Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/205/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212211538
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212211538.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 45 535 108, zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, proti žalovanému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/X, V. L., o zaplatenie 248,95
eura istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 8C/137/2012-43 zo dňa 13. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia zmluvnej
pokuty od žalovaného zamietol. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou § 4 ods. 8, § 5 ods.
6, 7, § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, § 879l, § 52 ods. 1, 2, 4, § 420 ods.
1, § 442 ods. 1, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil

tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 248,95 eura žalovaným. Malo by ísť o sumu, ktorú žalobca
vyúčtoval žalovanému pripojenou faktúrou, splatnou do 27.07.2009. Sumu touto faktúrou vyúčtoval ako
zmluvnú pokutu. Dôvod vyúčtovania zmluvnej pokuty vo faktúre neuviedol. Neuviedol ho ani v návrhu.
Žalobca tvrdí, že ak by súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na priznanie žalovanej sumy
ako zmluvnej pokuty, uplatňujú si uvedený nárok ako náhradu škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi,
keď mu poskytol za splnenia podmienok v zmluve dojednaných zľavu z mesačného paušálu po dobu 24

mesiacov a ostatných poskytnutých benefitov. Bez ohľadu z akého právneho titulu si žalobca uplatňuje
nárok na zaplatenie žalovanej sumy, musí súd v rámci riešenia predbežnej otázky vyriešiť najprv, či
došlo k nejakému porušeniu, ktoré by založilo nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo na zaplatenie
náhrady škody. V tomto smere súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno
a nepreukázal, kedy konkrétne a akým konkrétnym spôsobom žalovaný porušil zmluvné podmienky.
Nepredložil o ich porušení žiadne hodnoverné listiny. Takto nepreukázal ani to, či boli splnené podmienky

dojednané v zmluve na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nepreukázal ani to, či
žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť a či takým porušením spôsobil žalobcovi škodu. Z toho potom
vyplýva záver, že neboli naplnené podmienky ani pre priznanie práva žalobcovi na zaplatenie zmluvnej
pokuty ani na náhradu škody. Keďže žalovaný nie je povinný zaplatiť žalovanú istinu, nemohol sa
s jej plnením dostať ani do omeškania. Ak nie je s plnením istiny v omeškaní, nemá právo žalobca
žiadať od žalovaného úrok z omeškania. Žalovaný zasa nemá žiadnu povinnosť platiť žalobcovi úroky

z omeškania. Preto musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. O náhrade
trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zásady úspechu v konaní. Žalovaný mal
v konaní plný úspech, ale neuplatnil si náhradu trov konania. Preto mu náhrada trov konania priznaná
nebola.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 205 ods.
2 písm. f) z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Poukázal na to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky je vecou vzájomnej dohody strán,podmienkou jej platného dojednania je písomná forma dohody a jej určená, alebo určiteľná výška.
Zmluvná pokuta sankcionuje žalovaného ako účastníka zmluvy o pripojení za porušenie povinností
uvedených v čl. 3 dodatku zmluvy o pripojení (povinnosti uvedené v bode 1 písm. d) a v bode 2

dodatku, ktoré majú za následok vypojenie SIM karty z prevádzky. Žalovaný nebol zmluvnou pokutou
sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že v dôsledku nesplnenia
svojej povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby bola jeho SIM karta vypojená z
prevádzky. Zotrvaním v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu počas doby viazanosti
by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému

zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za
zľavnenú cenu. Súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nepreukázania
porušenia povinností zo strany žalovaného. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení zo dňa
27.08.2012 riadne tvrdil, na základe čoho bola žalovanému uložená zmluvná pokuta, dokonca ako
dôkaz označil históriu dobíjania FIX, ktorá preukazuje, že žalovaný porušil svoje povinnosti, keď riadne
nevykonával zmluvné dobíjanie. Žalobca si splnil povinnosť a riadne dôkaz predložil a zaslal ho súdu,

