Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Zborovjanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/87/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209209656
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2009:7209209656.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobkyne: F. J., R.. M.,

S.. XX.XX.XXXX, M. R.Ž. XX, XXX XX Z., právne zastúpenej, JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou
so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému v l. rade E.. W. M., S..
XX.X.XXXX, M. Č. G. XX, XXX XX Z., právne zastúpený, JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so
sídlomadvokátskejkancelárieŠtúrova20,04001Košice,žalovanejv2.radeX.Q.,R..M.,S..X.X.XXXX,
M. Y.. F. M. X, XXX XX Z. L. žalovanému v 3. rade U.. A. A. R. R., S.. XX.X.XXXX, M. XXXXX X., Y..
R. V.. X, S., zastúpeného E.. R. J., M. R.Ž. XX, XXX XX Z. v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že hrobka postavená na verejnom cintoríne v Košiciach - Juh, na parc. č. X, R. X, X. XX,
pozostávajúca z nadzemnej časti čierneho mramorového obelisku, vo výške 3,5 m, pieskovcového
múrika s tepaným zábradlím vo výške 50 cm a z podzemnej časti vymurovaných hrobných miest o
rozmeroch 2 x 1,3 m, prikrytých pieskovcovými platňami, patrí do dedičstva po nebohom Š. X., R.. X.,
zomrelým 12.7.1922 v Košiciach.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že vyšpecifikovaná hrobka patrí do dedičstva po
nebohom Š. X., R.. X., zomrelým 17.2.1922 v Košiciach.

Návrh odôvodnila tým, že je právnou nástupkyňou po svojej matke, nebohej X.R. M., R.. X., S..

XX.X.XXXX, C. X.X.XXXX L. Q. S. W. M., S.. X.X.XXXX, C. XX.X.XXXX. Označení žalovaní v 1. a 2.
rade sú jej súrodenci a žalovaný v 3. rade je jej bratrancom.

Uviedla, že starí rodičia, Š. X. L. X. X. Š., R.. W., mali okrem jej matky ešte ďalšie tri deti, a to A. A.,
R.. X. - X. Ž. W. X. R., C. XX.X.XXXX, L. P., R.. X., C.Ú. XXXX L. M., F. X. C. W. R.. XXXX L. L. M.,
R.. X., C. XX.XX.XXXX W. M..

Uviedla, že starý otec, Š. X., niekedy začiatkom 20. storočia postavil na Verejnom cintoríne v Košiciach,
na Rastislavovej ulici rodinnú hrobku vtedy na parc. č. XX, R. X, X. XX - XX, v ktorej sa nachádza asi
osem hrobných miest. Pozemok, parcela Č.. XX na Verejnom cintoríne v Košiciach je vo vlastníctva

mesta Košice.

Popísala, že hrobka pozostáva z obelisku v tvare zrezaného ihlana, vysokého 3,5 m, z čierneho
mramoru, múrika z pieskovca, so železným tepaným zábradlím vo výške 50 cm, čo tvorí jej nadzemnú
časť, spojenú so zemou pevným základom, a z pozemnej časti s vymurovanými a vybetónovanýmimúrmi o rozmeroch 2 x 1,3 m, na povrchu prikrytými pieskovcovými platňami. Hrobné miesto má výmeru
25 m˛.

Uviedla, že starý otec Š. X., ktorý predmetnú hrobku vybudoval, bol v čase jeho smrti vlastníkom tejto

stavby a z uvedeného dôvodu táto vec by mala patriť do dedičstva po ňom.

Poukázala na tú skutočnosť, že nájomcom hrobového miesta je jej brat, teda žalovaný v l. rade, ktorý
so správcom cintorína uzatvoril nájomnú zmluvu a nesúhlasí s tým, aby ona a jej manžel bol v tejto
rodinnej hrobke pochovaný.

Bez takéhoto určenia vlastníckeho práva súdom je právne postavenie navrhovateľky neisté.

