Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613010013
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613010013.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák podľa na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 4. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :
1/ U. Q., D.. L., M.. XX.X.XXXX F. C., okres Levoča, trvale bytom
P., E.. S. Č.. XXXX/XXX, okres Spišská Nová Ves, bez
pracovného pomeru,

2/ D. L., M.. X.X.XXXX F. P.P. M. F., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom

P., E.. S. Č.. XXX/XX, okres Spišská Nová Ves, bez pracovného
pomeru,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 26. marca 2012 v bližšie nezistenom čase v obci E., okres Levoča, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode z nezabezpečeného objektu bývalého Hospodárskeho dvora odcudzili z tam uskladnených
drevených nosníkov strešnej konštrukcie 58 kusov železných kotviacich pätiek tak, že pomocou presne
nezisteného nástroja ich vytrhali z nosníkov, naložili do pripraveného motorového vozidla a tieto
následne odpredali v zberni druhotných surovín, pričom súčasne poškodili uvedené drevené nosníky,
čím takto svojím konaním spôsobili pre poškodeného D. B. krádežou pätiek škodu vo výške najmenej
3.798,90 € a poškodením drevených nosníkov škodu vo výške 783,52 €
a uvedeného konania sa obžalovaný D. L. dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 105/2011 zo dňa 20. 5. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 6.
2011, bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a trest prepadnutia veci,

t e d a

- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a činom spôsobili väčšiu škodu a
obžalovaný D. L. uvedený čin spáchal napriek tomu, že za taký čin bol v posledných 24 mesiacoch
odsúdený,

- spoločne poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,č í m s p á ch a l i

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona a obžalovaný D. L. aj podľa ods. 3 písm. b) Tr. zákona,

- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona a

z a t o i m u k l a d á

1/ obvinený U. Q.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.
zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.

zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

2/ obvinený D. L.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.
zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sú povinní obvinení U. Q. J. D. L. zaplatiť spoločne a nerozdielne
poškodenému D. B., M.. X.X.XXXX F. C., bytom Q. Č.. XX, okres Sabinov, škodu vo výške 392,98 € za
6 ks železných kotviacich pätiek a škodu vo výške 783,52 € za poškodené drevené nosníky.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavných pojednávaniach v konaní pred súdom boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obaja obžalovaní vyhlásili, že sú nevinní, pričom nevyužili svoje právo nevypovedať.

Obžalovaný U. Q. uviedol, že spolu s bratom obžalovaným D. L. v deň skutku boli v inej obci, ktorá sa

nachádza v blízkosti obce Ú., pričom vtedy ich kontrolovali policajti a v ten deň ich aj vypočúvali. Priznal,
že asi týždeň na to bol s obžalovaným D. L. F. B. F. P. M. F. na aute Avia so šoférom T. A. odovzdať
železo. Uvedené železo o váhe 550 kg - 600 kg mu dal Ľ. Q. asi o týždeň neskôr, keď došlo ku kontrole
policajtov, bolo to však v sobotu. Uvedené železo odpredali v zberných surovinách na občiansky preukaz
D. L.. F. Ú. boli v deň, kedy sa tá krádež mala stať, pričom videli, že je tam všetko rozbité a vtedy tam

prišiel majiteľ D. B. a keď mali uložené železo na korbe, začal kričať, a preto utiekli. Vtedy išli na C.,
avšak cez Ú., pričom chceli ísť pozrieť kamaráta T. Š.. V Ú. zastavili, lebo z cesty videli, že je tam všetko
rozbité, chceli si zarobiť a železo dávali na kôpku kvôli tomu. Obžalovaný pritom zotrval na tom, že v Ú.
s bratom boli práve v deň skutku. Ohľadne spáchania skutku však sa dozvedel až na polícii, uviedol, že
boli stíhaní pre priestupok proti majetku, pričom v deň spáchania skutku v zberných surovinách neboli,

ale až asi o týždeň. Železo odovzdali v zberných surovinách, avšak medzi plechmi neboli pätky, ktoré
sú predmetom obžaloby. V deň, kedy im bola uložená pokuta, boli na osobnom aute, ale žiadne veci do
auta nenakladali. Železo odniesli s automobilom Opel Vectra s prívesom do zberne. Dali ho do garáže a
potom ho odpredali v kovozbere. V deň skutku žiadne železo neodovzdali, pričom uviedol, že sa nevie
vyjadriť, prečo v zápise zberni bolo uvedené, že železo odovzdali 26. 3. 2012.Obžalovaný D. L. uviedol, že v deň skutku spolu s bratom nebol nikde kradnúť a neukradli to, čo je
uvedené v obžalobe. Išli za kamarátom A. A., kde ho doma v C. v kolónii nenašli. Potom išli do Ú. a až
tak do P. M. F., pretože zablúdili. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť ku dňu, kedy to bolo, bolo to však v

pondelok v marci 2012. Po ceste k Ú. zbadali vedľa cesty naukladané železo, a preto ho uložili. Vtedy
tam prišiel majiteľ tohto objektu, takže nič nezobrali. Vtedy tam boli na aute Daewoo, ktoré patrí U. Q..
Následne na to ich pokutovali policajti a dali im pokutu 5,- € za to, že chceli pozbierať železo. V tento
deň, čo boli vypočúvaní policajtmi, neboli v Ú.. V pondelok boli v B. P. M. F., nešlo však o deň, kedy boli
kontrolovaní políciou. Do zberne dali železo 500 kg, ktoré prevážal T. A., pričom ho zobrali z W., išlo o

železo, ktoré dal bratovi Ľ. Q.. Železo sa odkúpilo na jeho meno. V sobotu v zberni neboli, pričom sa
nevedel vyjadriť k zápisu v zberných surovinách, že v deň krádeže mali tam odniesť železo. V Ú. bol
len raz a to v deň, kedy dostali pokutu. Medzi železom neboli žiadne kovové pätky a to železo, ktoré
by odpredali.

