Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711protižalovanému:Š.V.,nar.XX.XX.XXXX,XXXXXU.Ž.Č..XX,ozaplatenie862,60eursprísl.takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy sumu vo
výške 862,60 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy vo výške 28,03 eur za obdobie
odo dňa 18. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% p.a. zo sumy vo výške 834,57 eur za obdobie

odo dňa 18. 06. 2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako záujemca uzavrel s
právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení
(ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako účastníkovi
v zmysle ust. § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca
žalobcu od účinnosti Zmluvy žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanému
uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval

telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a
ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať
služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie
uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným
zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúra č. 4724860113, splatná dňa 17. 03. 2011,

znejúca na sumu vo výške 28,03 eur, faktúra č. 7727894358, splatná dňa 17. 06. 2011, znejúca na
sumu vo výške 834,57 eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne
poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čim porušil povinnosti jemu
vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Celková neuhradená suma v čase
postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 862,60 eur a úhrady po postúpení pohľadávky sumu 0,00
eur. Aktuálna dlžná suma je 862,60 eur. V prípade, ak je žalovaná suma nižšia ako suma na vystavenej
faktúre, žalovaný vykonal čiastočnú úhradu u právneho predchodcu žalobcu. Nezaplatením faktúr v

lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2
a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnejsumyvovýškepodľaplatnýchprávnychpredpisovzakaždýdeňomeškaniaaždojejzaplatenia.Žalobca
má právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31. 1.2013, nakoľko záväzkový
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol pred 01.02.2013.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože napriek dvom predvolaniam sa na pojednávania nedostavil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytovaní služby o
nájme koncového zariadenia zo dňa 24.03.2011, Zmluvou o poskytovaní Magio Sat zo dňa 22.02.2010,
Zmluvou o nájme koncového zariadenia zo dňa 22.02.2010, Zmluvou o poskytnutí služby a nájme
KZ zo dňa 24.03.2011, faktúrou č. 7727894358, č. 4724860113, písomným podaním žalobcu zo dňa
28.04.2014 spolu s prílohami, a to cenovým výmerom č. 6700/2011, č. 510/2010, Cenníkom pre koncové

zariadenia - časť A, Tarifou ST, a.s. na poskytovanie služby Magio Sat, vyjadrením žalobcu zo dňa
13.08.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.04.2014 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh
žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému. Právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému program služieb Magio SAT Klasik za zľavnený mesačný

poplatok 7,95 eur s DPH počas prvých 12 mesiacov a za zľavnený mesačný poplatok 11,95 eur s DPH
počas nasledujúcich 12 mesiacov, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 19,10
eur a program služieb Magio SAT Klasik za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,99 eur s DPH
pričomštandardnácenauvedenéhoprogramubola19,10eursDPH.Vuvedenomprípadetedažalovaný
nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že

nesplanil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, boli jeho služby vypojené
z prevádzky, čím žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu
viazanosti, keby by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil
svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému
koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú

( reparačnú ). Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, žalovaný je
teda sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby, v dôsledku čoho muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím by žalovaný

prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému koncové zariadenie
za zľavnenú cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane právneho
predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou
koncového zariadenia a práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto

vzniknutej škody na strane žalobcu.

V ďalšom uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, nakoľko podnik chráni
pred zneužívaním kúpy koncového zariadenia za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Ak
má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná
hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo plniť,

nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho
prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne
pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť
dostatočne kvantifikovaná na to, aby splnila účel. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky
zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška
nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za služby. Výšky zmluvnej pokuty závisí od hodnoty
poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy ( hodnota dotácie na koncové zariadenie- Magio Box,
hodnota iných poskytovaných benefitov). Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže
právnemu predchodcovi žalobcovu vzniknúť v prípade, ak žalovaný načerpá všetky benefity a nezaplatí

právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu platbu.Ďalej žalobca poukázal na primeranosť zmluvnej pokuty vzhľadom na analógiu iuris § 3a ods. 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré je možné aplikovať aj pre prípady poskytnutia koncového
zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko toto mobilné zariadenie je fakticky financované a

poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad žalobcu, ktorý sa žalobcovi vráti až prostredníctvom
postupných platieb a plnení od žalovaného. V prípade poskytnutia koncového zariadenia v hodnote 500
eur by bola primeraná zmluvná pokuta 1.000 eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500 eur z titulu hodnoty
poskytnutého telefónneho zariadenia a 500 eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti a teda žalobca si
neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády umožňovalo

a z tohto dôvodu uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca
určil, že sankcia môže byť vyššia.