Žalovanývl.radesavyjadrilpísomne,prostredníctvomprávnehozástupcu,podanímzodňa23.10.2009,

v ktorom uviedol, že ani on, ani žalovaní v 2. a 3. rade nikdy nespochybnili nárok, ktorého sa žalobkyňa
domáhavpetite,teda,žehrobkapatrídodedičstvaponebohomŠ.X..Namietolnaliehavýprávnyzáujem
žalobkyne na tomto konaní a súčasne namietol, že postavenie žalobkyne má byť neisté z toho dôvodu,
že nemôže byť pochovaná ona a jej manžel v rodinnej hrobke. Žalovaní nepopierajú, že hrobka patrí do
dedičstva, preto žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah, alebo

právo je, alebo nie je.

Súčasne poukázal na tú skutočnosť, že v r. 2006 došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy na pôvodné
hrobové miesto na verejnom cintoríne, na parc. X, R. X, X. Č.. XX - XX, medzi ním a prevádzkovateľom
pohrebiska - spol. REKVIEM - pohrebné, cintorínske a kremačné služby s.r.o., Rastislavova 83, Košice.
Zo strany prenajímateľa došlo k prečíslovaniu miesta z pôvodného XX - XX S. S. X., Č.. XX. Navrhol

žalobu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná v 2. rade podaním zo dňa 23.10.2009 uviedla, že nikdy nespochybnila nárok, ktorého sa
žalobkyňa domáha v žalobnom návrhu, a to, že hrobka patrila do dedičstva po Š. X. a taktiež nikdy
nespochybnila nárok žalobkyne na spoluvlastnícky podiel k hrobke. Navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Žalovaný v 3. rade sa vyjadril písomne, podaním zo dňa 14.10.2009. Uviedol, že označená nehnuteľnosť
do jeho dedičstva nikdy nepatrila a kto je dedič hrobu X. M., nevie.

Súd vykonal dokazovanie podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. (účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.)

výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi: rodným listom X., R.. X., Ú. H. Š. X., Ú. H. X.R. X.
Š., R.. W., Ú. H. X. M., R.. X., Ú. H. W. M., R. H. F. J., R.. M., rozhodnutím o odovzdaní dedičstva, listom
žalovaného v l. rade zo dňa 20.2.2007, oznámením spol. REKVIEM - pohrebné, cintorínske a kremačné
služby s.r.o., pripojeným spisovým materiálom 28D 1001/93 a pripojeným spis. mat. 24D 345/2007a
zistil tento skutkový a právny stav.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že ona sa narodila v r. 1936 a spolu s rodičmi chodievala na hrobku
a opatrovali ju. Z rozprávania rodičov vie, že hrobka bola postavená začiatkom 20. storočia, v r. 1901
alebo 1902 potom, ako starý otec prišiel z Talianska na Slovensko. Starý otec mal šesť detí, štyri dcéry
a dvoch synov. Dvaja synovia v útlom veku zomreli v r. 1908 a 1910. Títo dvaja synovia sú v hrobke
pochovaní. Z uvedeného je možné predpokladať, že v tom čase už bola postavená. Následne tri dcéry

odišli do zahraničia a mama navrhovateľky ostala v Košiciach a o túto hrobku, ako jediná, sa starala.

Žalobkyňa je jednou z troch detí. Jej sestrami sú X. Q., R.. M. L. E.. W. M.. U.. A. je jej bratrancom,
synom sestry jej mamy. Dve sestry matky žalobkyne zomreli bezdetné.

V tejto hrobke sú pochovaní najmladší Š. X., V.. Š. X., Z. X., X. X., Š. X. L. X. W. a rodičia navrhovateľky.O túto hrobku sa každý podľa potreby stará. Keď je potrebné, tak žalobkyňa ju očistí, vyzametá.

