Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. júl 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010040
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314010040.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Sninským na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21.07.2014 v Humennom takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm.b/Tr.por. súd oslobodzuje obžalovaného Z. O.Á., H.. XX.XX.XXXX N. D., R. C. D., V..
O. Č.. XXXX/XX, spod obžaloby Okresného prokurátora Humenné 1Pv 782/12 zo dňa 10.1.2014 pre
skutok, ktorý mal spáchať ta, že
1/
v mesiaci júl 2012 v Humennom vystavil za živnostníka Z. O. - B. Elektromontáže objednávkový list
č.6 na vykonanie elektroinštalačných prác so živnostníkom A. E., ktoré uskutočnil v Erfurte a Kolíne
nad Rýnom v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo k úhrade faktúry č.6 splatnej k termínu 30.10.2012 aj
napriek tomu, že Z. O. boli poukázané finančné prostriedky za vykonané práce, čím A. E. uviedol do
omylu a spôsobil mu škodu v sume 2.519,- eur,

2/
v mesiaci júl 2012 v Humennom vystavil za živnostníka Z. O. - B. Elektromontáže objednávkový list
č.3 na vykonanie elektroinštalačných prác so živnostníkom A. D., ktoré uskutočnil v Erfurte a Kolíne
nad Rýnom v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo k úhrade faktúry č.10 splatnej k termínu 27.10.2012
aj napriek tomu, že Z. O. boli poukázané finančné prostriedky za vykonané práce, čím A. D. uviedol do
omylu a spôsobil mu škodu v sume 2.748,- eur,

3/
v mesiacoch júl a august 2012 v Humennom vystavil za spol. B.-G., s.r.o. Humenné objednávkový list
č.3 a 9 na vykonanie zámočníckych prác so živnostníkom Š. F., ktoré vykonal v Kolíne nad Rýnom a
Erfurte v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo za vykonané práce k úhrade faktúry č. 4 splatnej k termínu
20.09.2012 a faktúry č. 5 splatnej k termínu 30.09.2012 aj napriek tomu, že Z. O. boli poukázané finančné
prostriedky za vykonané práce, čím Š. F. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu v sume 1.335,-eur,

4/
v mesiacoch júl a august 2012 v Humennom vystavil za spol. B.-G., s.r.o. Humenné objednávkový list č.5
a č.11 na vykonanie elektromontážnych prác so živnostníkom Š. Z., ktoré vykonal v Kolíne nad Rýnom
a Erfurte v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo za vykonané práce k úhrade faktúry č.8 splatnej k termínu
19.09.2012, faktúry č.9 splatnej k termínu 02.10.2012 a faktúry č.10 splatnej k termínu 20.10.2012 aj
napriek tomu, že Martinovi Gilánimu boli poukázané finančné prostriedky za vykonané práce, čím Š. Z.
uviedol do omylu a spôsobil mu škodu v sume 2.198- eur,

5/
v mesiacoch júl a august 2012 v Humennom vystavil za spol. B.-G., s.r.o. Humenné objednávkový list č.4
a č.10 na vykonanie elektromontážnych prác so živnostníkom A. Z., ktoré vykonal v Kolíne nad Rýnom a
Erfurte v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo za vykonané práce k úhrade faktúry č. 6 splatnej k termínu

18.09.2012 a faktúry č. 7 splatnej k termínu 30.09.2012 aj napriek tomu, že Z. O. boli poukázané finančné
prostriedky za vykonané práce, čím A. Z. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu v sume 1.368- eur,

6/
v mesiacoch júl a august 2012 v Humennom vystavil za živnostníka Z. O. B. G. objednávkový list č. 4 na
vykonanie zámočníckych, zváracích a pomocných prác so živnostníkom Z. U., ktoré vykonal v Kolíne nad
Rýnom a Erfurte v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo za vykonané práce k úhrade 2 ks faktúr splatných
k termínu 04.10.2012 a 03.11.2012 aj napriek tomu, že Z. O. boli poukázané finančné prostriedky za
vykonané práce, čím Z. U. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu v sume 1.870- eur,

7/
v mesiaci júl 2012 v Humennom vystavil za živnostníka Z. O. - B. G. objednávkový list č.5 na vykonanie
dokončovacích prác so živnostníkom Z. E., ktoré vykonal v Kolíne nad Rýnom a Erfurte v Nemecku,
avšak doposiaľ nedošlo za vykonané práce k úhrade faktúry č.6 splatnej k termínu 28.09.2012 aj napriek
tomu, že Z. O. boli poukázané finančné prostriedky za vykonané práce, čím Z. E. uviedol do omylu a
spôsobil mu škodu v sume 1.700- eur,
čím mal na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že mal uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak
na cudzom majetku väčšiu škodu a spáchať prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák.,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods.3 Tr.por. súd poškodených A. E., H.. XX.X.XXXX, C. N. H. R., X. XX/XX, A. D., H..
XX.X.XXXX N. Z., C. N. H. R., V.. M. Č.. XXX/XXX, Š.R. F., H.. XX.X.XXXX, C. C. Č.. XX, Š. Z.,
H..XX.XX.XXXX, C. C. XXX, A. Z., H.. X.X.XXXX, C. C. Č.. XXX, Z. U., H.. XX.X.XXXX, C. N. H. R.X.,
V.. H. Č.. XXX/X B. Z. E., H.. X.X.XXXX, C. Č. Č.. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na
občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Humennom podal na Z. O. obžalobu pre podozrenie zo spáchania dielčich
skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku a na takom skutkovom základe obžaloval menovaného zo
spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák..

