a prispel k nemu i navrhovateľ sám tým, že sa jednak voči správal agresívne a
jednak tým, že ho udrel, v dôsledku čoho on stratil rovnováhu a spolu s navrhovateľom spadli, pričom
navrhovateľ utrpel zranenia. Je nesporné, že nebyť konania odporcu ( ktoré ako je uvedené vyššie
nebolo v súlade s dobrými mravmi ), nebolo by ku zraneniu navrhovateľa došlo.

Pokiaľ ide o výšku nároku navrhovateľa, súd vychádzal ( vzhľadom k tomu, že tieto neboli odporcom
namietané a súd nezistil žiadne pochybnosti o ich správnosti a tieto si podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil )
z posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa z 22.8.2012 a zo 16.7.2013,
podľa ktorých boli bolesti navrhovateľa ohodnotené na 210 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia
na 130 bodov, ktoré vo finančnom vyjadrení ( ako je uvedené a zdôvodnené vyššie ) predstavujú sumu

5329,64 €, ktorá by navrhovateľovi náležala.

Súd však s ohľadom na všetky zistené okolnosti, za ktorých ku zraneniu navrhovateľa došlo, má za to,
že ku zraneniu navrhovateľa došlo i v dôsledku jeho spolu zavinenia a preto súd krátil výšku priznanej
náhrady. Súd má za to, že taktiež navrhovateľ samotný prispel k tomu, že za daných okolností utrpel
vyššie uvedené zranenia a aj sám zavinil, že k nim došlo a preto súd rozhodol tak, že krátil výšku

priznanej náhrady škody. Súd určil, že pomer zodpovednosti oboch účastníkov na vzniku škody jerovnaký, pretože vzhľadom na nejasné a sčasti aj rozporuplné výpovede účastníkov a svedkov v tomto
a aj v trestnom konaní ( na jednej strane výpovede navrhovateľa a na strane druhej predovšetkým
výpovede odporcu a svedka N., resp. svedkov O. a A. ) nie je možné s určitosťou preukázať ako presne

k incidentu medzi účastníkmi došlo a čo zraneniu navrhovateľa predchádzalo, či a ktorý z účastníkov
bol agresívny a do akej miery. Preto súd pri zistení, že určitá miera agresívneho chovania oboch z nich
bola nesporne preukázaná ( bránenie sa navrhovateľa, jeho úder do tváre odporcu a na strane druhej
fyzický útok zo strany odporcu vo vnútri budovy a vyvádzanie navrhovateľa odporcom z budovy von a
to proti jeho vôli ), obaja boli pod vplyvom alkoholu ( mieru nebolo možné zistiť ) konštatuje, že obaja

účastníci majú na spôsobení zranenia navrhovateľa rovnakú mieru zodpovednosti ( resp. sa nepodarilo
zistiť okolnosti, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že miera zavinenia niektorého z nich je vyššia,
než miera zavinenia druhého z nich ).

Taktopotomsúduzavrel,žejenutnékonštatovať,ženebyťnastranejednejkonaniaodporcu(opísaného
vyššie ) a konania navrhovateľa ( ktorý podľa svedkov O. a A. tesne pred ich pádom udrel odporcu ),
nebolobykuzraneniamnavrhovateľavôbecdošloapretopokiaľknimdošlo,obajaúčastnícizauvedenú

škodu zodpovedajú rovnakou mierou, pretože inak mieru ich zavinenia nie je možné určiť.

Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zníženie tejto náhrady ( § 450
OZ ) a preto zaviazal odporcu k zaplateniu 1/2 preukázanej výšky škody, ktorá navrhovateľovi vznikla.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že súd návrhu vyhovel v rozsahu
1/2 žalovanej sumy a teda úspech oboch účastníkov v konaní bol rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.