Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513212383
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513212383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr.
Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. D., nar. XX.XX.XXXX,
dieťa rodičov: U. D., bytom J. XXX a C. D., bytom J., X. XXXX/X, dieťa v konaní zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny X., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. marca 2014, č.k. 9P/228/2013-13, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom mal. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a
spravovať majetok maloletej v bežných veciach budú obaja rodičia. Otcovi maloletej uložil povinnosť
prispievať na výživu mal. Z. mesačne sumou 100 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci
vopred, k rukám matky maloletej, počnúc dňom 01.12.2003. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu
od 01.12.2013 do 13.03.2014 v celkovej sume 200 Eur uložil otcovi maloletej zaplatiť v
mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletej, pod stratou výhody

splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že
mal. Z. pochádza z manželského zväzku svojich rodičov, návrh na rozvod manželstva nebol podaný,
hoci viac ako dva roky spolu nežijú a spoločne nehospodária. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky,
s otcom sa pravidelne stretáva. Otec na jej výživu prispieval sumou 60 Eur mesačne, od novembra
2013 prispel iba dvakrát sumou 50 Eur. Na výžive dieťaťa sa podieľa i platením stavebného sporenia

vo výške 10 Eur mesačne. Medzi účastníkmi nevznikol rozpor, týkajúci sa osobnej starostlivosti o
dieťa. Maloletá je prakticky od rozchodu rodičov v osobnej starostlivosti matky, na túto situáciu si už
s najväčšou pravdepodobnosťou zvykla, otca pravidelne navštevuje. Zo strany otca neboli vznesené
žiadne pripomienky k osobnej starostlivosti matky, je teda predpoklad, že matka ju poskytuje riadne. Na
základe týchto skutočností a s ohľadom na doterajšiu starostlivosť matky o dieťa okresný súd maloletú
zveril do osobnej starostlivosti matky. Maloletá má výdavky primerané svojmu veku, navštevuje školu,
zdravotný stav má dobrý. Jej výdavky hradí matka, otec matke na výživu prispieva v poslednom období

sumou 50 Eur. Matka maloletej je zamestnaná, jej príjem je vo výške 340 Eur mesačne. Nemá inú
vyživovaciu povinnosť. S dcérou žije v dome spolu so svojím už plnoletým synom, ktorý sa podieľa
na nákladoch na bývanie, prípadne robí nákupy. Výdavky na bývanie sú cca vo výške
200 Eur mesačne. Otec maloletej na výživu dcéry od rozchodu s matkou maloletej prispieval sumou
60 Eur mesačne, z dôvodu poklesu príjmu začal prispievať iba sumou 50 Eur mesačne. Pôvodne
bol do apríla 2013 zamestnaný u zamestnávateľa, kde bol jeho príjem podľa vlastného vyjadrenia

vo výške 600 Eur až 700 Eur mesačne, tento pracovný pomer skončil dohodou a zamestnal sa u
zamestnávateľa s čistým mesačným príjmom vo výške 360 Eur mesačne. Za bývanie platí mesačne 140
Eur, spláca pôžičku vo výške 62 Eur mesačne, ktorú si údajne zobral na to, aby mal z čoho žiť. Platí sitelefón 30 Eur mesačne. Má výdavky primerané veku. Prispieva dcére kúpou vecí, doklady k nim však
nemá. Aj jeho mama prispieva na výživu dcéry. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z takto
zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že v prevažnej miere v súčasnosti náklady,

týkajúce sa maloletej, hradí jej matka, ktorá sa navyše o dcéru i osobne stará. Suma 50 Eur, ktorú
otec v súčasnosti na výživu dcéry dáva, zďaleka nemôže byť postačujúca na zabezpečenie všetkých
nevyhnutných potrieb dieťaťa a vôbec nezohľadňuje osobnú starostlivosť matky o dieťa. Otec maloletej
žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo bol ukončený jeho pracovný pomer u pôvodného zamestnávateľa,
kde dosahoval príjem vo výške 600 Eur až 700 Eur mesačne. Uvádzal, že mu zamestnávateľ údajne