Na záver žalobca uviedol, že prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená
skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Právny
predchodca žalobcu fakticky financoval koncové zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral a poskytol

mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Žalovaný mal predmetné koncové zariadenie uhradiť
počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Žalobca by
neposkytol dotáciu do koncového zariadenia žalovanému, ak by sa tak žalovaný sám nerozhodol. Týmto
právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti. V prípade ak by súd neznal

nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, má žalobca nárok na náhradu škody od žalovaného v
sume dotácie poskytnutej žalobcom žalovanému na nákup koncového zariadenia.

Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 13.08.2014 žalobca ďalej uviedol, že prvýkrát došlo zo strany žalovaného
k porušeniu zmluvných podmienok v období 02/2011. Na základe tohto porušenia právny predchodca
žalobcu zaslal žalovanému Oznámenie o odstúpení od zmluvy o pripojení zo dňa 13.05.2011, pričom

k ukončeniu služieb došlo dňa 31.05.2011.

Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat dňa
22.02.2010. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať
žalovanému službu Magio Sat a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služby
podľa platnej Tarify na poskytovanie služby Magio Sat, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Žalovaný si zvolil program služby Magio Sat Klasik a HBO+Cinemax pri viazanosti 24 mesiacov, Magio
Sat Intro akcia a HBO+Cinemax.

Dňa 22.02.2010 právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o nájme koncového
zariadenia. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal prenechať žalovanému ako
nájomcovi do užívania koncové zariadenia Magio Box s HDD a nájomca sa zaviazal mesačne platiť

nájomné podľa platného Cenníka ST a v prípade nájmu koncového zariadenia aj jednorazový poplatok
za jeho aktiváciu. Nájomca sa zaviazal v prípade výpovede zmluvy o nájme smerovača z dôvodov na
jeho strane pred uplynutím doby viazanosti uhradiť zmluvnú pokutu vo výške počtu násobku mesačného
nájomného zostávajúceho do uplynutia minimálnej doby viazanosti za nájom smerovača.

Zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 24.03.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému Magio Sat program a prenajal mu na neurčitú dobu Magio Sat Box s HDD za
nájomné 2,99 eur s DPH mesačne, jednorázový aktivačný poplatok za nájom Magio Boxu s HDD 9,98
eur s DPH, zároveň zmluva obsahovala ustanovenie o výške zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia,
straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo výške 126 eur s DPH, zmluvná pokuta v prípade
straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača vo výške 20 eur, pričom nájom bol dohodnutý na dobu

neurčitú. Nájomca sa zaviazal v prípade výpovede zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátaní
KZ a príslušenstva, uhradiť zmluvnú pokutu stanovenú v zmluve alebo podľa cenníka na prenájom KZ
účinného v čase podpisu zmluvy.Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7727894358, splatnú dňa 17. 06. 2011, znejúcu na sumu vo
výške834,57eur,faktúruč.48724860113,splatnúdňa17.03.2011,znejúcunasumuvovýške28,03eur.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 24.06.2013, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne

nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
22.02.2010 uzavretá zmluva o poskytovaní Magio Sat, zmluva o nájme koncového zariadenia a dňa
24.03.2011 uzavretá zmluva o poskytovaní služby a nájme koncového a že právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.

Sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Faktúrou č. 7727894358 si žalobca uplatnil nárok na zmluvné pokuty spolu v sume 834,57 eur.

Z uvedenej faktúry je zrejmé, že jednou z uplatňovaných zmluvných pokút je Magio Sat pokuta vo výške

2x199,- eur. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú
pokutu.

Spotrebiteľ obsah zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca
ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože

zmluvná pokuta je iba uvedená v cenovom výmere. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluvách je priamo uvedené, že ich uzatváral ako
fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská
republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedená pokuta bola dojednaná pre prípad, nedodržania doby viazanosti z dôvodov na strane účastníka
pre uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti.