Poškodený D. B. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že odkúpil halu koncom mesiaca

január 2012, ktorá stála na pozemku bývalého Poľnohospodárskeho družstva v Ú.. Po kúpe začal halu
demontovať. V jeden deň zistil na mieste, že boli ukradnuté kovové pätky, ktoré boli uskladnené na
drevených nosníkoch a páchateľ musel ich osekať, napr. za pomoci kladiva alebo krompáča a potom ich
ukradnúť. Išlo o 58 ks, čo v tom čase počítal s kamarátom. Skutok ešte v ten istý deň nahlásil na polícii,
kde ešte z miesta polícii telefonoval mobilným telefónom. Vtedy mu boli odcudzené aj nejaké rúry, čo

však nenahlásil. Následne v ten deň išiel do všetkých zberní a v B. F. P. M. F. zistil, že sú tam pätky.
Za prítomnosti polície sa vykonávalo váženie a bolo mu vrátených 52 ks týchto pätiek, ktoré opoznal,
že sú jeho. Zvyšné pätky mu vrátené neboli. O žiadnych iných páchateľoch nevedel. Následne v ďalší
deň robili na mieste a na ďalší deň, keď išiel pozrieť do haly, našiel tam dvoch Rómov, ktorí tam mali
krompáč a sekeru. Mali tam pripravené kusy železa, a keď ho uvideli, utekali preč, mali tam vozidlo,

ktoré bolo ukryté v lese. Volal vtedy na políciu a tieto osoby chytili, zdá sa mu, že išlo o obžalovaných.
O tom, kto odcudzil pätky, však vedomosti nemal. Bolo mu však divné, že pracovníci zberne tvrdili, že
si nepamätajú, že kto pätky do zberne doniesol. Ďalej uviedol, že krádež musela byť vykonaná v noci,
keďže v dobe, kedy zmizli pätky, asi 2 týždne v kuse robili na mieste a chodili domov až neskoro večer
za tmy. Všetky pätky boli namontované na drevenú konštrukciu, pričom drevená konštrukcia na mieste

ostala. Pokiaľ ide o obžalovaných, týchto v deň skutku nevidel a nevidel ich ani na polícii.

Na hlavnom pojednávaní došlo k prečítaniu výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 27. 3. 2012,
kde uviedol, že krádež nosníkov zistil dňa 27. 3. 2012 a v ten deň chodil aj po kovošrotoch. Dňa 29. 3.
2012, pričom v maštali našiel dvoch Rómov, ktorí mali na zemi pripravené kusy železa. Títo začali utekať,

pričom na ceste zbadal staršie auto Daewoo. Keď zavolal políciu, títo skontrolovali auto a následne
Rómov chytili.

Ďalej uviedol, že pri vážení v B. F. P. M. F. došlo k váženiu 52 ks pätiek, ktoré presne vážili 520 kg, čiže
jedna mala 10 kg. Celkom mu bolo ukradnutých 58 ks pätiek. Svedok potvrdil pravdivosť prečítanej

výpovede.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede poškodeného zo dňa 27. 3. 2012, v ktorej
uviedol, že od haly odchádzal dňa 22. 3. 2012, pričom prišiel k nej dňa 27. 3. 2012 v čase o 08.00 hod.
a zistil, že mu boli ukradnuté súčiastky z haly. Svedok potvrdil pravdivosť prečítanej výpovede s tým, že

si to už na hlavnom pojednávaní nepamätá.

Svedok T. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2012, mesiac nevedel, ho D. L. požiadal, aby
niečo previezol do kovozberu s Aviou ev. čísla P. XX-XX J.. Preto odišiel s autom k domu, kde býva
D. L., kde spoločne s U. Q. mu nakladali na korbu Avie trúbky o dĺžke 0,5 m - 1 m, pletivo a nejaké

búdy od elektriky. Po celý čas sedel v kabíne. S nákladom odišli do kovozberu, kde obžalovaní potom
vyložili veci z auta, dali mu 5,- € a on išiel preč pre drevo. V zberni s nimi nebol tak, že by videl, čo oni
odpredávajú a koľko za to dostali.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach bola prečítaná časť zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 19. 11.

2012, kde uviedol, že ostal sedieť v kabíne a ani si nevšímal, čo presne nakladajú (obžalovaní). Trochu
si všimol, že bolo tam aj nejaké hrubé, jeho to však ani nezaujímalo.Po vysvetlení rozporu svedok uviedol, že trvá na tom, čo uvádzal v prípravnom konaní, keďže si to už
nepamätá.

Po predložení fotodokumentácie svedkovi (č. l. 122-123), na ktorej sú znázornené kovové pätky, svedok
uviedol, že toto určite nenakladali.