Obžalovaný Z. O. vyhlásil, že sa necíti vinným. Uviedol, že podniká ako živnostník pod menom Z. O.
- B.-G. G. a je majiteľom firmy B.-G. K..Q..X.. D., pričom zabezpečuje dodávku elektromontáži vrátane
informačných technológii. Dodal, že v danom prípade mal zákazku na dodávku elektromontážnych prác
na letisku, pričom začínal v Kolíne nad Rýnom. Firma Pegamont mu ponúkla realizáciu zákazky, pričom
on mal zabezpečiť elektrikárov a zámočníkov. Preto sa postupne stretol s každým z poškodených a s
každým z nich sa dohodol. Najprv mali ústnu dohodu, pri ktorej dohodli o akú prácu pôjde a dohodli
hodinovú sadzbu za prácu v sume 10 eur. Keď už vedel, že má týchto ľudí dojednaných, tak som s
firmou Pegamont s r.o. Myjava uzavrel písomnú dohodu o dodaní prác a vzhľadom na túto dohodu
uzavrel už písomne dohody - objednávkové listy s každým z poškodených v rovnakom znení, ako mal s
firmou Pegamont stým rozdielom, že dohoda o odmene znela na 10 eur za hodinu prác. Platil na faktúru
vystavenú poškodenými, kde fakturačné obdobie bolo 30 dní a splatnosť bola tiež 30 dní.
Následne s poškodenými išiel na okresnú prokuratúru pre výpis z registra trestov kvôli bezpečnostným
previerkam pri prácach na letisku. Každý z poškodených si vybavil zo Sociálnej poisťovne formulár A1.
Každý z nich teda pricestoval do Nemecka a začal v zmysle ich dohody vykonávať svoju časť prác.
Všetko pokračovalo bez ťažkostí, a hoci obžalovaný pri vykonávaní prác poškodenými nebol, cez systém
SKYPE rozprával s A. D. a aj s ostatnými. Počas tejto komunikácie A. Z. začal namietať, že on za 10
eur nebude pracovať, že odchádza. To obžalovaného viedlo k tomu, že odmenu zvýšil na 11 eur, čím
jemu osobne klesol zisk na 1 euro, nakoľko s firmou Pegamont mal dohodu na 12 eur na hodinu. Takto
sa poškodení začali po dvoch týždňoch od začatia prác vyhrážať, že odídu zo zákazky.
Potom, čo sa zaviazal, že poškodeným dá 11 eur na hodinu, tak pracovali ďalej, pričom keď prišli domov,
tak mu Z. E. začal vravieť, že má chorú dcéru, ktorá musí nastúpiť na operáciu a že nemôže nastúpiť
hneď a navrhoval, že nastúpi s meškaním 2-3 dni. S takou zmenou obžalovaný súhlasil, no neskôr,
keď mal nastúpiť na druhý turnus tak, no zistil cestou jeho manželky, že Z. E. vycestoval do Holandska
kvôli lepšej práci a že 11 eur na hodinu je málo. Aj ďalší sa začali zo dohodnutej spolupráce vyhovárať.
A. Z. mu vravel, že nejde na druhý turnus, lebo má ísť s autom na prehliadku a že on je živnostník
a že nikto mu nebude rozkazovať, kedy má ísť do roboty. Z. U. mu volal, keď bol opitý a naznačoval