začal dávať podradnú robotu a zarobil iba 400 Eur mesačne. Toto však nepreukázal. Navyše, otec odišiel
pracovať k zamestnávateľovi, ktorý mu poskytol ešte nižší príjem, ako mohol dosahovať u pôvodného
zamestnávateľa. Okresný súd bol toho názoru, že otec maloletej mohol dosahovať príjem vyšší, ako
dosahuje v súčasnosti, a teda bol schopný podieľať sa vo vyššej výške na nákladoch dieťaťa. Avšak i z
príjmu, ktorý dosahuje v súčasnosti, je schopný platiť výživné aspoň v určenej výške 100 Eur
mesačne, pri zohľadnení jeho nevyhnutných nákladov, za ktoré považuje náklady na

bývanie, stravu, ošatenie. Pôžička splácaná vo výške 62 Eur mesačne za nevyhnutný výdavok nemôže
byť považovaná, keďže otec maloletej je po celú dobu zamestnaný a nemal žiadny mimoriadny výdavok,
na ktorý by pôžičku potreboval. Rovnako i náklady na telefón vo výške 30 Eur mesačne nepovažuje
súd za bežný výdavok, bežným výdavkom by bolo telefonovanie za cca 10 Eur mesačne (napríklad
ponúkané paušálne programy so 100 minútami hovorov). Matka maloletej nemá príjem, z ktorého by

bola schopná v plnej miere pokrývať výdavky dcéry, hoci to prakticky až do súčasnosti robila. Súd preto
určil výživné vo výške 100 Eur mesačne, ktoré zodpovedá potrebám dieťaťa, ale i možnostiam oboch
rodičov podieľať sa na jeho výžive. Okresný súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od 01.12.2013,
odkedy matka maloletej výživné požadovala určiť (návrh podala v novembri 2013). Je zrejmé, že už od
tejto doby nebolo výživné uhrádzané riadne a v každom mesiaci. Takýmto určením výživného vznikol

nedoplatok na výživnom za dobu od 01.12.2013 do 13.03.2014 v celkovej výške 200 Eur
(uhradených malo byť v decembri 100 Eur, v januári 100 Eur a vo februári 100 Eur, uhradených bolo
spolu 100 Eur, a to 50 Eur v januári a 50 Eur v marci). Vzhľadom k súčasnému príjmu
otca bolo otcovi maloletej umožnené dlh splatiť v primeraných mesačných splátkach spolu s bežným
výživným. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, 5, § 62 ods. 1 až

6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, do výroku o výške výživného, otec
maloletejadomáhalsa,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňazmeniltak,žemuuložípovinnosť

prispievať na jej výživu sumou 60 Eur mesačne a 10 Eur na stavebné sporenie s tým, že vyhovie aj
jeho návrhu, že môže maloletú zobrať na dovolenku. Poukázal na svoje výdavky vo výške
140 Eur nájomné, 62 Eur splátka pôžičky, 30 Eur telefón, 60 Eur výživné, 10 Eur sporenie stavebné, 25
Eur cestovné, 22 Eur stravné, spolu 349 Eur, pričom jeho príjem je 460 Eur a po odrátaní výdavkov mu
zostane na celý mesiac 111 Eur na živobytie a drogériu. Súčasne dôvodil, že sa s maloletou stretáva

cezvíkend,niekedyceztýždeň,alenikdymunebolodovolené,abydieťaprespalouneho,aabymaloletú
zobral na niekoľkodňovú dovolenku, a preto žiada, aby mu v tejto časti bolo vyhovené.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že maloletá je vo vývoji, s
čím súvisia aj zvýšené výdavky na oblečenie a obuv, na správnu výživu a dôvodila, že pokiaľ by jej