V priebehu výpovede svedka došlo k očnému kontaktu medzi svedkom a obžalovanými, pričom
obžalovaný U. Q. zvukovým prejavom naznačil nesúhlas s výpoveďou svedka, čo je nutné chápať ako

nátlak alebo ovplyvňovanie svedka.

Následne svedok na otázku samosudcu, či videl alebo nevidel, čo obžalovaní nakladali do auta, mlčal.
Na otázku obhajoby zasa uviedol, že v kovozbere videl, že z auta vykladali „niečo také akoby rúrky a
pletivo“. Na otázku samosudcu, prečo teda v prípravnom konaní tvrdil, že nakladali tam niečo „hrubé,
čo ho nezaujímalo“ a teraz veci identifikuje, svedok uviedol, že nevie, čo tam vykladali.

Svedkyňa B. W. - pracovníčka B. P. M. F. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že si
pamätá, že v sobotu, kedy bola v práci, prišli na osobnom aute, nie nákladnom obaja obžalovaní, ktorí
chodili do zberne často. Na aute mali naložené železo, čo potvrdzuje aj zborníkový doklad, ktorý
vypisovala. Uviedla, že si nepamätá, aký materiál priniesli, išlo o hrubé železo, nakoľko podľa dokladu

bola výkupná cena 0,18 €/kg. V nedeľu bola zberňa zavretá a v pondelok už vykupoval železo jej kolega.
Niekedy v marci prišiel poškodený pán B. s políciou s tým, že železo vykúpili, nakoľko opoznal železo v
zberni a zobral si ho späť. Ona už ďalej neriešila otázku, kto železo priniesol, ktoré si opoznal poškodený.
Nevedela sa teda vyjadriť, kto doniesol železo poškodeného do zberne, nevedela sa vyjadriť, aké železo
namietal poškodený, že ho nemali vykupovať.

Po nahliadnutí do zborníkového dokladu na č. l. 161 svedkyňa uviedla, že zborníkový doklad zo dňa
26. 3. 2012 vypisoval jej kolega D., ktorý vykúpil od D. L. železo, pričom ona vykupovala železo dňa
24. 3. 2012.

Svedkyňa ďalej uviedla, že železo v tvare U volajú buď Pas alebo 1 HM.

Svedok T. D. - pracovník B. F. P. M. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že dňa 26. 3.
2012 vykúpil železo na meno D. L. a to 580 kg, za čo mu bola vyplatená suma uvedená v zborníkovom
doklade. Uviedol, že sa nepamätá, kto priniesol železné pätky, po ktoré si prišiel následne poškodený

a že si nepamätá, či D. L. tam bol aj spoločne s obžalovaným U. Q.. Uviedol, že nevie, s akým autom
pätky doniesli. V zberni sa druh materiálu, ktorý bol privezený, sa kontroluje iba vizuálne, či ide o plech
alebo železo, následne auto vysype materiál a keď sa vráti, tak sa odváži prázdne auto, cena sa stanoví
podľa rozdielu medzi váhou auta s materiálom a bez. Pokiaľ ide o pätky, nemuselo to u neho vzbudiť
pozornosť, že ich niekto doniesol v množstve 580 kg, nakoľko do zberne sa dodáva rôzne množstvo

materiálu. Tieto pätky preto zberňa mohla vykúpiť.

Svedkovi bola prečítaná časť z jeho výpovede zo dňa 16. 11. 2012, kde na otázku, aký konkrétny šrot
doniesol D. L. dňa 26. 3. 2012, uviedol, že to nevie povedať určite, ale pravdepodobne prišiel na Avii
spolu s ním aj jeho brat Q. a svedok sám kontroloval náklad na Avii.

Svedok k uvedenej výpovedi uviedol, že si to už nepamätá, ale na polícii nemal dôvod klamať.

Ďalej svedkovi bola prečítaná ďalšia časť zo zápisnice o jeho výsluchu, kde uviedol, že obžalovaní do
toho dňa chodili k nim do zberne viackrát, kde boli aj na Q. aute, D. L. chodil do zberne iba s károu,

a preto sa čudoval, odkiaľ mali toľko železa, keď doniesli viac ako 500 kg. Ďalej uviedol, že D. L. v
priebehumarca2012bolvkovozbereviackrát,najmenej10krátapodľazborníkovýchdokladovdoniesol
maximálne 100 kg šrotu a to plechy a hrubé železo. Po 26. 3. 2012 už obžalovaní v kovozbere neboli.

Kuvedenémusvedokuviedol,ževprípravnomkonanívypovedalpravdu.Ďalejsvedokuviedol,žepokiaľ

v zborníkovom doklade bola napísaná cena 0,18 €/kg, išlo o hrubé železo, v prípade plechu sa uvádza
cena 0,17 €/kg. Vzhľadom na to, že na doklade o výkupe sa uvádza suma 0,19 €/kg v množstve 580
kg, čo je vyznačené u D. L., mohol byť tam aj nejaký plech, hoci nie si je istý v prípade mena D. L..Pokiaľ ide o profily o dĺžke 4 m, široké 20 cm alebo 10 cm, išlo o hrubé železo, čo je materiál nad 5 mm.
Svedok ďalej uviedol, že za sumu 0,18 €/kg by vykúpil železo, ktoré videl na fotodokumentácii (pätky).