Brat žalobkyne, teda žalovaný v l. rade, v r. 2006 uzatvoril nájomnú zmluvu podľa nového právneho
predpisu. So žalovaným v l. rade chcela žalobkyňa uzavrieť dohodu, ktorú žalovaný v 1. rade chcel

podpísať za podmienky, že mu zaplatí čiastku 15.000,- Sk, s čím ona nesúhlasila.

Právna zástupkyňa žalobkyne preniesla, že žalobkyňa má záujem túto vec prejednať v dedičskom
konaní a následne sa domáhať svojich práv, príp. sa domáhať nahradenia vôle na súde, avšak v
súčasnom postavení takéto niečo nie je možné. Žalovaný je jediný nájomca predmetnej nehnuteľnosti
a postavenie žalobkyne je neisté.

Z výpovede žalovaného v l. rade vyplynulo, že nikdy nepoprel možnosť, aby žalobkyňa bola na tomto

mieste pochovaná. Uviedol, že po úmrtí rodičov sa o hrob staral on, investoval do neho toľko, koľko bolo
potrebné, vymaľoval zábradlie, písmo a pod.

Uviedol, že rodičia mali výhrady proti tomu, aby na tomto mieste bol pochovaný švagor, t.j. manžel
žalobkyne.

Potvrdil, že od žalobkyne čiastku 5.260,- Sk neprijal z dôvodu, že očakával, že príde za ním osobne,

a osobne ju donesie.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade predniesol, že nikto z účastníkov konania zo žalovaných
nepopiera, že predmetná hrobka patrí do dedičstva po nebohých X. a toto dedičstvo nespochybňuje.
Uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na vyhlásení takéhoto rozsudku, pretože takéto
vyhlásenie by bolo nadbytočné. Žalobkyňa sa domáha pochovania v danej hrobke, avšak týmto

rozhodnutím žalobkyňa sledovaný cieľ nedosiahne.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že nespochybňuje, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, patrí do
dedičstva po rodičoch, avšak ona v tomto hrobe nemieni byť pochovaná, pretože manžel je pochovaný
niekde inde. Na hrobke sa podieľala čiastkou 5.260,- Sk, ktorú vyplatila bratovi, pretože ide o hrob po
rodičoch.

Zástupca žalovaného v 3. rade predniesol, že o tejto záležitosti telefonicky rozprávali. Žalovaný v 3.
rade mu uviedol, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, avšak on o ňu nejaví záujem, pretože nechce byť
pochovaný v Košiciach.

Žalovaný v 3. rade nepoprel ani tú skutočnosť, aby žalobkyňa bola spoluvlastníčkou tejto hrobky.

Z rodného listu, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré mesto, C..

XX, R. XXXX, V.. XXX, Q.. Č.. XXXX súd zistil, že X. R. X. (X. S.) V. S. XX.X.XXXX R. Š.N. X. L. X. X..

Z úmrtného listu, zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré mesto, zv.
XX, R. XXXX, V.. XX, Q.. Č.. XXX V. C., Ž. Š. X. (starý otec žalobkyne) zomrel 12.7.1922.

Z úmrtného listu, zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré mesto, C..
XX, R. XXXX, V.. XXX, Q.. Č.. XXXX F. C., Ž. X. X. Š., R.. W. C. XX.XX.XXXX (stará matka žalobkyne).

Z úmrtného listu, zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu Mestskej časti Košice - Juh, C.. XX, R.
XXXX, V.. XX, Q.. Č.. XXX F. C., Ž. X.X.XXXX C. X. M., R.. X. (matka účastníkov konania).

Z úmrtného listu, zapísaného v knihe úmrtí mestskej časti Košice - Staré mesto, zv. XXX, R. XXXX,
V..XXX, Q.. Č.. XXX V. C., Ž. XX.X.XXXX C. W. M. (otec účastníkov konania).Z rodného listu, zapísaného v knihe narodení Obvodného národného výboru Košice I, vo zv. XX, R.
XXXX, S. V.. XXX, Q. Q.. Č.. XXXX W., Ž. XX.XX.XXXX V. S. F. M. (Ž.) R. W. M. L. X. M., R.. X..