vyhrážky požiarom jeho domu. Š. F. zasa telefonicky jeho otcovi oznámil, že nejde na druhý turnus,
lebo doma má rozrobenú kotolňu. Obžalovaný poukázal, že v takej situácii dostal zmluvnú pokutu za
všetkých poškodených od firmy Pegamont a dostal pokutu zato, že sa nedostavili na pokračovanie v
prácach. Zákazku od firmy Pegamont chcel zachrániť, a tak si vymyslel výhovorku, že títo poškodení
sa nedostavili preto, že český policajti ich zastavili za pašovanie ukrajinských cigariet. S.Á. O. z firmy
Pegamont mu ale vykričal, že to nie je pravda, lebo poškodení s ním boli v kontakte.
Ešte v čase, keď platila objednávka zo strany Pegamontu, tak sa mu podarilo s nemeckou firmou zo
Štutgartu uzatvoriť zmluvu pri stavbe čínskeho mestečka. Bola teda spravená rámcová zmluva s A. D. a
A. E. na vykonávanie elektroinštalačných prác. Tam aj nastúpili a on im dal všetko potrebné náradie a to
drážkovaciu frézu s vysávačom, veľké búracie kladivo s príslušenstvom, laser váhu, príklepovú vŕtačku
a iné, no obaja, keď prišli domov, tak všetko náradie nechali v Nemecku. Pritom A. D. sa stále vyhováral,
že má chorého rodiča v Michalovciach a nenastúpil už do práce. Zle previedli elektroinštaláciu, a tak
musel tam prísť osobne s ďalšími dvoma pracovníkmi a opraviť to, čo títo dvaja pokazili. Vznikli mu
tým náklady okolo 6 000 eur, ktoré vyfakturoval ako škodu A. E. B. A. D., no škodu neuznali. Keďže
mu zmluvu, ktorú im zaslal na podpis nevrátili, tak na Sociálnej poisťovni vo Vranove nad Topľou, ktorá
im vydala formulár A1 dosiahol, že mu poisťovňa vydala kópie zmlúv. Obžalovaný si tak voči nim chce
škodu uplatňovať vrátane zmluvnej pokuty za každý deň nenastúpenia na práce.
Obžalovaný sa obhajoval aj tým, že za prvý turnus poškodeným na ich účty osobne vložil peniaze, lebo
boli v Nemecku a chcel, aby ich mali čo najskôr na účte. Sumy, ktoré od neho požadujú, sú vlastne za
druhý turnus, pretože je pravdou, že čiastočne vykonali práce v rámci druhého turnusu. Počas druhého
turnusu prišli ale domov a práce v rámci druhého turnusu už nedokončili. Nakoniec nikto nedokončil tieto
práce v druhom turnuse a firma Pegamont s ním zrušila dohodu a uložila mu pokutu. Okrem Š. Z. sa
všetci vyhovárali a nechceli dokončiť svoju prácu v rámci druhého turnusu.

Poškodeným teda odmietol uhradiť dojednanú odmenu za práce preto, že mu bola uložená zmluvná
pokuta zato, že nenastúpili v rámci druhého turnusu a nedokončili svoju prácu podľa dohody. Prišiel
tak o kontrakt s firmou Pegamont, s ktorou mohol pracovať dodnes. Takto mu vznikla aj škoda a mal
následne problém získať zmluvy podobnej povahy, lebo mu poškodení narobili hanbu. Zmluvnú pokutu
rozpočítal na všetkých poškodených okrem A. D. B. A. E., lebo tí mu spôsobili väčšiu škodu. Každému z
nich písomne zaslal upozornenie, že si bude uplatňovať zmluvnú pokutu. Poškodený okrem A. D. B. A.
E. dosiahli vydanie platobného rozkazu, no podal odpor proti platobnému rozkazu a tak budú prebiehať
pojednávania na Okresnom súde Humenné. Žalujú ho o zaplatenie súm, ktoré požadujú v trestnom
konaní. Pegamont mu nezaplatil odmenu a stiahol si uvedenú zmluvnú pokutu. Firmu Pegamont žaluje
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, lebo neuznáva zmluvnú pokutu. Každému z poškodených
povedal, že pokiaľ mu Pegamont zaplatí, tak aj on zaplatí im.
K osobe obžalovaného bolo zistené, že má syna, o ktorého sa stará jeho bývalá partnerka. Správa
o povesti z miesta bydliska nepotvrdzuje protispoločenské správanie sa obžalovaného a tento je
hodnotený ako bezúhonný občan. Tomu nasvedčuje aj register trestov nasvedčuje tým, že potvrdzuje,
že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený.

Poškodení zhodne potvrdili najprv ústnu a následne písomnú dohodu - objednávku prác a teda existenciu
zmluvného vzťahu s obžalovaným na základe ktorého mal obžalovaný za dodané práce vyplatiť
dojednanú odmenu najprv 10 eur za hodinu.

Svedok - S. A. E. potvrdil, že z tohto dojednávania, ktoré vyvrcholilo objednávkou mal taký dojem, že v
osobe obžalovaného sa jedná o solídnu osobu, lebo z vystupovania obžalovaného si myslel, že tento
obchod bude bez problémov. Vycestoval s A. D. do Kolína na vlastné náklady a tam robili dva týždne a
potom sa presťahovali do Erfurtu na stavbu internetového obchodu, čo sa stalo v rámci prvého turnusu.
Odmenu mali dohodnutú s obžalovaným tak, že mu po fakturačnom období, faktúrou vyčíslia odmenu
a v lehote splatnosti, ktorá bola 30 dní, on ju zaplatí. Prvú faktúru za prvý turnus a teda ich práce v
Kolíne a Erfurte aj skutočne zaplatil, pričom zostalo sporných a nezaplatených 105 eur. Na ten druhý
turnus prišli priamo do Erfurtu, kde vykonali práce v rámci druhého turnusu. Celý druhý turnus aj s A.
D. odrobili pre obžalovaného. Odmenu za druhý turnus im ale obžalovaný nezaplatil, hoci ho telefonicky
urgoval. Svedok trval na tom, že aj v rámci druhého turnusu odviedol kvalitnú prácu, pričom používal
svoje pracovné nástroje. Keď skončili v Erfurte, tak na obžalovaného žiadosť mali s D. odcestovať na
tretí turnus na stavbu čínskeho mestečka. Tam odpracovali celý turnus a po návrate domov, keďže im
obžalovaný nezaplatil, tak mu telefonicky oznámili, že sa na tú stavbu nevrátia, hoci boli obžalovaným
a aj jeho otcom urgovaní, aby išli do práce. Naopak potom začal pracovať priamo pre Pegamont.

