Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113223840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa spol.

C. U., H..U.., U. U. T. X, XXX XX X., N. XX XXX XXX, práv. zast.: X., X. H. U.., U..G..C.., H. W., U. U.:
J.. P.. S. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, proti odporcovi: L. K., B.. XX.XX.XXXX, O. X.: L. XXXX/XX,
XXX XX Ž., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Z. B. L. L. U.C., C. Z.,
U. U.: U. X, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, o zaplatenie 317,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 128,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 128,70 € od 24.2.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.06.2013 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporcovi

zaplatiť sumu 317,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od
24.02.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. A5450144, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks SIM
karty, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM
karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ sa domáhal jednak zaplatenia ceny
služieb v sume 138,34 eur a zároveň náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C5 vo výške 179,- eur. Uvedená škoda predstavuje

rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tj. ide o škodu,
ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a platiť za ne po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa
09.02.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani len čiastočnou úhradou.

Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
tj. od 24.02.2012.Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 25.03.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, a
to za účelom podpory odporcu v konaní. Vedľajší účastník uviedol, že navrhuje súdu, aby pristúpil k

posúdeniu zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty a v prípade, že súd zistí, že zmluvná
pokuta bola dohodnutá zjavne nevýhodne pre spotrebiteľa, navrhuje, aby ju súd navrhovateľovi priznal
v odôvodnenej výške, resp. ju úplne zamietol.

Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na prejednanie veci samej
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a
ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci

s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné
prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a

poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,

od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 30.06.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 13.01.2011 Zmluvu o pripojení č. A5450144. Predmetom zmluvy
bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v účastníckom programe Volania všetkým
100+deň+nonstop zdarma prostredníctvom mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX.

Dňa 13.01.2011 navrhovateľ s odporcom uzavrel aj dodatok k tejto zmluve o pripojení, na základe
ktorého bol odporcovi odpredaný mobilný telefón Nokia C5 za kúpnu cenu 1,- eur s DPH.

Využívaním elektronických komunikačných služieb odporcom mala navrhovateľovi vzniknúť celková
pohľadávka v sume 141,34 eur ako nezaplatené mesačné poplatky za využitie poskytnutých služieb,
ako to vyplýva z pokusu o zmier zo dňa 09.02.2012. Odporcovi navrhovateľ zaslal pokus o zmier s
rozpisom neuhradených faktúr, pričom odporca si zásielku s pokusom o zmier neprevzal v odbernej
lehote (č.l. 15).

Odporca na pokus o zmier nereagoval ani len čiastočnou úhradou, pričom zo sumy 141,34 eur bola
zo strany navrhovateľa, podľa jeho tvrdení, časť pohľadávky vo výške 3,- eur odpísaná a navrhovateľ
si preto uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 138,34 eur.Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté a spotrebované elektronické služby nasledovnými
faktúrami :

- faktúra č.5140800269 zo dňa 23.10.2011, splatná dňa 05.11.2011 na sumu 2,33 eur, ktorou vyúčtoval
poplatok za upomienku a za poistenie faktúr,

- faktúra č.5140800700 zo dňa 23.10.2011, splatná dňa 05.11.2011 na sumu 96,72 eur, ktorou vyúčtoval

poplatky za využité komunikačné služby,

- faktúra č.5144161654 zo dňa 23.11.2011, splatná dňa 07.12.2011 na sumu 34,98 eur, ktorou vyúčtoval
poplatky za využité komunikačné služby,

- faktúra č.5144160348 zo dňa 23.11.2011, splatná dňa 07.12.2011 na sumu 2,33 eur, ktorou vyúčtoval
poplatok za upomienky a za poistenie faktúr,

- faktúra č.5147555583 zo dňa 27.12.2011, splatná dňa 10.01.2012 na sumu 3,98 eur, ktorou vyúčtoval
poplatok za odpojenie.

Celkovo tak navrhovateľ predložil súdu faktúry v celkovej sume 140,34 eur.

V konaní mal súd za nesporne preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o pripojení č. A5450144 a dodatku k nej tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za

poskytnuté telekomunikačné služby. V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku za neuhradené služby
v sume 128,70 eur, pričom uvedené poplatky za využitie telekomunikačných služieb boli odporcovi
vyfakturované nasledovnými faktúrami:

- faktúra č.5140800700 zo dňa 23.10.2011, splatná dňa 05.11.2011 na sumu 96,72 eur, ktorou vyúčtoval

poplatky za využité komunikačné služby,

- faktúra č.5144161654 zo dňa 23.11.2011, splatná dňa 07.12.2011 na sumu 34,98 eur, ktorou vyúčtoval
poplatky za využité komunikačné služby,

čo spolu činí 131,70 eur, pričom z uvedenej sumy si navrhovateľ odpísal sumu 3,- eur (ako tvrdí), z tohto
dôvodu dlh odporcu z titulu poskytnutých komunikačných služieb predstavuje sumu 128,70 eur. Keďže

v konaní nebolo preukázané, že by odporca uhradil sumu 128,70 eur titulom ceny služieb využívanýchna základe uzatvorenej zmluvy o pripojení, na ktorých úhradu je odporca povinný v zmysle zmluvy
a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami priznal
navrhovateľovi sumu 128,70 eur, keďže dlh bol v tejto časti dostatočne preukázaný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu
s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Súd taktiež priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9,0 % ročne (ako sadzbu 1,00
% zvýšenú o 8 percentuálnych bodov), a to odo dňa 24.02.2012, ako odo dňa nasledujúceho po dni
uvedenom v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (23.02.2012), až do zaplatenia.