čím uniesol bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazov. Žalovaný bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu z
dôvodu nedodržania povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Žalobca tým uniesol
povinnosť tvrdenia a preukázal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zotrvať v právnom vzťahu počas doby viazanosti plynúce z bodu 4 dodatku k zmluve o
pripojení. Ak by odvolací súd nemal ani tak preukázané, že prišlo k porušeniu povinností žalovaným,

odvolateľ uviedol, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že žalovaný ešte
nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu faktúry v lehote splatnosti a porušil dobu viazanosti. V spore
o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovo
bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny predchodca žalobcu so žalovaným ako účastníkom uzavrel

zmluvu o pripojení a žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto
bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že
zmluva bola uzavretá. Túto skutočnosť žalobca riadne preukázal zmluvou o pripojení a dodatkom
k zmluve o pripojení, ktoré boli spolu so žalobou predložené súdu. Žalobca tým uniesol bremeno
tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak, ak sa chcel žalovaný brániť tým, že tvrdil, že cenu za

telekomunikačné služby zaplatil, a nedošlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností, ktoré by
mali za následok vypojenie jemu poskytnutej SIM karty z prevádzky. O svojom tvrdení bol povinný
žalovaný predložiť dôkaz. Medzi účastníkmi v spore ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Žalobca
musí tvrdiť skutočnosti navodzujúce žalované právo, čo aj tvrdil, zatiaľ čo okolnosti toto právo

vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný v danom prípade síce tvrdil skutočnosti, ktoré by
mali za následok aspoň spochybnenie uplatneného práva žalobcu, no žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenia
nepodložil. Nie je možné zo strany súdu následne sankcionovať žalobcu za nepreukázanie nesporných
skutočností medzi účastníkmi konania nepriznaním uplatneného nároku. Zo strany súdu tak došlo k
procesnému znevýhodneniu žalobcu a tým k zásadnému porušeniu rovného postavenia účastníkov

konania garantovaného § 18 O.s.p. ako aj čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Z uvedených dôvodov žalobca
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

K odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, žalobcom (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že neuniesol dôkazné
bremeno a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil nepreukázal. Súd výzvou zo dňa
09.08.2012 vyzval žalobcu a aj jeho právneho zástupcu, aby predložili listinné dôkazy preukazujúce
nárok žalobcu, pričom vo výzve ich súd konkretizoval. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu reagovalvyjadrením doručeným súdu 28.08.2012, ale žiadané listinné dôkazy nepredložil. Následne súd dôkaznú
situáciu vyhodnotil tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobu zamietol.

Žalobca sa v odvolaní bránil tým, že v konaní preukázal, že medzi jeho právnym predchodcom a

žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení, ktorú súdu predložil. Zmluvná pokuta bola žalovanému
vyúčtovaná podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 15.12.2008 z dôvodu, že riadne a včas
neplatil za poskytované služby a nemôže preukazovať neexistenciu platieb žalovaného. Poukázal na to,
že žalovaný mal počas konania vyvrátiť tvrdenia žalobcu a preukázať opak.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd doručoval žalovanému návrh na začatie konania, poučenie o
o procesných právach a výzvu, aby na pojednávaní predložil doklady o vykonaných úhradách a

predvolanie na pojednávanie. Žalovaný písomnosti prevzal dňa 15.08.2012. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, na doručené písomnosti nereagoval. Na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 13.09.2012
sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal
20.08.2012. Žalovaný tým, že na výzvu súdu nereagoval, na pojednávanie sa nedostavil, neuplatnil
si svoje práva vyplývajúce mu z O.s.p. a nepoprel skutočnosti uvádzané žalobcom. Zo správania sa

žalovaného je možné vyvodiť záver, že si bol vedomý porušenia povinností vyplývajúcich z uzavretej
zmluvy o pripojení zo dňa 15.12.2008 so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s..

Odvolací súd je však toho názoru, že povinnosťou žalobcu je tvrdiť a aj preukázať, že porušenie
konkrétnych povinností zo strany žalovaného mali za následok právo domáhať sa zmluvnej pokuty zo
strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. Súd je následne

tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy oprávnený a povinný hodnotiť.

Žalobca spolu so žalobou predložil súdu zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení zo dňa
15.12.2008. V žalobe a vo vyjadrení žalobca uvádza, že zmluvnú pokutu si uplatňuje v súlade s bodom
3 dodatku. V bode 3 dodatku sa uvádza, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo

v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku. V bode 3 dodatku je okrem iného uvedený odkaz na všeobecné
podmienky. Žalobca založil do spisu súdu všeobecné podmienky (č.l.6-9), v týchto sa však žiaden bod
3.5 a ani bod 5.2 písm. a) až c) nenachádza. Z bodu 18.7 všeobecných podmienok je zrejmé, že

všeobecné podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 01.02.2009. Žalobca súdu nepredložil a súd nezistil,
že v spise sa nenachádza dôkaz, podľa ktorého by mohlo byť posudzované porušenie povinností zo
strany žalovaného, ktoré by mohli mať za následok vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca
do spisu založil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 (č.l. 12-17) avšak bez prílohy.
Pohľadávka, ktorá bola postúpená musí byť vždy individualizovaná, aby bolo možné zistiť, či žalobcovi

vznikol nárok domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy, rovnako je dôležité, aby žalobca preukázal, akú
konkrétnu pohľadávku nadobudol od postupcu, či išlo o právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvedené
skutočnosti majú vplyv následne na posúdenie aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov v spore.