Takto formulovaná zmluvná podmienka nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému
porušeniu, resp. nedodržaniu doby viazanosti došlo. Stanovuje jednotnú sadzbu 199,- eur za porušenie,
v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Nerozlišuje najmä, či
došlo k porušeniu časového záväzku 24 mesačnej doby viazanosti na začiatku právneho vzťahu medzi
účastníkmi, alebo pred koncom doby viazanosti.

Dodávateľ v danom prípade vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že by došlo k vypovedaniu zmluvy
alebo odstúpeniu od zmluvy konaním alebo opomenutím spotrebiteľa v posledných mesiacoch doby
viazanosti. Potom zmluvná pokuta aj pokiaľ ide o jej výšku, predstavuje neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, nakoľko výška pokuty nezohľadňuje časový okamih, kedy k porušeniu povinnosti
došlo.Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom
vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zľavnené
telekomunikačné zariadenie, resp. že mu umožnil využívať služby za zvýhodnený mesačný poplatok,

považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď
je nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol dodávateľ nijako donucovaný,
bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania
klientov. Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej
zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty. K ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom k

primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd poznamenáva,
že uvedené ustanovenie pojednáva o spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom zmluvy
medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bolo poskytnutie dojednaných služieb v zmysle zákona o
elektronických komunikáciách a prenájom tzv. koncového zariadenia. Taktiež má súd za to, že tvrdenie
žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok na náhradu

škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na zľavu z ceny poskytnutých služieb, samo osebe takéto
právo nezakladá, keďže zákon v prípade vzniku zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky
takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške sumy dotácie.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej

zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:

1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a
to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie
do poskytnutého koncového zariadenia. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento poskytuje služby resp. koncové zariadenia
za nižšiu ako skutočnú cenu. Hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do poskytnutého

koncového zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za služby obdržal dojednanú cenu a koncové zariadenie žalovanému
nebolo odpredané, ale iba prenajaté.

Svyššieuvedenýmzáveromjespojenézároveňajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,ato
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu, by
nebol tento protiprávny úkon, ale zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným.

Žalobca si vo faktúre č. 7727894358 za obdobie od 01.05.2011-31.05.2011 uplatnil aj ďalšie zmluvné

pokuty a to Pokutu za Magio Box v sume 2x150 eur, Pokutu za diaľkový ovládač v sume 16,77 eur a
20,- eur, Pokutu za kartu 2x19,95 eur, Pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 2x29,95 eur.

Uvedené pokuty v zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 24.03.2011, ktorej súčasťou bol
Cenový výmer č. 6700/2011 platný a účinný dňom 01.03.2011 s koncom účinnosti dňa 31.05.2011
(vrátane) bol dojednané len pokuty a to za nevrátenie, stratu, alebo odcudzenie prenajatého Magio

Sat Boxu vo výške 126 Eur s DPH a za nevrátenie, stratu, alebo odcudzenie diaľkového ovládača k
prenajatému Magio Sat Boxu vo výške 20 Eur.

Avšak z písomností predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uvedené pokuty z tejto zmluvy
uplatňoval na základe Cenníka pre koncové zariadenia časť A účinného od 1.6.2010, ktorý nebol
osobitne žalovaným podpísaný (pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého

Magio Boxu vo výške 150 Eur, diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu vo výške 10 Eur,
ostatného príslušenstva vo výške 10 Eur, a v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového
ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu vo výške 20 Eur ) a Cenníka pre koncové zariadenia časť A
účinného od 1.1.2011, ktorý nebol osobitne žalovaným podpísaný (pokuta v prípade nevrátenia, straty
alebo odcudzenia prenajatého Magio Boxu vo výške 150 Eur, diaľkového ovládača k prenajatému Magio

Boxu vo výške 10 Eur, ostatného príslušenstva vo výške 10 Eur, a v prípade nevrátenia, straty alebo
odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu vo výške 16,77 Eur ) a Tarify ST na
poskytovanie služby Magio SAT, kde v bode 4.3.1 je uvedený poplatok za stratu alebo poškodenie Smart
karty vo výške 19,95 Eur zo strany užívateľa a v bode 4.5.1 pokuta za stratu alebo poškodenie satelitnej
antény alebo súvisiaceho príslušenstva zo strany užívateľa. V danom prípade žalobca nepreukázal, že

by dojednanie o zmluvných pokutách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
Žalobca iba predložil Cenník pre koncové zariadenia a Tarifu. Uvedené vymedzenie však súd nemôže
považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