Svedok Ing. Ľ. Q., ktorý nebol vypočutý v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uviedol, že oboch
obžalovaných pozná, keďže hlavne U. Q. mu robil výkopové práce. Uviedol, že keď vyhadzoval veci z
rodinného domu po rodičoch, a to ešte v roku 2011, odvážali ich obžalovaní. Takéto veci odvážali aj na
jar 2012, nevedel uviesť, v ktorom mesiaci, pričom vtedy odvážali napr. železný radiátor, železnú vaňu,
drôty, 2 ks elektrické skrine 2,2 m dlhé a široké 60 cm - 70 cm, hliníkové okno, 40 - 50 ks železných

hrncov, 12-článkový liatinový radiátor, nejaké železá a tyče. Podľa jeho odhadu celkom železo mohlo
vážiťasi400kg.Medzitýmodvážaliajinéveci,kuchyňu,spálňu,postele,čižedrevenéveci.Veciodvážali
na 6 - 7 krát s prívesným vozíkom a veci ukladali k sebe do garáže. Ako ďalej nakladali so železom,
uviesť nevedel. Svedok ďalej uviedol, že takto mohli odviesť aj 300 kg ale aj 500 kg váhy týchto vecí.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok znaleckej organizácie JHS, s. r. o. Martin

v odbore Ekonomika a riadenie podnikov, oceňovanie a hodnotenie podnikov a zápisnice o výsluchu
znalca Ing. Petra Duboveca. Podľa uvedeného posudku bola hodnota kovových pätiek v počte 58 ks
spolu vo výške 3.798,90 € a hodnota nákladov na opravu drevených nosníkov v počte 58 ks v sume
783,524 €.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej prečítané nasledovne listinné dôkazy:
- zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, ktorá bola uskutočnená dňa 27. 3.
2012 o 15.15 hod. vyplynulo, že miesto činu sa nachádza vedľa cesty v obci Ú. v areáli bývalého
Poľnohospodárskehodružstvavotvorenompriestranstve.Zaotvorenouvstupnoubránousanachádzajú
objektybývaléhodružstva,pričomjednazbudovjevčiastočnerozobratomstave.Nadvorevedľabudovy

sa nachádzajú drevené nosníky v počte 26 ks, ktoré tvorili konštrukciu objektu a ďalšie 3 nosníky v
poškodenom stave, z ktorých došlo k vyštiepaniu dreva v spodnej časti. Na mieste činu boli zistené
trasologické stopy po pneumatikách,
- podľa potvrdenia o zaistení veci na č. l. 115 bolo zistené, že T. D. (pracovník B., s. r. o. ) odovzdal 52
ks (1 ks - 10 kg) polícii 520 kg o dĺžke 50 cm, šírke 12 cm a výške 10 cm kotviacich pätiek nosníkov

konštrukcie zo železa v tvare klina a to dňa 27. 3. 2012,
- podľa zápisnice o prevzatí zaistených vecí boli 52 ks železných kotviacich pätiek prevzaté políciou,
podľa uznesenia č. l. 118 - 119 a zápisnice o vrátení veci boli uvedené kotviace železné pätky prevzaté
poškodeným D. B.,
- na uvedené sa vzťahuje aj fotodokumentácia na č. l. 121 - 123, kde na fotografiách sú viditeľné kotviace

pätky v danom množstve a v tvare, ako boli spomínané v dokladoch o zaistení a prevzatí vecí,
- zo zborníkových dokladoch o výkupe surovín firmy B., P.. D.. G.. P. M. F. na č. l. 161 - 170 vyplynulo,
že na meno D. L. dňa 26. 3. 2012 s rodným číslom XXXXXX bolo vykúpených 580 kg za sumu 0,18 €/kg
a bolo mu vyplatených 104,40 €, ďalej dňa 24. 3. 2012 na meno D. L. bolo vykúpených 560 kg železa za
0,18 €/kg a bola mu vyplatená suma 100,80 €, ďalej 23. 3. 2012 na meno D. L. bolo vykúpené množstvo

320 kg za cenu 0,19 €/kg a odkúpené za sumu 60,80 €, dňa 22. 3. 2012 bolo vykúpených 100 kg za
0,18 €/kg a vyplatených 18,- €, ďalej dňa 24. 3. 2012 120 kg za sumu 21,60 €, ďalej 100 kg za sumu
18,- €, dňa 20. 3. 2012 180 kg v cene 0,18 €/kg za sumu 32,40 €, dňa 19. 3. 2012 15 kg za sumu 2,40
€, dňa 18. 3. 2012 180 kg za 0,17/kg za sumu 30,60 €, dňa 15. 3. 2012 80 kg a 480 kg za sumu 12,80
€ a 81,60 €, dňa 15. 3. 2012 50 kg za sumu 9,- €, dňa 3. 3. 2012 55 kg za sumu 9,90 €, 12. 3. 2012 90

kg za sumu 16,20 €, 10. 3. 2012 55 kg, 8. 3. 2012 100 kg, 6. 3. 2012 80 kg a 3. 3. 2012 20 kg,
- dňa 30. 11. 2012 došlo k váženiu kovovej pätky políciou (č. l. 171). Podľa záznamu a fotodokumentácie
váženiu bolo zistené, že hodnote 1 ks kovovej pätky má hmotnosť 10 kg.
- doklady k priestupkovému spisu OR PZ v Poprade OO PZ Levoča ČVS: ORP- 474/LE-PP-2012
obžalovaných: zo správy OR PZ v Poprade (č. l. 221) vplynulo, že U. Q. J. D. L. sa dňa 29. 3. 2012

o 11. hod. v obci E. v objekte bývalého poľnohospodárskeho družstva dopustili priestupku podľa § 50
ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch za krádež rôznych častí železnej konštrukcie majiteľa D. B..
Podľa záznamu o vybavení veci v blokovom konaní obvineným bola uložená bloková pokuta zaplatená
na mieste po 5,-eur, čo potvrdil i úradný záznam na č.l. 227 a kópie blokov na pokutu. Podľa potvrdenia o
zaistení veci dňa 29. 3. 2012 o 12.00 hod bolo u U. Q. zaistená vec- 50 kg železného materiálu (železné