Svedok - S. A. D. uvedené potvrdil. Aj on dodal, že pri dojednávaní zmluvy nemal žiadne podozrenie. Keď
prišli na prvý turnus do Kolína, všetko bolo pripravené a mohli začať pracovať. Prvý turnus bol zo strany
obžalovaného riadne zaplatený a poškodený bol spokojný. Ten druhý turnus už ale nebol zaplatený
vôbec a to preto, že keď sa dozvedel, že Pegamont poslal obžalovanému peniaze, tak sa cez SKYPE
rozprával s obžalovaným, a ten vravel, že ešte peniaze od O. z firmy Pegamont nedostal. Svedok dodal,
že obžalovaný poslal zmluvu na e-mail Kriváka a s touto zmluvou išli na Sociálnu poisťovňu do Vranova
n/T., aby si urobili formulár A1. Potvrdil, že túto zmluvu podpísal. Reklamácia za práce v Ostfildene mu
obžalovaným zaslaná bola. Poškodený prevzaté faktúry: faktúru č.11/2012 vo výške 3 320 eur, ako
zmluvnú pokutu a faktúru č.13/2012 vo výške 8 964 eur ako zmluvnú pokutu za porušenie rámcovej
zmluvy, neuznáva. Uznal by ich, keby išlo o vady za finálne elektropráce. Tiež potvrdil, že obžalovaný
mu na práce v Ostfildene požičal funkčné: Makytu frézu, vysávač Makytu a vŕtačku a búracie kladivo aj
s príslušenstvom, no v Nemecku ich nechali so súhlasom obžalovaného. Potvrdil, že svoje nároky voči
obžalovanému si nevymáha žalobou, lebo si svoje nároky uplatnil na polícii len v trestnom konaní.

Svedok - poškodený Štefan Litvin všetko zariaďoval cez otca obžalovaného, ktorý mu ponúkol prácu
v Nemecku za 10 eur na hodinu. Po tejto ústnej dohode dostal písomnú objednávku. Počas toho, ako
pracoval na letisku v Kolíne, tak majster bol s ním spokojný. Preto sa cez SKYPE rozprávali s otcom
obžalovaného a pýtali 11 eur na hodinu. Obžalovaného s ostatnými poškodenými Z. spoznal až vtedy,
keď obžalovaný išiel na tunajšiu prokuratúru pre register trestov. Pri prvom turnuse dva týždne pracovali v
Kolíne a ďalšie dva týždne v Erfurte. Keď žiadali tých 11,- eur, tak skutočne im e-mailom prišli objednávky
s úpravou na 11,- eur na hodinu, a tak fakturoval tak Kolín aj Erfurt za 11,- eur na hodinu, no za Kolín
mu bolo vyplatených 10,- eur za hodinu, pričom za Erfurt mu nebola vyplatená žiadna odmena. Keď sa
vrátili z Erfurtu domov, tak s Frontom a A. a Š. Z. sa dohodli, že sa do Erfurtu už nevrátia, ale že pôjdu do
Kolína robiť pre obžalovaného, lebo tam sľúbili lepší prístup na letisko. Vždy išlo v konečnom dôsledku
o zákazky pre Pegamont. Keď prišiel z Erfurtu domov, tak bol práceneschopný, čo otcovi obžalovaného
telefonicky oznámil, no potvrdenie o práceneschopnosti obžalovanému nezaslal. Žiadne reklamácie na
jeho prácu neboli. Trestné oznámenie na obžalovaného nedával, lebo na Okresnom súde Humenné beží
súbežne civilné konanie, ktorým žaluje obžalovaného, aby mu zaplatil sumu 1335,- eur, no rozsudok
nie je ešte vyhlásený.

Svedok - poškodený Z. E. dodal, že najprv pracoval v Kolíne a pokračoval v rámci prvého turnusu
v Erfurte. Do Erfurtu sa ale nevrátil, lebo jeho dcéra mala zdravotné ťažkosti a doma musel ostať
jeden týždeň. Obžalovaný neposielal peniaze za prácu a tak si našiel prácu v Holandsku. Zaplatenie
predmetnej sumy vymáha len cestou trestného konania. Reklamácie nemal žiadne.