V zmluve o nájme koncového zariadenia zo dňa 22.02.2010 boli uvedené pokuty dohodnuté v nižšej

sume, konkrétne zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Boxu
150 eur, diaľkového ovládača 10 eur, príslušenstva 10 eur, Magio Sat Boxu 126 eur, diaľkového ovládača
k Magio Sat Boxu 16,77 eur.Uvedené pokuty boli dohodnuté pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia jednotlivých zariadení.
Na základe uvedeného preto nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje proti žalovanému
uvedené zmluvné pokuty, keďže v danom prípade nebolo z jeho strany preukázané, že by došlo

strate, odcudzeniu jednotlivých zariadení, alebo že by ich žalovaný odmietol žalobcovi vydať. Na
základe uvedeného súd vyhodnotil nároky na jednotlivé zmluvné pokuty ako nedôvodné, nakoľko neboli
splnené predpoklady, za ktorých by žalobcovi vznikol nárok na jednotlivé zmluvné pokuty. Nebolo totiž
preukázané, že by k nevráteniu, teda že, že žalovaný ich odmietol vrátiť, alebo, že ich stratil, alebo
došlo k odcudzeniu zariadení.

Zároveň pokiaľ ide o nárok na Pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 29,95 eur a Pokutu za kartu v
sume 19,95 eur, tento nárok žalobca uplatňoval iba na základe ustanovenia bodov IV/3-1 a IV/5-1 Tarify
na poskytovanie Služby Magio Sat.

V súvislosti s „dojednaním“ nárokov na zmluvné pokuty v rámci Cenníka a Tarify, súd poukazuje na už
vyššie vyslovený názor, že právo na zmluvnú pokutu môže byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej
zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

Vzhľadom na uvedené súd zamietol nárok žalobu na pokuty ako boli vyčíslené vo faktúre č. 7727894358
v celom rozsahu.

Ako už bolo uvedené, na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd
mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ -
žalovaný v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy za služby ako boli tieto účtované
faktúrou č. 472486013 na sumu 28,03 eur.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. uvedené je súd povinný z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o
procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Z oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 13.05.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu v

zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a Všeobecných podmienok
spoločnosti odstúpil od zmluvy o pripojení uvedenej v priloženom zozname zmlúv, pričom dôvodombolo nezaplatenie ceny za poskytnutie služby účastníkom do 45 dní odo dňa splatnosti. Zároveň v
zmysle Obchodných podmienok na poskytovanie služby Magio Sat právny predchodca žalobcu v celom
rozsahu odstúpil aj od zmluvy na poskytovanie služby Magio Sat s účinkami odstúpenia posledným

dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené. Zároveň žalobca vo vyjadrení k žalobe uviedol,
že k ukončeniu služieb došlo dňa 31.05.2011.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 M Cdo
20/2009 zo dňa 25. januára 2011, v ktorom sa uvádza, že zmluva o pripojení vymedzená v ustanovení
§ 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, je svojím charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah
medzi Občianskym zákonníkom a zák. č. 610/2003 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex

generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, že v osobitných predpisoch nie je upravený
inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 100 a nasledujúce).

Žalobcovi tak odstúpením od uvedených zmlúv vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobabolapodanánasúddňa14.03.2014.Podľaoznámeniaoodstúpeníodzmluvy,účinkyodstúpenia

od zmluvy nastávajú posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené. Aj keď
nie je preukázané vykázané doručenie tohto oznámenia žalovanému, ak doručenie bolo vykonané
obyčajne poštou, je nanajvýš pravdepodobné, že keď oznámenie bolo vystavené dňa 13.05.2011,
účinky odstúpenia nastali 31.05.2011. Žalobca mohol žalobou na súde prvýkrát uplatniť nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 31.05.2011, preto dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka uplynula dňom 31.5.2013. Vzhľadom na povinnosť súd prihliadať na premlčanie
nároku voči spotrebiteľovi ex offo ohľadne nároku žalobcu na cenu poskytnutých služieb, preto mu
nezostávalo nič iné, ako žalobu v aj tejto časti zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných

k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je u vedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.