časti konštrukcie haly), ktorá bola vrátená D. B. v ten istý deň (záznam o vrátení veci).

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.V konaní bolo nepochybne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní ako je popísaný
vo výroku tohto rozsudku. Z výpovede poškodeného D. B. bolo preukázané, že z objektu bývalého

poľnohospodárskeho družstva v obci Ú., ktorý odkúpil, došlo ku krádeži 58 ks železných kotviacich
pätiek, čo zistil ráno dňa 27. 3. 2012. Ešte v ten deň prešiel zberne výkupných surovín, kde uvedené
pätky, ale iba v počte 52 ks, našiel v zbernom dvore zberných surovín B., P.. D.. G.. P. M. F.. Po
oznámení uvedeného políciou mu boli pätky zo zberne vydané, čo bolo preukázané aj zápisnicou o
prevzatí zaistených vecí uznesením a zápisnicou o vrátení veci, ako aj potvrdenia o zaistení veci od

pracovníka zberne T. D..

V spojitosti s výpoveďou poškodeného bolo spáchanie skutku preukázané aj z ďalších dôkazov.
Zápisnica o ohliadke miesta činu zo dňa 27. 3. 2012 preukazuje miesto spáchania činu, celkový
stav objektu, z ktorého došlo k odcudzeniu železných pätiek. Na mieste činu sa nachádzali drevené
konštrukcie, na ktorých boli viditeľné čerstvé stopy po ich rozseknutí na koncoch. Poškodený D. B. pritom

uviedol, že na odseknutie týchto kovových pätiek z drevených nosníkov bolo potrebné použiť krompáč
alebo sekeru. Možno teda jednoznačne konštatovať, že páchateľ trestnej činnosti musel na oddelenie
kovových pätiek od drevených nosníkov použiť nástroj, ktorým sa dá sekať.

Z výpovede pracovníka zberne T. D. a fotodokumentácie zo zaistenia pätiek v B. M. E. D. XX F.

P. M. F. bolo v súlade s vyššie uvedenými dôkazmi nepochybne dokázané, že pätky boli z objektu
hospodárskeho dvora premiestnené, resp. odpredané do uvedenej zberne.

Zo znaleckého posudku ku škode bolo ďalej zistené, že hodnota pätiek, ktorá vznikla krádežou, bola
spolu v sume 3.798,90 € a poškodením drevených nosníkov bola spôsobená ďalšia škoda vo výške

783,52 € ku škode poškodeného D. B..

Ďalej bolo jednoznačne preukázané vážením vykonaním políciou, že váha 1 ks kovovej pätky bola 10
kg (č. l. 171). Logicky z toho vyplynulo, že váha 58 ks kovovej pätky bola spolu 580 kg.

Bolo preukázané na základe zborníkového dokladu o výkupe druhotných surovín, že dňa 26. 3. 2012
na meno D. L. (rodné číslo zhodné ako obžalovaný D. L.) bolo zberňou B., P.. D.. G.. P. M. F., D. XX,
vykúpených 580 kg železa za sumu 104,40 €.

Na podklade priestupkového spisu OO PZ Levoča ČVS: ORP-474/LE-PP-2012 bolo preukázané, že dňa

29. 3. 2012, čiže v dobe cca 3 dni po skutku boli v objekte poľnohospodárskeho družstva v Ú. prichytení
obaja obžalovaní pri krádeži 50 kg železného materiálu ku škode D. B., za čo im bola uložená bloková
pokuta na mieste po 5,- €. Z výpovede poškodeného pritom vyplynulo, že oboch obžalovaných prichytil
pri tejto krádeži, následne začali z miesta činu utekať, avšak po zavolaní polície, ich prichytili. Nesporne
z toho vyplynulo, že obžalovaní boli na mieste činu aj dňa 29. 3. 2012.

Obžalovaní U. Q. J. D. L. sa v konaní bránili tým, že skutok nespáchali, v obci Ú. boli iba raz a aj to
nie v dobe skutku (hoci obžalovaný U. Q. tvrdil aj to, že tam boli v dobe skutku), pričom v tej dobe ich
prichytili policajti pri krádeži, čo preukazuje vyššie spomínaný priestupkový spis. Ďalej obžalovaní na
svoju obranu zhodne tvrdili, že kovové pätky neodcudzili žiadne ani v iný deň a pokiaľ odniesli do zberu

železo dňa 26. 3. 2012, bolo to železo, resp. materiál, ktorý im poskytol Ing. Ľ. Q..