Svedok - poškodený A. Z. uviedol, že v auguste 2012 odišli na práce na letisko v Kolíne a že z uzavretia
dohody, ktorá vyvrcholila objednávkou mal férový pocit lebo bola zabezpečená práca, ubytovanie,
nechýbalo im nič. Pôvodne si dojednali hodinovú odmenu za prácu v sume 10 eur, no otec obžalovaného
im sľúbil, že sa to zvýši na 11,- eur. V Kolíne boli s nimi spokojní a skutočne otec obžalovaného im teda
poslal objednávky na 11,- eur na hodinu. Po dvoch týždňoch išli do Erfurtu a potom domov. S. O. z firmy
Pegamont mu oznámil, že za práce v Kolíne Gilánimu poslal peniaze, pričom tieto mu boli po návrate
domov obžalovaným vyplatené, no nie v hodinovej sadzbe 11 eur, ale v hodinovej sadzbe 10 eur. Preto
žaloval obžalovaného v civilnom konaní a dosiahol vydanie rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.
11 Cb/30/2013 zo dňa 5.6.2014, ktorý zaviazal obžalovaného zaplatiť mu okrem úrokov 1 335 eur. Na
stavbu do Amazonu nenastúpil, lebo namietal, že obžalovaný mu doposiaľ nezaplatil splatnú faktúru
a riadnu objednávku mal len do Kolína. Ak by im obžalovaný vyplatil nárokované peniaze, tak z jeho
strany nebol problém, aby tam ďalej pracoval.

Svedok - poškodený Š. Z. uvedené potvrdil, s tým, že keď sa vrátili domov a jemu obžalovaný zaplatil
len za práce v Kolíne v hodinovej mzde 10 eur, tak mu otec obžalovaného ponúkol prácu v Amazone
a s Z. U. túto ponuku prijali. Obžalovaného žaloval v civilnom konaní a bol vyhlásený rozsudok, ako v
prípade A. Z.Š., jeho bratranca. Rozsudok je právoplatný a prebieha exekučné konanie. Do Amazonu
dostal len ústnu objednávku a pracovali tam ako výpomoc.

Svedok - poškodený Z. U. potvrdil, že s obžalovaným uzavrel zmluvu o dávke prác a to tak, že sa
najprv dohodli ústne, že najprv obžalovaný objedná práce, ktoré sa on zaviaže dodať a hneď nato si
pôjde na Sociálnu poisťovňu vybaviť formulár A1, aby mohol vycestovať na práce na letisko v Kolíne

nad Rýnom. Vtedy nemal žiaden dôvod myslieť si, že obžalovaný nejako vymýšľa. Mali dohodnutú
odmenu 10,-eur na hodinu. Komunikoval s otcom obžalovaného a sním si dohodol 11,- eur na hodinu
a tak potom aj vystavil faktúru. Spolu trikrát fakturoval dodávku prác: v poradí prvú faktúru za práce v
Kolíne na obžalovaného, pričom túto faktúru mu obžalovaný uhradil, to bola faktúra na 10 eur za hodinu.
Nasledovali práce v meste Erfurt, kde už bolo dojednaných 11 eur za hodinu, no túto už obžalovaný z
jemu neznámeho dôvodu nezaplatil. Nasledovala faktúra za práce v ďalšom meste a obžalovaný mu ani
túto nezaplatil. Ako dôvod nezaplatenia mu povedal, že keby mal také dlžoby ako O., tak by sa obesil.
Zatiaľ nepodal civilnú žalobu. Poukázal, že aj v minulosti u iných podnikateľov spravil svoju robotu, za
ktorú ale objednávateľ nezaplatil. V tomto prípade už ale mal priamo zmluvu s objednávateľom, a tak
sa rozhodol inak. Uviedol, že keď jednal s otcom obžalovaného a uzatváral zmluvu s obžalovaným, tak
obžalovaný mu sľuboval reálne veci, čo sa bude robiť, kde sa bude robiť a za koľko sa bude robiť. Nikto
z poškodených nemal dôvod neveriť obžalovanému, dostali najprv ústnu objednávku, potom písomnú a
umožnil im objednané práce riadne dodať, pričom nerobil žiadne ťažkosti, ktoré by bránili, aby si svoju
prácu odviedli. V prácach pre obžalovaného nepokračoval preto, lebo mu nevyplatil dve faktúry. Preto
prešiel k firme Pegamont. Poškodený zhrnul, že najprv pracoval pre obžalovaného v Kolíne, za čo mu
obžalovaný riadne zaplatil. Poškodený dodal, že na práce v Kolíne nad Rýnom obžalovaný zabezpečil
všetko potrebné. Firma Pegamont bola v kontakte s obžalovaným a jeho žiadala o vykonanie ďalších
prác v Erfurte a Reinberku, za ktoré ale už obžalovaný nezaplatil. Preto Z. U. na práce nenastúpil, zostal
doma a potom išiel pracovať priamo pre firmu Pegamont. Obžalovaný mu nedvíhal telefón, jednoducho
nezaplatil a tak pre obžalovaného jednoducho prestal pracovať. Svedkyňa O. U. potvrdila, že jej manžel
nastúpil dva až tri dni po začatí druhého turnusu, a to kvôli pokazenému autu.