Z rozhodnutia o odovzdaní dedičstva, zo dňa 31.10.1994 súd zistil, že v Budapešti, v obvode IX. bolo

prejednané dedičstvo po zosnulej M. V.É., R.. L. X., Q. U. Q. U. C. F. J., R.. M., X. Q., R.. M., E.. W.
M. L. U.. A. A. R. R..

Z dohody o užívaní prenajatých miest súd zistil, že účastníci sa chceli dohodnúť tak, že E.. W. M.
bude súhlasiť s pochovaním členov rodiny F. J. do rodinnej hrobky na parc. Č.. X, R. X, X. XX - XX,
pričom náhrobné kamene sú majetkom súrodencov v podiele 1/3, resp. ich dedičov. Táto dohoda nebola
účastníkmi konania podpísaná.

Z listu žalovaného v l. rade zo dňa 20.2.2007 súd zistil, že žalovaný v l. rade je pripravený dohodnúť
podmienkyjehosúhlasuouloženíurnyžalobkynedohrobovéhomiesta,posplnenífinančnejpohľadávky
voči nemu.

Z listinného dôkazu, poskytnutého spol. REKVIEM - pohrebné, cintorínske a kremačné služby, s.r.o.,
Rastislavova 83, Košice súd zistil, že predmetná hrobka je stavbou, je pevne spojená so zemou,

obvod hrobky je vyznačený kovovým oplotením. Hrobka má nadzemnú a pozemnú časť. Zvrchu má
dva zakryté otvory pre spúšťanie rakiev. Súčasťou hrobky je nadzemná i podzemná časť. V zmysle
prevádzkového poriadku, schváleného uznesením č. 1206 z 25. rokovania Mestského zastupiteľstva, zo
dňa 26.10.2006 a regionálnym úradom verejného zdravotníctva, rozhodnutím č. XXXX/XXXXX - 02/219/
HŽP je podnájomník povinný vyžiadať predchádzajúci písomný súhlas prevádzkovateľa pohrebiska na

vybudovanie akejkoľvek stavby na pohrebisku, alebo výmenu príslušenstva hrobu na už existujúcich
stavbách. Súhlas sa vydá na základe ohlásenia stavebno-kamenárskych prác.

Z podania zo dňa 23.11.2009 Mesta Košice súd zistil, že hrobka, nachádzajúca sa na popísanom mieste
zaberá niekoľko hrobových miest, ktoré sú ohradené kovovým oplotením. V zmysle zákona č. 50/1976
Z.z., § 47 ide o stavbu, spojenú so zemou pevným základom, pričom časť stavby sa nachádza aj pod

zemou. V zmysle zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, § 16, ods. 7 na zriaďovanie hrobiek na
pohrebisku nie je potrebné stavebné povolenie, alebo ohlásenie v zmysle zákona č. 50/1976. Nájomca
hrobového miesta, v zmysle prevádzkového poriadku, schváleného uznesením č. 1206 Mestského
zastupiteľstva zo dňa 24.10.2006, je povinný vyžiadať si predchádzajúci súhlas od prevádzkovateľa
pohrebiska. Tento súhlas sa vydáva formou ohlásenia stavebno-kamenárskych prác.

Zpripojenéhospis.mat.24D345/2007súdzistil,žežalobkyňaF.J.dalanávrhnaprejednaniedodatočne
zisteného majetku po poručiteľke X. M., R.. X., Q. U. Q. Q. V. E.. W. M., X. Q. L. F. J.. K tomuto
konaniu pripojila rozhodnutie 28D 1001/93, z ktorého je zrejmé, že opísaná hrobka nebola predmetom
dedičského konania a oprávnení dedičia nadobudli dedičstvo v podiele po 1/3 z dedičstva.