Už od prípravného konania boli zisťované dôkazy v súvislosti s obranou obžalovaných, pričom došlo aj
k ich rozšíreniu na návrh obhajoby v štádiu konania pred súdom. V zmysle tvrdení obžalovaných, ktorí
nepopreli, že dňa 26. 3. 2012 odniesli do kovozberu materiál o váhe 580 kg, boli vypočutí pracovníci

zberne druhotných surovín T. D. J. B. W..

Svedkyňa B. W. potvrdila, že od D. L., ktorý prišiel na osobnom aute spolu s U. Q., vykupovala železo
dňa 24. 3. 2012, pričom ďalšie dni už výkup nerobila. Nevedela sa vyjadriť, kto doniesol kovové pätky
do zberne. Podľa zborníkového dokladu o výkupe druhotných surovín na meno D. L. bolo vykúpených

560 kg železa za sumu 100,80 €.

Svedok T. D. potvrdil, že dňa 26. 3. 2012 vykúpil železo od D. L., čo je zapísané aj v zborníkovom doklade
o výkupe druhotných surovín o váhe 580 kg. Hoci na hlavnom pojednávaní si už bližšie k okolnostiamskutku nepamätal, potvrdil pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že materiál
bol privezený do zberne na Avii a s D. L. bol aj U. Q.. Konkrétne sa nevedel vyjadriť, či do zberne boli
dovezené aj odcudzené kovové pätky, a to vzhľadom na to, že materiál kontroloval iba vizuálne na korbe

autaato,čiideoplechaleboželezo.Pokiaľideováhu,ktorábolaprinesená,najprvsaodvážiloceléauto,
ktoré železo prinieslo a pri odchode došlo opäť k váženiu auta bez nákladu, čiže rozdiel predstavoval
váhu doneseného železa. Pokiaľ v zborníkovom doklade bola zapísaná cena 0,18 €/kg, išlo o tzv. hrubé
železo, čo zodpovedá aj prineseným kovovým pätkám.

Z výpovede pracovníkov zberne teda bolo preukázané, že obžalovaní doniesli do zberne na odpredanie
580 kg hrubého železa, pričom mohlo ísť o odcudzené pätky. Obaja pracovníci zberne však nevedeli,
či práve kovové pätky priniesli obžalovaní, ale súčasne neoznačili ani iné osoby, ktoré by pätky doniesli
na výkup.

Svedok Ing. Ľ. Q. potvrdil, že aj na jar 2012 odvážali od neho pri likvidácii rodinného domu železný

materiál, ktorý vo výpovedi popísal. Uviedol, že tieto veci obžalovaní odvážali od neho prívesným
vozíkom 6-7 krát a mohlo ísť o váhu 300 kg, ale aj 500 kg. Materiál sa odvážal k nim do garáže.

Svedok T. A. potvrdil, že s Aviou ev. č. P. XX-XX J. išiel z požiadania D. L. k nemu ku garáži, kde D. L.
nakladal s U. Q. na korbu nákladného auta trúbky, pletivo a nejaké búdy od elektriky. Po celý čas sedel v

kabíne, nebol v zberni, a preto nevidel, čo obžalovaní odpredávajú. V prípravnom konaní však tvrdil, že
si nevšímal, čo bolo naložené, na čom zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Po ohliadnutí fotiek kovových
pätiek uviedol, že toto obžalovaní nenakladali. Rozporne vypovedal aj následne, kedy opätovne tvrdil na
otázku obhajoby, že vykladali z auta rúrky a pletivo. Keďže rozpory opakovane nevedel odstrániť, jeho
výpoveď v tomto smere nemožno považovať za hodnovernú ohľadne toho k otázke, čo bolo naložené

na auto. Svedok sa nevedel vyjadriť ani k tomu, v akom časovom období v zberni bol, keďže uviedol,
že to bolo iba v roku 2012.

Zborníkové doklady o výkupe druhotných surovín preukazujú, že na meno obžalovaného D. L. bolo
vykonaných v mesiaci marec 2012 okrem dňa 26. 3. 2012 ešte ďalších 14 výkupov v uvedenej zberni,

z toho najbližšie ku dňu 26. 3. 2012 tomu bolo dňa 24. 3. 2012, kedy bolo vykúpených 560 kg hrubého
železa, za ktorých bolo D. L. vyplatených 100,80 €. Väčšia váha železa však bola vykúpená od D. L. aj
v iné dni v množstve napr. 320 kg, 100 kg, 120 kg, 180 kg, 180 kg a pod., čo je popísané v listinných
dôkazoch tohto rozsudku. Podľa výpovede pracovníka zberne svedka T. D. po 26. 3. 2012 už obžalovaní
neboli v zberni. Je nutné zdôrazniť, že poškodený zistil odcudzenie pätiek dňa 27. 3. 2012, hoci potvrdil,

že ešte dňa 22. 3. 2012 bolo všetko v poriadku, čiže železo odpredané obžalovaným D. L. do zberne v
dobe do 22. 3. 2012, nemohlo byť totožné s pätkami nájdenými na dvore zberne. Inými slovami do 22.
3. 2012 nemohol obžalovaný D. L. doniesť do zberne odcudzené pätky.