Zo zápisníc o trestnom oznámení vyplynulo, že poškodení Z. E. dňa 10.12.2012, A. E.Á. B. A. D. podali
trestné oznámenia dňa 28.11.2012, Z. U. dňa 14.3.2013. V nich poukázali, že objednané práce vykonali
no obžalovaný po splatnosti nimi vystavených faktúr tieto nezaplatil, hoci ho viackrát urgovali.

Zo správy Daňového úradu Prešov, Výpisu z obchodného registra a výpisov zo živnostenského registra
vyplynuli identifikačné údaje obidvoch existujúcich právnych foriem podnikania obžalovaného, ktoré
sú totožné s obžalobou. Firma B.-G., K..Q..X.. D., O. XXXX má v predmete podnikania aj montáž,
rekonštrukcie, údržba vyhradených technických zariadení od 28.12.2011 B. Z. O. B. od 16.5.2011, čo
potvrdzuje, že nešlo zo strany obžalovaného o podnikanie vytvorené len za prípadným účelom vylákať
v druhej polovici nasledujúceho roka od poškodených plnenie. Rovnako je potvrdené i oprávnenie k
sprostredkovateľskej činnosti obžalovaného. Aj skutočnosť, že poškodení zhodne potvrdili pripravenosť
obžalovaného a zabezpečenie všetkých predpokladov na spoluprácu spolu s plnením poskytnutým zo
strany obžalovaného nasvedčujú absencii podvodného úmyslu obžalovaného.

Z bankových výpisov účtov týchto podnikateľských subjektov za obdobie od 1.11.2011 do 1.3.2013
vyplynulo, že k 30.9.2012, ktorému predchádzalo vystavenie objednávkových listov poškodeným,
obžalovaný prijal od firmy Pegamont dňa 3.9.2012 sumu 3780,- eur, 17.9.2012 sumu 6840,- eur a
uskutočnil výbery 4.9.2012 v sume 3390,- eur a 17.-18.9.2014 v sume spolu 6800,- eur. Je teda zrejmé,
že peniaze prijal, no zároveň to potvrdzuje jeho obhajobu potvrdenú poškodenými, že za prvý turnus
poškodeným odmenu vyplatil, nakoľko ju zo svojho účtu vybral a peniaze mohol na úhrady poškodeným
použiť. V mesiaci október 2012 nasledovali platby od Pegamontu dňa 4.10.2012 v sume spolu 12744,-
eur a 24.10.2012 v sume spolu 5214,- eur. Účtom disponoval výbermi a platbami na úhrady. Je zrejmé, že
aj v danom mesiaci, v čase nasledujúcich prác vykonanými poškodenými, peniaze obžalovaný od firmy
Pegamont prijal, ale s ním udávaných dôvodov už poškodeným odmeny nepoukázal. Tieto skutočnosti
teda potvrdzujú, že predmetné dielčie skutky sa stali a horeuvedené konkrétne finančné toky nastali.

S A. E. B. A. D. boli zo strany firmy obžalovaného dané písomné zmluvy o rámcovej spolupráci
z 28.10.2012 , ktoré neobsahujú podpisy týchto poškodených , no evidentne súvisia s písomnými
objednávkami prác, v ktorých boli dojednané podmienky : dohoda na 10,- eur za hodinu so záväzkom
poškodených dodávať práce v dobe od 23.7.2012 do 30.11.2013, popisom zodpovednostných následkov
za nedostatočne vykonanú prácu a s ustanovením pracovnej doby podľa potreby firmy obžalovaného
s podmienkami splatnosti faktúr - 30 dní od dátumu vystavenia. Vzhľadom na súhlasné stanovisko
poškodených nastúpiť v zmysle objednávky aj na iné miesta ako bol Kolín a dohodou o vyššej
odmene je zrejmé, že v inom nedošlo k zmene právneho základu spolupráce medzi obžalovaným a
poškodeným a takto modifikované platila objednávka na práce v rámci dojednanej doby vykonávania
prác. Rovnaké písomné objednávky boli vystavené obžalovaným aj vo vzťahu k Z. U. B. Z. E., ktorí

na základe týchto fakturovali svoje nároky obžalovanému. Poškodený jednostranne prestali pre svojho
zmluvného partnera - obžalovaného pracovať ešte počas doby platnosti a účinnosti týchto objednávok.
Z oboznámeného dokladu vyplynulo, že obžalovaný vyplatil Z. E. dňa 8.10.2012 prevodom fakturovanú
sumu 1050,- eur.

Z faktúry č. 3512 zo dňa 17.10.2012 vystavenej firmou Pegamont firme obžalovaného vyplynulo, že
na strate na zisku a náhradu za ubytovanie táto firma požaduje od obžalovaného sumu 6390,- eur.
Na uvedenú požiadavku v podstate odkazuje obžalovaný písomným upovedomením adresovaným
poškodenému Z.X. E. zo dňa 25.10.2012, ktorým obžalovaný poukazuje, že tento poškodený nenastúpil
na stavbu 10.9.2012, hoci ho telefonicky upozorňoval, že v prípade nezačatia prác bude od Pegamontu
uplatňovaná sankcia. Obžalovaný poukazuje, že sankcia v sume 6390,- eur bude obžalovaným odrátaná
z fakturácie, ktorá má byť poškodenému odrátaná.