V tomto konaní pripojila úradnú uspokojenku o úhrade 1.000,- Sk, zaplatených v r. 1950, týkajúcich sa

hrobového miesta po Š. X.. Táto čiastka bola uhradená na dobu 10 rokov. Ďalej súd zistil, že 19.6.1965
bola uhradená čiastka 1.728,- Sk do r. 1984. Táto čiastka sa týkala hrobového miesta X. L. Y. F. X. M..
Z potvrdenky zo dňa 15.9.1982 súd zistil, že W. M. zaplatil čiastku 960,- Sk na obdobie do r. 2004. Táto
platba sa týkala hrobového miesta rodiny X.. Z daňového dokladu, potvrdenky zo dňa 13.2.1994 súd
zistil, že bola uhradená čiastka 1.696,- Sk za obnovu užívacieho práva do r. 2014. Táto platba sa týkala

hrobky rodiny X..

Súd uznesením 24D 345/2007-23 zastavil konanie s odôvodnením, že na základe oznámenia Správy
katastra Košice, zo dňa 13.9.2007 bolo konštatované, že na meno poručiteľky v Katastrálnom úrade
Košice - Juh nie je evidovaný žiadny nehnuteľný majetok. Žalobkyňa, F. J. uviedla, že hrobná záhrada
patrí ešte rodičom poručiteľky, X. M., R.. X.. Jedná sa o rodinu X., ktorá túto hrobnú záhradu vybudovala.Uviedla, že majetok nie je vedený na meno poručiteľky z dôvodu, že táto ho nezdedila, pretože hrobná
záhrada nebola predmetom dedičských konaní po rodičoch poručiteľky.

Voči uzneseniu o zastavení konania podala žalobkyňa odvolanie. Podané odvolanie bolo odmietnuté

Krajským súdom v Košiciach.

Zo spisového materiálu 28D 1001/93 súd zistil, že v tomto konaní bol prejednaný majetok po poručiteľke
X. M., R.. X.. V konaní bolo vydané rozhodnutie, kde bola určená čistá hodnota dedičstva 622.537,40
Sk a dedičstvo nadobudli F. J.Á., R.. M., X. Q., R.. M. L. E.. W. M.. Q. U.A. Z. M. S., C. S. H. Č.. XXXXX,
W. S. W. Z. Č.. XX-XXXXXX-X L. starý, 60-ročný nábytok do dvoch izieb, bez predajnej ceny.

Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s prísl. ustanoveniami Zákona č. 40/1964 O.z. v

znení zmien a doplnkov (ďalej len O.z.), zákona č. 50/1976 Z.z. stavebného zákona v znení zmien a
doplnkov a z. č. č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve v znení zmien a doplnkov.

Podľa ust. § 460 O.z., dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 482 ods. 1 O.z., ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve
dohodou.

Podľa ods. 2 cit. ust., ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Podľa zákona č. 50/1976 Z.z., ust. § 43, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu.Pevnýmspojenímsozemousarozumiea)spojeniepevnýmzákladom,b)upevneniestrojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami

s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.

Podľa z. č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, ust. § 16, ods. 7, na zriaďovanie hrobov, hrobiek, urnových
hrobov a kolumbárií na pohrebisku nie je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie podľa osobitného
predpisu.

Podľa ust. § 24 ods. 1 z. č. 470/2005 Z. z., právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej
zmluvy.

Podľa ods. 3 cit. ust., pri úmrtí nájomcu prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy majú dedičia;
ak je dedičov viac, ten z dedičov, ktorý sa prihlásil ako prvý.

Majetok poručiteľa tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré mu v čase smrti patrili. Na to, aby

dedič nadobudol majetok po poručiteľovi, musí tento majetok reálne existovať.