V nadväznosti však na výpoveď svedka Ing. Ľ. Q. súd dospel k záveru, že medzi materiálom, ktorý do

zberne doniesol obžalovaný D. L. v iných dňoch ako dňa 26. 3. 2012, išlo aj o materiál poskytnutý práve
svedkom, pričom súd nevylučuje, že mohlo ísť aj o iný materiál, ktorý D. L. mohol zabezpečiť z iných
zdrojov. Zodpovedalo tomu i tvrdenie svedka Ing. Ľ. Q. o odnesení materiálu na viackrát z jeho objektu,
ako aj zborníkový doklad, ktorý preukazuje výkup väčšej váhy železného materiálu na viackrát. Preto
súd vylúčil aj to, že by dňa 26. 3. 2012 došlo k výkupu 580 kg toho železa, ktoré poskytol obžalovaným

Ing. Ľ. Q., čím bola vyvrátená obrana obžalovaných.

Z výpovede svedka T. D. bolo ďalej preukázané, že dňa 26. 3. 2012 priniesli obžalovaní do zberne
železo na aute značky Avia. Podľa výpovede obžalovaných uvedené auto riadil svedok T. A.. Z výpovede
svedka T. A. bola na hlavnom pojednávaní však zjavná tendencia a snaha pomôcť obžalovaným, keďže

svedok neodstránil ani opakovane rozpory o tom, aký materiál obžalovaní nakladali do auta z garáže,
nemohol súd jeho výpoveď vyhodnotiť ako pravdivú ani v tom zmysle, že svedok vyslovene vylúčil po
ohliadnutí fotodokumentácie na súde, že nešlo o nakladanie práve odcudzených kovových pätiek. V
tomto smere súd sa opieral aj o výpoveď samotného svedka, ktorý tvrdil, že počas nakladania železa
celý čas sedel v kabíne vodiča, a preto logicky materiál nemohol sledovať. V súvislosti s týmto svedkom

však súd poukazuje na to, že svedok si nepamätal dobu, kedy mal materiál obžalovaným odviesť, a
preto nebolo vylúčené (vzhľadom na to, že obžalovaný D. L. odvážal väčšie váhové množstvo materiálu
do zberne častejšie), že to mohlo byť aj pri iných výkupoch popísaných v zborníku výkupov, kde bolovykupované väčšie váhové množstvo železa. Výpoveď tohto svedka preto nesvedčila ani v prospech,
ale ani v neprospech obžalovaných.

O vine obžalovaných súd na základe vykonania všetkých dostupných a potrebných dôkazov dospel na
základe nepriamych dôkazov, keďže žiadne dôkazy, ktoré by boli priamymi, neboli vykonané. Súhrn
týchto nepriamych dôkazov tvoril ucelenú a ničím nenarušenú logickú jednotu. Z uvedených dôkazov
bolo nepochybne dokázané, že obžalovaní dňa 26. 3. 2012 odviezli do zberne surovín 580 kg železa,
išlo o 58 ks odcudzených pätiek o váhe 1 ks = 10 kg, ktoré boli neskôr v počte 52 ks opoznané

poškodeným, ktorému bolo odcudzených práve 58 ks. V iných dňoch (v marci 2012), kedy obžalovaný
D. L. priniesol železo do zberne, nešlo o jeho váhu, ktorá by zodpovedala váhe odcudzených pätiek.
Preto bolo vylúčené, že by boli odcudzené aj v iný deň ako 26. 3. 2012, kedy objekt nebol strážený
poškodeným. Nepriamym dôkazom je i to, že obžalovaní „poznali“ miesto činu, keďže dňa 29. 3. 2012
boli prichytení políciou kradnúc v objekte poškodeného železo. Bolo to v dobe, kedy obžalovaní ešte
nevedeli, že budú stíhaní v tejto trestnej veci. Preto súd považoval za účelovú obranu obžalovaných i v

tom smere, že boli prvýkrát na mieste činu iba dňa 29. 3. 2012, kedy išli do C.. Všeobecne je známe z
miestnych pomerov, že obec Ú. sa nenachádza na cestnej dráhe P. M. F., resp. P. - C.Č., ale v úplne inom
smere od mesta C.. Pokiaľ teda obžalovaní išli do C. z vyššie uvedených miest, nemohli prechádzať
okolo odbočky, ktorá vedie z trasy C. -U. do obce Ú., a nemohli zákonite ako tvrdili ani zablúdiť po ceste.
K obrane obžalovaných súd ešte dodáva, že do zberne priniesli tzv. hrubé železo, ktoré zodpovedá

odcudzeným pätkám, a preto neboli pravdivé tvrdenia, že mohlo ísť i o iné (tenšie) železo napr. plechy.

Keďže vina obžalovaných zo spáchania skutku bola jednoznačne preukázaná, súd ich uznal za vinných
zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku. Na rozdiel od obžaloby súd upravil skutok, že
obžalovaní vytrhli pätky pomocou presne nezisteného nástroja namiesto slova „s pomocou krompáča“,

keďže nebolo zistené, že s akým presne nástrojom došlo k oddeleniu pätiek od drevenej konštrukcie.

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou na vypočutie svedkov - policajtov S. B. J. Š. D. na
okolnosti, za akých boli obvinení zadržaní a k čomu boli vypočúvaní dňa 29. 3. 2012, keďže výsluch
týchto svedkov nebol potrebný.

Po subjektívnej i objektívnej stránke obaja obžalovaní naplnili skutkovú podstatu v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zákona prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a obžalovaný D. L.
aj ods. 3 písm. b) Tr. zákona, pretože spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a
uvedeným činom spôsobili väčšiu škodu, pričom obžalovaný D. L. bol za taký čin v predchádzajúcich 24

mesiacoch odsúdený. Uvedeného konania sa dopustili tak, že po spoločnej dohode si prisvojili železné
kotviace pätky o hodnote 3.798,90 €, ktorých sa zmocnili a odpredali ich, pričom obžalovaný D. L. sa
takéhoto konania dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 3T 105/2011 zo dňa 20. 5. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 6. 2011 bol odsúdený
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, t. j. do 9. 6. 2012.

Obžalovaní v jednočinnom súbehu s vyššie uvedeným prečinom spáchali aj prečin poškodzovanie
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným
konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu. Uvedeného prečinu

sa dopustili tým, že v súvislosti s krádežou kovových pätiek tieto vytrhli z drevených nosníkov, čím
poškodením týchto nosníkov spôsobili škodu v sume 783,52 €.

Obaja obžalovaní konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože z okolností skutku
bolo preukázané, že chceli porušiť záujem odcudzením pätiek chránený Trestným zákonom, ktorý

sleduje ochranu majetku osôb a organizácií pred odcudzovaním vecí z tohto majetku a súčasne záujem
chránený Trestným zákonom ohľadne poškodzovania vecí osôb trestnou činnosťou.

Obžalovaný U. Q. je bez pracovného pomeru, je ženatý a má jedno maloleté dieťa. Z miesta bydliska
je hodnotený všeobecne. V evidencii priestupkov sú vedené tri priestupky z roku 2010, jeden z roku

2011 a dva priestupky z roku 2012 (bez priestupku zo dňa 29. 3. 2012). Bol doposiaľ 3 krát odsúdený
pre trestnú činnosť krádeže, kde mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, v ktorých sa
osvedčil. Rozhodnutím Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 4. 4. 2012 bolo podmienečnezastavené trestné stíhanie obžalovaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona a
bola určená skúšobná doba do 14. 4. 2013.

Obžalovaný D. L. je slobodný, so svojou družkou má 3 maloleté deti. Z miesta bydliska je hodnotený
všeobecne. V roku 2011 bol priestupkovo riešený. V odpise registra trestov je zaznamenávané
odsúdenie obvineného iba trestným rozkazom 3T 105/2011 zo dňa 20. 5. 2011, ktorý bol bližšie popísaný
vyššie.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z podmienok
ukladania trestu a jeho účelu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradilodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveňvyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zákona
prihliadoluspolupáchateľovajnato,akoumieroukonaniekaždéhoznichprispelokspáchaniutrestného
činu.

U obžalovaných U. Q. J. D. L. súd nezistil poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že
spáchali viac trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zákona. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona im preto súd
uložil trest vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností v sadzbe zvýšenej na dolnej hranici
o jednu tretinu.

Súd zistil, že pre naplnenie účelu trestu sa u obžalovaných vyžaduje iba pôsobenie trestom odňatia
slobody, ktorý im vzhľadom na okolnosti spáchania trestnej činnosti, rovnakú mieru zavinenia a aktivity
pri páchaní trestnej činnosti uložil v rovnakej výmere a to pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby za
najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, a to trest úhrnný podľa

§ 41 ods. 1 Tr. zákona.

V súvislosti s uložením trestu obžalovaným však spôsob výkonu trestu bol diferencovaný s prihliadnutím
na osoby obžalovaných, prípadne recidívu trestnej činnosti u obžalovaného D. L..

U obžalovaného U. Q. sa u predchádzajúcich odsúdení na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Súd
nemohol ani prihliadnuť na podmienečné zastavenie trestného stíhania, ktoré nemá odsudzujúce účinky.
U obžalovaného sú dané sklony páchať trestnú činnosť, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorú považoval za primeranú a postačujúcu.

Obžalovaný D. L. sa trestnej činnosti dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 3T 105/2011. Je nutné k tomu uviesť, že skúšobná doba
uplynula dňa 9. 6. 2012, avšak uvedené odsúdenie nespadalo a nebolo amnestované na základe
amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2. 1. 2013, keďže skúšobná doba neplynula už v
dobe vyhlásenia amnestie. Obdobne v tejto trestnej veci súd nerozhodol o prípadnom osvedčení sa

odsúdeného,keďželehotanaprípadnérozhodnutievzmysle§50ods.6Tr.zákona(dvojročná,keďžesa
vedie teraz prejednávaná vec) uplynie až 9. 6. 2014. Vzhľadom na to súd konštatoval, že obžalovaný sa
trestnej činnosti dopustil práve v dobe plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre rovnakú
trestnú činnosť a to krádež podľa § 212 Tr. zákona, išlo o špeciálnu recidívu v páchaní trestnej činnosti.
Vzhľadomnatoobžalovanémusúduložilnepodmienečnýtrestodňatiaslobody pridolnejhranicitrestnej

sadzby, kde na výkon trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, keďže v minulosti nebol ešte vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd súčasne zaviazal obžalovaných zaplatiť podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku škodu poškodenému D.
B., o výške a nároku ktorej nemal pochybnosti v sume 392,98 € za 6 ks nevrátených železných pätiek

a sumu 783,52 € z titulu poškodenia drevených nosníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho
oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
Obžalovaný môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho pria-
mo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie
o vine.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.