Oboznámené doklady svedčia o zaplatení A. D. zo strany obžalovaného oproti podpisu v sume 600,-
eur a bankovým prevodom v sume 500,60 eur, 300,- eur, 660,- eur, 999,90 eur,-. Obžalovaný uhradil za
opravu vozidla A. D. tiež 580,- eur. Voči zaslaným faktúram obžalovaný vzniesol pripomienky písomne,
čo svedčí o ich komunikácii. Faktúry poškodených A. E. B. A. D. svedčia o ich vystavení, hoci nie
sú opatrené potvrdením o doručení obžalovanému. Rovnako je to aj s výzvami na zaplatenie. U
poškodených A. Z. B. Š.R. B. F. bolo zrejmé, že títo žalujú obžalovaného aj v civilnom konaní /podané
žaloby doložené písomnými dôkazmi - faktúry, výzvy, vydané platobné rozkazy/. Svoje oprávnenie
požadovať preplatenie odmeny zo strany obžalovaného doložil obdobnými dokladmi B. Š. Z..

Doklady z účtovníctva potvrdzujú, že obžalovaný na svoju firmu mal vedené pracovné náradie, na ktoré
poukazoval, že zveril niektorým poškodeným. Daňové priznania firmy obžalovaného za roky 2011 a
2012 nasvedčujú, že firma bola činná a mala pozitívny výsledok hospodárenia.

Elektronická komunikácia medzi obžalovaným a svedkom O. z mesiacov september a október 2012
svedčí o záujme obžalovaného zistiť stav vybavovania objednávky a jej zaplatenia, pričom zdôrazňuje,
že sám je urgovaný poškodenými. Tiež svedčí o tom, že medzi Pegamontom a obžalovaným išlo aj
o práce na iných miestach ako len v Kolíne nad Rýnom. Už 20.8.2012 pritom obžalovaný v emaile
upozorňuje svedka O. o možnej snahe pracovníkov /Š.S., F., A. Z. obchádzať dohodu, ktorú mal
obžalovaný s týmito pracovníkmi.

Z písomného stanoviska a výpovedi S. O. z firmy Pegamont vyplynulo, že v júli 2012 začal s
obžalovaným spolupracovať s tým, že dohodnutá hodinová odmena bude 12 eur a k tomu firma preplatí
aj ubytovacie náklady. Všetky peniaze obžalovanému vyplatil, pričom potvrdil, že si voči obžalovanému
uplatnil kompenzáciu škody. Súpis všetkých uhradených faktúr to potvrdzuje, pričom potvrdzuje, že
31.10.2012 učinil voči obžalovanému kompenzačný zápočet v sume 6390,- eur s podrobným rozpisom
zameškania účasti spolu šiestich pracovníkov v priebehu 10. - 17. 9.2012.

Je evidentné, že medzi obžalovaným a poškodenými prebieha spor, ktorého podstatou je na jednej
strane nárok poškodeným na zaplatenie dojednanej odmeny oproti nároku obžalovaného na náhradu
škody spôsobenej porušením zmluvných povinností a vyplývajúceho z dôsledkov nedokončenia prác
riadne a včas. Je rovnako evidentné, že tieto skutočnosti mali nastať až po uzatvorení písomných
objednávok obžalovaného s poškodenými o dodávke prác a po plnení zo strany obžalovaného za prvý
turnus a tiež po čiastočnom plnení zo strany poškodených, ktorí bez ohľadu na písomne dojednanú dobu
vykonávania prác spontánne ukončili s obžalovaným spoluprácu..

Prokurátor v podanej obžalobe kládol obžalovanému za vinu stav, že v príslušnom čase v Humennom
vystavil za živnostníka Z. O. - B. G. objednávkové listy príslušného čísla na vykonanie prác s viacerými
živnostníkmi, ktorí práce realizovali v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo k úhrade faktúr splatných k
určitému termínu aj napriek tomu, že obžalovanému boli poukázané finančné prostriedky za vykonané
práce, čím daných živnostníkov mal uviesť do omylu a spôsobiť im vyčíslenú škodu. Prokurátor
bližšie nepomenoval podvodný charakter konania obžalovaného voči uvedeným živnostníkom. Napriek
tomu v rámci dokazovania súd skúmal, či v rámci neuhradenia faktúr došlo k úmyselnému konaniu
obžalovaného, ktoré by malo povahu podvodného konania, teda či obžalovaný v čase uzavretia
záväzných dohôd o objednávke prác len predstieral záujem za dodané práce zaplatiť a tak uvádzal
poškodených do omylu v snahe na svoj účet spôsobiť im príslušnú škodu. Nebolo preukázané, že by

obžalovaný v čase uzavretia zmluvného vzťahu poškodeným sľuboval vyplatenie odmeny v závislosti od
toho, či a kedy jemu zaplatí firma Pegamont. Platové podmienky /fakturačná lehota a splatnosť faktúr/
si zmluvné strany dojednali tak, ako to vyplynulo z písomných objednávok.
Bolo preukázané, že skutky tak ako sú pomenované v predmetnej obžalobe sa stali, a teda bolo
preukázané, že v príslušnom čase v Humennom obžalovaný vystavil za živnostníka Z. O. - B. G.
objednávkové listy príslušného čísla na vykonanie prác s viacerými živnostníkmi, ktorí práce realizovali
v Nemecku, avšak doposiaľ nedošlo k úhrade faktúr splatných k určitému termínu aj napriek tomu,
že obžalovanému boli poukázané finančné prostriedky za vykonané práce. V danom prípade ale nebol
preukázaný úmysel obžalovaného v čase spáchania skutku. Skutkový základ posudzovanej veci sa
pritom týka výhradne porušenia práva vyplývajúceho z obchodnoprávnych predpisov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný nekonal tak, že by pod nepravdivou zámienkou
vylákal od jednotlivých záujemcov splnenie ich zmluvnej povinnosti dodať práce v príslušnej kvalite a
množstve. Naopak, obžalovaný s poškodenými písomne platné dohody s jasným popisom splatnosti
odmeny, dojednal podmienky pre nástup práce bez toho, aby poškodený mali nejaké výhrady k
podmienkam, za ktorých mala byť práca vykonaná. Korigoval ich následne v súlade so žiadosťou
poškodených o zvýšenie hodinovej odmeny. Odmenu za dodané práce obžalovaný v prvom období
spolupráce riadne poškodeným poukázal. Ďalšie neplatenie pritom nezdôvodnil nevýznamnými a
jednoznačne neopodstatnenými výhradami.

Ochrana majetkových vzťahov v spore zmluvných strán má byť v prvom rade uplatňovaná prostried-
kami občianskeho a obchodného práva v rámci občianskeho súdneho konania a až tam, kde taká
ochrana je neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom
predpokladanú závažnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. V danom prípade jednak
nejde o existenciu takých prekážok právnej ochrany dotknutých záujmov a navyše išlo o podozrenie
z prečinu - trestného činu nižšej závažnosti ako je zločin. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti
nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine súkromnoprávnych vzťa-
hov. Občianskoprávne resp. obchodnoprávne vzťahy, pre ktoré je typická zásada rovnosti účastníkov
záväzkovoprávneho vzťahu sa nesmú riešiť na úkor jedného z účastníkov prostriedkami trestného prá-
va zvýhodňujúc postavenie protistrany postupom príslušných orgánov trestného konania. V oblasti súk-
romnoprávnych vzťahov závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby „strážili“ svoje práva,
ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. V prípadoch. ktoré majú súkromnoprávny základ v ktorom
súd dotknuté práva vyplývajúce najmä z majetkových či záväzkovoprávnych vzťahov a kde teda ide
prevažne o majetkové trestné činy je princíp ultima ratio neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov
skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu, musí nielen súd
ale už orgány činné v trestnom konaní zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví
na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu
práva skutočne došlo. V danom prípade ide evidentne o stav, kedy je možné využiť inštitúty civilného
práva a takto, v rámci občianskeho súdneho konania možno reálne a v primeranom čase dosiahnuť
nápravy. Nevyužitie ľahko dostupných a zákonných nástrojov / najmä podanie žaloby a obhajoba jej
dôvodnosti vrátane aktivity pre výkon dosiahnutého súdneho rozhodnutia/ slúžiacich k faktickému vý-
konu práv vyplývajúcich zo záväzkových právnych vzťahov nemôže viesť k tomu, aby tieto opatrenia
boli doplňované, či dokonca nahrádzané prostriedkami trestného práva. Prostriedky trestnej represie
nesmú slúžiť k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, pokiaľ nie sú vedľa toho
splnené všetky predpoklady vzniku trestno-právnej zodpovednosti, respektíve nie sú tieto predpoklady
pri rešpektovaní princípu prezumpcie neviny celkom jasne zistené. Preto ani porušenie zmluvy o dielo /
resp. v jej rozmanitých formách/ jednou zo zmluvných strán nie je možné, bez ďalšieho, automaticky
považovať za podvodné konanie.

V čase uzatvorenia zmlúv obžalovaný zabezpečil plnohodnotne všetky podmienky na to, aby poškodení
svoju prácu vykonali, pričom za práce v Kolíne nad Rýnom - ako poškodení potvrdili - obžalovaný
platil. Následne, počas nasledovného obdobia už plniť odmietol poukazujúc na svoje presvedčenie,
že poškodení nepostupovali podľa zmlúv. Skutočnosť, že poškodení doposiaľ nemajú uhradené svoje
nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov s obžalovaným má povahu obchodnoprávneho sporu.
Vzhľadom na to, že obžalovanému nebol dokázaný podvodný úmysel a v jeho konaní súd nezistil ani
iný trestný čin či priestupok, bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený a poškodení so svojimi nárokmi
v rámci trestného konania odkázaní na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba
môže podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktorého predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená
osoba odvolania výslovne vzdať.