Okrem poplatkov za elektronické telekomunikačné služby navrhovateľ vyúčtoval odporcovi v zmysle

predložených faktúr aj poplatok za upomienky, poplatok za poistenie faktúr a poplatok za odpojenie, a
to nasledovnými faktúrami:

- faktúra č.5140800269 zo dňa 23.10.2011, splatná dňa 05.11.2011 na sumu 2,33 eur, ktorou vyúčtoval
poplatok za upomienku a za poistenie faktúr,

- faktúra č.5144160348 zo dňa 23.11.2011, splatná dňa 07.12.2011 na sumu 2,33 eur, ktorou vyúčtoval

poplatok za upomienky a za poistenie faktúr,

- faktúra č.5147555583 zo dňa 27.12.2011, splatná dňa 10.01.2012 na sumu 3,98 eur, ktorou vyúčtoval
poplatok za odpojenie.

Čo sa týka poplatkov za poistenie faktúr a poplatku za odpojenie, súd konštatuje, že navrhovateľ
nepreukázal vznik záväzku odporcu hradiť navrhovateľovi takýto druh poplatkov, a to práve vo

vyfakturovanej výške. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si navrhovateľ
takéto poplatky práve za poistenie a za odpojenie s odporcom dojednali. Okrem toho, ak by si boli
aj zmluvné strany dohodli platenie týchto poplatkov, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, z
akého dôvodu účtoval odporcovi práve poplatok v uplatňovanej sume po 1,- eur za poistenie faktúr a
v sume 3,98 eur za odpojenie. Navrhovateľ tarifou, cenníkom, alebo iným dokumentom nepreukázal

opodstatnenosť uplatňovania tejto sumy ani čo do jej výšky. Z tohto dôvodu, s poukazom na to, že
navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh v časti uplatnenej sumy titulom poplatku za
poistenie faktúr a poplatku za odpojenie s príslušenstvom zamietol.

Okrem toho si navrhovateľ uplatnil poplatok za upomienku. Čo sa týka tohto poplatku za upomienku
v konaní navrhovateľ nepreukázal, že by navrhovateľ odporcovi zasielal upomienky, na ktoré sa viaže

vyúčtovaný poplatok. V súdnom spise sa nachádza len pokus o zmier zo dňa 09.02.2012, pričom je
celkom zrejmé, že pokiaľ si účtoval navrhovateľ tento poplatok faktúrou zo dňa 23.10.2011 a 23.11.2011
nemohlo ísť o poplatok za zaslanie neskoršej upomienky zo dňa 09.02.2012. Okrem toho, navrhovateľ
nepreukázal, na akom základe si voči odporcovi uplatnil poplatok za upomienku práve v sume 2 x po1,33 eur, nedoložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývala dohoda účastníkov o výške poplatku za zaslanie
upomienky. Navrhovateľ teda v tejto časti nepreukázal opodstatnenosť uplatnenej sumy, a preto súd
uplatnenú sumu titulom poplatku za upomienky, ani k nej náležiace príslušenstvo titulom úrokov z

omeškania, nepriznal.

Ďalej si navrhovateľ uplatňoval sumu 179,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom náhrady
škody.

Navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:

a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,

b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť navrhovateľa zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto
zmluvných pokút,

c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú,

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu

škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou.

Navrhovateľ vyčíslil náhradu škody nasledovne:

- škoda vo výške 179,- eur ako rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu (180,-
eur) a akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie odporcovi predané (1,- eur).

Navrhovateľ ďalej poukazuje na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého - Účastník
vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej
výškasarovnározdielumedzispotrebiteľskou(trhovou)cenouMTavzmysletohtoDodatkuposkytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku,

pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by
spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len OZ): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ

nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o pripojení uzatvorenou s odporcom
nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto konštatovaní súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený
v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1, spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe....

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP , ... zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými
stranami...

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení

nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, a teda
nebolo preukázané, že by odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov nesplnil.
Na tom nič nemení ani fakt, že navrhovateľ odporcovi účtoval poplatok za odpojenie, pretože odpojenie
nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy podľa všeobecných podmienok, čím podľa názoru súdu
nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľideosamotnývznikškody(predpokladč.2),ktomusúduvádza,že podľa§442ods.1OZuhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a

je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s

ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu Nokia C5
a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatkov) by nedošlo. Podľa názoru súdu za
škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva
mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz

navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho
úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia,
tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,

ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak
nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu (1,- eur). Navrhovateľ odpredal
odporcovi telefón za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci navrhovateľovi bolo zrejmé, že jeho skutočná
cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak s odporcom si i napriek tomu dojednal kúpnu
cenu zníženú a takúto zníženú cenu od odporcu aj riadne obdržal.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzatvorená s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

S poukazom na to, že neboli naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, súd návrh v časti

o zaplatenie sumy 179,- eur s uplatneným úrokom z omeškania zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol v tomto uznesení súd podľa
ustanovenia § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 128,70 eur s príslušným úrokom z
omeškania, pričom odporca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 188,64 eur s príslušným úrokom z
omeškania. Je zrejmé, že odporca mal vo veci prevažný úspech, bol v konaní úspešnejším účastníkom
a mal by preto právo na pomernú náhradu trov konania podľa zásady čistého úspechu, a to rovnako
ako aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Keďže si však ani odporca, ani vedľajší účastník na

strane odporcu trovy konania neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.