S poukazom na ust. § 482 O. z. v nadväznosti na ust. § 175zca, dedičia sa môžu vyporiadať dohodou,
ktorú súd schváli v osvedčení o dedičstve.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v čase smrti poručiteľky X. M., R.. X., majetok,
hrobka postavená na Verejnom cintoríne v Košiciach, na parc. Č.. X, R. X, X. XX - XX, pozostávajúca

z nadzemnej časti čierneho mramorového obelisku vo výške 3,5 m, pieskovcového múrika s tepaným
zábradlím vo výške 50 cm a z podzemnej časti vymurovaných hrobných miest o rozmeroch 2 x 1,3 m,
prikrytých pieskovcovými platňami, reálne existovali avšak v dedičskom konaní tento majetok

prejednanýnebol.Tátoskutočnosťvyplynulazvýpovedíúčastníkovkonania,alerovnakozpredložených
listinných dôkazov v spis. mat. 24D 345/2007, a to úradnou uspokojenkou zr. 1950, úradnou uspokojenkou z 19.6.1965, úradnou potvrdenkou z 15.9.1982, potvrdenkou -daňovým
dokladom z 13.2.1994.

Skutočnosť, že poručiteľku X.R. M. považovali za vlastníčku predmetnej hrobky svedčí aj to, že 4.6.1965

odpovedala na prípis zo dňa 1.6.1965, keď komunálne služby v Košiciach ju vyzývali na určenie a
zaslanie údajov o zosnulých. Z tohto listu vyplynulo, že v hrobke sú uložení najmladší Š. X., R. Ú. XXXX,
V.Í. Š. X., rok Ú. XXXX, Z. X., R. Ú. XXXX, X. X., R. Ú. XXXX, X.. Š. X., R. Ú. XXXX L. X. W., R. Ú. XXXX.

Na základe žiadosti X. M. bola jej predĺžená zmluva o užívaní hrobového miesta na predmetných
parcelách, a to s cieľom zachovania cenných pamiatok.

O tom, že X. M. bola vlastníčkou predmetnej hrobky svedčí aj tá skutočnosť, že v tejto hrobke bola po

úmrtí pochovaná.

Súd na základe zhodných tvrdení účastníkov konania zistil, že predmetnú hrobku postavili starí rodičia
žalobkyne, a to Š. X. V. X. X. X. Š., R.. W..

Súd ďalej považoval za preukázané z priložených rodných a úmrtných listov a pripojeného spisového
materiálu 28D 1001/93, že po starých rodičoch žalobkyne boli oprávnení dedičia A. A., R.. X., L. P., R..

X. L. L. M., R.. X. L. X. M., R.. X.. V.R. X. M., L. P. L. L. M. C. M. L. A. A. C. XX.X.XXXX L. Q. S. F.
J. U. Ž. W. X. R..

Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť ohľadne hrobky, postavenej na verejnom cintoríne.
Účastníci zhodne prehlásili, že túto hrobku postavil ich starý otec Š. X., Z. C. XX.X.XXXX. Q. V. R. Š. X.
L. X.R. X. Š. dedičské konanie neprebehlo. Z uvedeného je zrejmé, že hrobka nemohla byť predmetom

ani dedičského konania po nebohej matke X. M., R.. X., L. Q. S. W. M., otcovi účastníkov konania.

Súd vykonaným dokazovaním, dotazom na spoločnosť REKVIEM zistil, že predmetná hrobka je stavba,
pozostávajúca z nadzemnej a podzemnej časti. Na túto stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, ktoré
sa vydáva až od 24.10.2006 formou ohlásenia.

Zo stanoviska vlastníka pozemku je zrejmé, že hrobka sa nachádza na presne popísanej, špecifikovanej