nepomáhal finančne jej plnoletý syn a rodičia, nezvládla by nároky dieťaťa. Poukázala na skutočnosť, že
otec zmenil zamestnanie dobrovoľne, čiže sám si vybral prácu s nižším príjmom a zvýšenými nákladmi
na dopravu, lebo do predošlého zamestnania ho vozil firemný autobus. Ďalej uviedla, že otec nikdy
neprejavil záujem o dieťa na dlhšie ako pár hodín cez víkend. Raz mali ísť na dovolenku, ale dieťa sa
bez jej zásahu rozhodlo, že nechce ísť. Keď bola v nemocnici, jedenkrát dieťa u neho prespalo, hneď

na druhý deň ju odviezol otec k jej rodičom. Ohľadne finančnej situácie otca uvádza, že momentálne je
v C., a pokiaľ má peniaze na výlet, tak ich môže mať aj pre vlastnú dcéru. Podľa jej informácií má otec
aktuálne dve priateľky, keď uviedol, že s priateľkou žije v spoločnej domácnosti v J., kde platí 140 Eur,
ale korešpondenčnú adresu uviedol Y. XXX, kde by mala žiť jeho ďalšia priateľka.Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý vo výroku, ktorým bola mal.
Z. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach budú obaja rodičia, v tejto časti rozsudok okresného súdu krajský súd nepreskúmaval, nakoľko
nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolacísúdsazaoberalodvolanímotcaprotivýroku,vktorommubolauloženápovinnosťplatiťvýživné

pre mal. Z. vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky,
počnúc dňom 01.12.2013 a súvisiacom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a trovách konania.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a s jeho právnymi a skutkovými
závermi. Odvolacie námietky otca voči rozsudku v napadnutej časti vo výroku o výške výživného nemohli

privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a
v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd dodáva nasledovné:

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal v danej veci pomermi toho, kto má výživné plniť, t. j. otca mal.

Z., ako i pomermi mal. Z. a jej matky. Otec maloletej do apríla 2013 bol zamestnaný a jeho
príjem predstavoval cca 600 Eur až 700 Eur mesačne, pričom tento pracovný pomer skončil dohodou a
zamestnal sa u zamestnávateľa s čistým príjmom vo výške 360 Eur mesačne (otec v odvolaní deklaruje
svoj príjem 460 Eur mesačne).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne

ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery
povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou,
pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je zásadne i skončenie pracovného pomeru dohodou
bez zabezpečenia si iného zamestnania, resp. zabezpečenia si iného zamestnania s výrazne nižším
príjmom, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by

moholplatiťsúdomurčenévýživné.Následkomprincípupotencionalityjeskutočnosť,žesúdpriurčovaní
výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. v danom prípade z príjmu otca pred zmenou
zamestnania, teda príjmu, aký by povinný (otec) dosahoval v predchádzajúcom zamestnaní.Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa povinnému (otcovi) znížil jeho príjem v dôsledku zmeny jeho
zamestnania, je povinnosťou súdu skúmať dôvody zmeny zamestnania u povinnej osoby.

Z týchto dôvodov odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, postupoval podľa § 75

ods. 1 Zákona o rodine, keď zmenu pracovného pomeru otca považoval za vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania bez dôležitého dôvodu a správne potom pri posudzovaní pomerov povinného - otca
vychádzalzjehopredpokladanéhopríjmu600Euraž700Eurujehopredchádzajúcehozamestnávateľa,
ktoré by otec dosahoval, keby riadne pracoval a neprihliadal ku skutočnosti, že otec mal. Z. v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa mal znížený príjem na sumu 360 Eur, resp. 460 Eur mesačne.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci nerozhodoval o návrhu otca na
úpravu jeho styku s mal. Z.. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02.05.2014,
č.k. 9P/228/2013-20, bol návrh otca na úpravu jeho styku s mal. Z. vylúčený na samostatné konanie. Z
tohto dôvodu nebola odvolacia námietka otca ohľadne úpravy jeho styku s maloletou dôvodná.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .