Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/774/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221925
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4192960
dlžníkom - povinným M. K., nar. X.X.XXXX v zákonom určenej lehote. Žalobca si uplatnil aj nárok
na náhradu škody vo výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 550,- eur ako aj náhradu
trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla voči špecifikovanému dlžníkovi
zo Zmluvy o úvere č. 4192960. Súdny exekútor mal prideliť uvedenej exekučnej veci číslo EX4613/2010
a ním spísaný návrh na vykonanie exekúcie, spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným
titulom mal doručiť Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu.
Podľa žalobného návrhu exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 10.6.2010 vydaním poverenia. Teda k rozhodnutiu exekučného súdu malo dôjsť po
uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 10 mesiacov. Žalobcovi nesprávnym postupom

exekučného súdu, ktorý bol v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť majetková
škoda, ktorú paušálne vyčíslil sumou 125,- eur, pozostávajúcou z paušálnych nárokov špecifikovaných
v návrhu. Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil sumou 550,- eur za
10 celých mesiacov, počas ktorých mal byť exekučný súd bezdôvodne nečinný, v dôsledku čoho
malo dôjsť k vnútorným zásahom do spoločnosti žalobcu, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé
riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol

námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC/432/2012-10 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 10.12.2012.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu vo veci a v sprievodnom
liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia povinného, ktorého správny
tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Súd uznesením z 29.1.2013 žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval na doplnenie jeho
podania. Žalobca podaním z 15.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne
do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu, spolu s prijatím iných návrhov, označením ich
súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s
príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov

v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov.
Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodynebolpodaný.Súčasnesúduoznámil,žeOkresnému
súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania

(9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na
doplnenie podania.

Súd prípisom z 29.1.2013 vyzval žalobcom označený exekučný súd - Okresný súd Nové Zámky - o
zaslanie spisu sp. zn. EX/4613/2010 povinnej M. K.. Okresný súd Nové Zámky prípisom doručeným

súdu 8.2.2013 oznámil, že taký exekučný spis neeviduje. Prípisom z 30.5.2013 konajúci súd opäť vyzval
žalobcom označený exekučný súd - Okresný súd Nové Zámky - o zaslanie spisu sp. zn. EX/4613/2010
povinnej M. K.. Prípisom doručeným súdu 3.6.2013 Okresný súd Nové Zámky opäť oznámil, že danú
exekučnú vec neeviduje.

Uznesením zo 7.6.2013, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 20.6.2013 súd žalobcu
vyzval, aby v lehote 10 dní od prevzatia uznesenia doplnil svoje podanie doručené Okresnému súdu
Nové Zámky dňa 27.9.2012 (NP-4005-4009) a v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 4192960 predložil
upovedomenie o začatí exekúcie voči povinnej: M. K., nar. X.X.XXXX, resp. XX.X.XXXX, v ktorej malo
byť na základe žiadosti súdneho exekútora EX4613/2010 dňa 10.6.2010 vydané poverenie exekučným

súdom a podľa oznámenia exekučného súdu danú vec neevidujú.

Žalobca na uvedenú výzvu vôbec nereagoval.

Dňa 11.9.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na

zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.

IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu

alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods.
4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom
informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody,

mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívneposúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok.
Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie podaná na súde po 1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ EP účinnom pred 1.6.2011 poukázalo na dôvodovú správu k jeho
novelizovanému zneniu, ako autentický výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného
ustanovenia sa vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám
tohto ustanovenia. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie

vecibezzbytočnýchprieťahovMinisterstvospravodlivostiSRpoukázalonarozhodnutieÚstavnéhosúdu
SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy
v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Súčasne vznieslo námietku premlčania nároku

žalobcu. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške 125,- € a
nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo

im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods.
1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských

spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o
týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto

konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S
poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si
náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou
odoslanou súdu po skončení pracovnej doby súdu (o 18.25 hod.) deň pred pojednávaním, resp. v
deň pojednávania o 7.50 hod., pričom súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným súdom Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo

zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj štyroch koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý
či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR
z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu
účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je,
bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie

vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na
odročeniepojednávania,najmäkeďžalobcavplnomocenstvez13.9.2012súhlasil,abysisplnomocnená
spoločnosťstanovilazasebazástupcu.Predvolanienapojednávanieboloprávnemuzástupcovižalobcu
doručené už 28.8.2013. Z činnosti súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu
sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky

koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na
pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadosti o nároku škody z 27.4.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého
dňa, najmä č. 4009, ako aj s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5.Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje

skutočnosť, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. EX4613/2010 až dňa 10.6.2010 vydaním poverenia, a tak k vydaniu
poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 10 mesiacov.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca

uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi

nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho vo
vydaní poverenia vo veci EX4613/2010 povinnej M. K., nar. X.X.XXXX, resp. XX.X.XXXX, s omeškaním
viac ako 10 mesiacov. Žalobcom označený Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd na opakovanú

žiadosť vo veci konajúceho súdu oznámil, že uvedenú exekučnú vec neeviduje. Žalobca do vyhlásenia
dokazovania za skončené, napriek výzve súdu, nepreukázal existenciu upovedomenia o začatí exekúcie
v exekučnej veci vedenej nemenovaným súdnym exekútorom pod sp. zn. EX4613/2010, a to napriek
tomu, že v návrhu tvrdí, že o všetkých okolnostiach skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody,
sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže žalobca v konaní nepreukázal ani

doručenie, resp. spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorému nemenovaným súdnym exekútorom
mala byť pridelená spisová značka EX4613/2010 a nepreukázal ani doručenie žiadosti súdneho
exekútora sp. zn. EX4613/2010 o vydanie poverenia Okresnému súdu Nové Zámky ako exekučnému
súdu, resp. vydanie poverenia dňa 10.6.2010 Okresným súdom Nové Zámky, pričom nepreukázal
ani existenciu upovedomenia o začatí exekúcie proti povinnej M. K. a Okresný súd Nové Zámky

poprel existenciu exekučnej veci vedenej žalobcom ako oprávneným proti M. K. ako povinnej, logicky
žalobca nepreukázal ani tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky v neexistujúcej
exekučnej veci žalobcu ako oprávneného proti M. K. ako povinnej.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu

zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa§9ods.1citovanéhozákonaaaninároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvzmysle§17
ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením
sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu
spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 27.4.2012

pod číslom 4009 a uvedené ministerstvo doručenie takejto žiadosti nepoprelo. Z totožného dôvodu
sa súd nezaoberal ani preukázaním vzniku škody a nemajetkovej ujmy žalobcu, najmä keď absentuje
podmienka vzniku zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní
poverenia v (neexistujúcej) exekučnej veci žalobcu. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak

jej súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.