parcele. Celá hrobka zaberá niekoľko hrobových miest, ktoré sú ohradené kovovým oplotením. V zmysle
stavebného zákona ide o stavbu, spojenú so zemou pevným základom, pričom časť stavby sa nachádza
pod zemou. Na zriaďovanie hrobiek na pohrebisku nie je potrebné stavebné povolenie, alebo ohlásenie
v zmysle zákona č. 50/1976 Z.z., ale od 24.10.2006 je potrebný predchádzajúci súhlas prevádzkovateľa
pohrebiska, ktorý sa vydáva formou ohlásenia stavebno-kamenárskych prác.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že hrobka, postavená
na Verejnom cintoríne v Košiciach, na parc. č. 1, rad 5, miesto 61-61, pozostávajúca z nadzemnej
časti čierneho mramorového obelisku vo výške 3,5 m, pieskovcového múrika s tepaným zábradlím vo
výške 50 cm a z podzemnej časti vymurovaných hrobných miest o rozmeroch 2 x 1,3 m, prikrytých
pieskovcovými platňami, v čase smrti Š. X. existovala a teda bola ako vec spôsobilá byť predmetom

dedičského konania.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda aj úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p.
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu musí byť
kvalifikovaný, teda naliehavý. O naliehavý záujem ide zásadne vtedy, ak by bez súdom vysloveného
určenia, že tu právny vzťah alebo právo existuje, prípadne neexistuje bolo by právo žalobcu buď

ohrozené alebo by jeho právne postavenie bolo neisté. Musí ísť o aktuálny stav právnej neistoty. Na
určení, či tu je naliehavý právny záujem súd prihliada kedykoľvek z úradnej moci.

Zdokazovaniavyplynulo,žepredmetnáhrobkanebolaprejednanávdedičskomkonanípoŠ.X.,rovnako
nebola prejednaná ani v dedičskom konaní po nebohej X. M., R.. X.. Tvrdenie žalovaného v l. rade, že
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na tomto určení, s poukazom na ust. § 80, písm. c/ O.s.p.,

je nedôvodné.Súd je toho názoru, že na osvedčenie dedičstva nestačí vyhlásenie dedičov, že uznávajú a rešpektujú
svoje vzájomné spoluvlastnícke práva, ale že vec musí byť prejednaná v dedičskom konaní a postavenie
spoluvlastníkov má byť v dedičskom konaní určené ich podielom. Keďže v prejednávanej veci nedošlo k

takémuto určeniu a žalobkyňa sa inak svojich práv nemôže domôcť, súd je toho názoru, že má naliehavý
právny záujem na prejednaní tejto veci a určení, či predmetná vec patrí do dedičstva po nebohom Š. X..

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že bez takéhoto určenia sa môže žalovaný v 1. rade sám rozhodnúť,
akým spôsobom bude ďalej nakladať s hrobkou, (či ju obnoví, zmení, resp. scudzí a podobne). Na to,
aby žalobkyňa dosiahla svoje právne postavenie k tejto veci - stavbe, je potrebné túto vec prejednať v

dedičskomkonaní,atobezohľadunatúskutočnosť,čiideohnuteľnúvec,alebonehnuteľnosť,zapísanú
v katastri nehnuteľností.

Súd nemôže hodnotiť postavenie žalobkyne len na základe toho, že jej snahou je, aby bola ona spolu so
svojimi rodinnými príslušníkmi v predmetnej hrobke pochovaná, pretože je zrejmé, že žalobkyni určením,
že vec patrí do dedičstva nevznikne nárok, aby v predmetnej hrobke bola s rodinnými príslušníkmi
pochovaná s poukazom na citované zák. ust. z. č. 470/2005 Z. z..

Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňou popísaná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po nebohom Š. X., zomrelom 12.7.1922.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 150 O.s.p. a posúdil, že v prejednávanom prípade
sú dôvody osobitného zreteľa a náhradu trov konania žalobkyni nepriznal. Ako dôvod hodný osobitného
zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebol spor, týkajúci sa určenia, že

predmetná vec patrí do dedičstva ani samotná skutočnosť, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou hrobky.
Problém a rozpor medzi účastníkmi spočíval v tom, že žalobkyňa spolu so svojím manželom chce byť
pochovaná v rodinnej hrobke, pričom žalovaný v l. rade jej na to nechce dať súhlas. Túto skutočnosť
však v konaní súd neriešil a táto skutočnosť nezávisí od určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.