Keďže prvostupňový súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku obmedzil výlučne na
konštatovanie, že žalobca svoj nárok nepreukázal, pričom bez povšimnutia súdu ostala skutočnosť, že

žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, či sa súd zaoberal otázkami, ktoré je povinný skúmať ex offo (aktívnou
a pasívnou legitimáciou účastníkov konania a skutočnosťou, či uzavretá zmluva ako spotrebiteľská
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky), rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov, v dôsledku čoho
bolo účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

S poukazom už na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR riadnym neodôvodnením rozhodnutia v
súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. teda porušením procesných práv účastníkov, ktoré sú im dané zákonom,
došlo tým k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, odvolací súd potom rozsudok súdu prvéhostupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude predovšetkým posúdiť aktívnu legitimáciu

žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Zmluva o postúpení pohľadávok neobsahuje časť,
ktorú by bolo možné považovať za dostatočne individualizovanú, t.j. žalobca doposiaľ nepreukázal,
že by nadobudol konkrétnu pohľadávku práve voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty. Ak žalobca
preukáže svoju aktívnu legitimáciu v spore a zároveň pasívnu legitimáciu žalovaného v spore, súd sa
bude zoberať skutočnosťou, či porušenie povinností zo strany žalovaného, malo za následok vznik

nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca tvrdí, že si uplatňuje zmluvnú pokutu za to, že žalovaný
riadne a včas nezaplatil cenu za poskytované služby a pravidelne nerealizoval dobíjanie v súlade so
zmluvou. Povinnosť realizovať dobíjanie žalovanému vyplývala z bodu 1 d) dodatku, v bode 3 dodatku,
na základe ktorého si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu však bod 1d) vymenovaný nie je. V súvislosti
s uvedeným sa bude súd zaoberať dohodou o zmluvnej pokute z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Povinnosť riadne a včas platiť za poskytované

služby vyplýva žalovanému z bodu 1 c) dodatku, ktorý je v bode 3 dodatku vymenovaný, teda za
porušenie tejto povinnosti prichádza do úvahy, že žalobca by mohol mať právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobcovia v takýchto prípadoch vedia predložiť
súdu dôkazy o tom, že žalovaní riadne a včas neplatili za poskytované služby, pretože disponujú
faktúrami, ktorými ich klientom (žalovaným) účtovali poplatky za predčasné odpojenie z prevádzky a tiež

faktúrami, ktoré neboli uhradené. Z uvedeného dôvodu bola v danom prípade výzva súdu, ktorou od
žalobcu žiadal takéto faktúry opodstatnená. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepoprel skutočnosť tvrdenú
žalobcom, že by platil za poskytované služby riadne a včas, podľa názoru súdu sa tvrdenie žalobcu
stalo nesporným a žalobca by mohol mať právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty z dôvodu, že
žalovaný riadne a včas neplatil za poskytované služby. Súd bol však povinný ex offo skúmať, či zmluva,

na základe ktorej sa žalobca domáha svojho nároku neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa
§ 53 a nasledujúcich OZ, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
mobilní operátori uzatvárali zmluvy o pripojení obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa
dohodnutých zmluvných pokút a ja v danom prípade sa touto otázkou je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné zaoberať. Ak žalobca bude tvrdiť, že mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty aj pre

porušenie povinností zo strany žalovaného dohodnutých vo všeobecných podmienkach, musí uviesť,
o ktoré konkrétne porušenie povinností vyplývajúcich z ktorých konkrétnych ustanovení všeobecných
podmienokišloapredložiťsúdudôkaz,všeobecnépodmienkyúčinnévčaseuzavretiazmluvyopripojení
zo dňa15.12.2008.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu

veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo
namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť
preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného
súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim

rozhodnutím rozsudku súdu prvého stupňa.

Súdprvéhostupňapovykonanomdokazovaníopätovnerozhodne,dôkazyvyhodnotípodľa§132O.s.p.,
rozhodnutie odôvodní podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania
(vrátane odvolacieho konania, § 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.