Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/184/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712210253
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5712210253.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ JUDr. Jozef Šperka, so sídlom
H., R... I. X, správca konkurznej podstaty úpadcu SPAS INVEST s.r.o. v konkurze, so sídlom Bušovce
124, IČO: 36 046 078, 2/ G.W.H. GROUP, s.r.o., so sídlom Brezno, Poľná 15, IČO: 36 039 918,
právne zastúpeného AK JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 10, proti
odporcovi KOVOD, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 91, IČO: 36 052 957, právne

zastúpenému Advokátskou kanceláriou TAGAJ, s.r.o., so sídlom Badín, SNP 38, o zriadenie vecného
bremena, v štádiu konania o nariadeniE predbežného opatrenia, na základe odvolania odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 10C/143/2012-71 zo dňa 30.8.2012 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd v rámci nariadenia predbežného opatrenia uložil odporcovi
povinnosť umožniť navrhovateľovi 2/ vjazd, prejazd a výjazd nákladnými motorovými vozidlami cez
pozemok parc. č. 3400/2 k nehnuteľnosti so súp. č. 5434 (Oceliareň), postavenej na pozemku parc.
č. 3400/11, všetko kat. úz. K.. Zároveň uložil odporcovi upustiť od neoprávnených zásahov do práv
navrhovateľa 2/ v súvislosti s užívaním prenajatých nebytových priestorov v budove Oceliarne, a to
brániť v prejazde, vjazde a výjazde cez pozemok parc. č. 3400/2 do budovy Oceliarne ukladaním zábran.

V zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. vychádzal zo skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Okresný súd zdôraznil, že pri nariadení predbežného opatrenia sa súd obmedzí
len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či môže byť daný nárok,
ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, či toto právo je porušené a či k jeho ochrane je daná
práve potreba (navrhovaného) predbežného opatrenia. Uzavrel, že sa vzhľadom na ustanovenie §
151o ods. 3 Obč. zák. nejedná v súdenej veci o neopodstatnený návrh a tento nárok navrhovateľ 1/

osvedčil. Zároveň navrhovateľ 2/ dôvodne odvodzuje svoj nárok z nájomného vzťahu vzniknutého medzi
ním a navrhovateľom 1/, v ktorej súvislosti je oprávneným užívateľom nebytových priestorov v budove
Oceliarne. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ 2/ osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, nakoľko
príjazd cez pozemok par. č. 3400/2 je jedinou prístupovou cestou k Oceliarni a bránením v jej užívaní
dochádza k závažnému zásahu do jeho podnikateľskej činnosti. Stav vzťahov medzi účastníkmi okresný
súd hodnotil ako taký, ktorý neznesie odklad a je daná potreba dočasnej úpravy pomerov do doby, kým

nebude rozhodnuté vo veci samej.

Rozhodnutie o trovách konania ponechal na konečné rozhodnutie vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že návrh nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý. Poukazoval na to, že návrh nanariadenie predbežného opatrenia podal iba navrhovateľ 2/, ktorému však nesvedčí aktívna legitimácia
vovecisamej,keďževzmysle§151oods.3Obč.zák.sazriadeniavecnéhobremenamôžedomáhaťlen
vlastník stavby a tým je navrhovateľ 1/. Navrhovateľ 2/ (ako nájomca nebytových priestorov vo vzťahu k

navrhovateľovi 1/) nemá odôvodnené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nakoľko dotknuté právo
nemá ani samotný vlastník stavby, t.j. navrhovateľ 1/ (prenajímateľ). Rozhodnutie o zriadení vecného
bremena v zmysle označeného zákonného ustanovenia je totiž konštitutívnym rozhodnutím, a teda
aktuálne neexistuje hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľom 1/ a odporcom.

Odvolateľ zdôrazňoval, že s navrhovateľom 2/ nie je v žiadnom právnom vzťahu, preto sa tento

voči nemu nemôže dovolávať súdnej ochrany. Navrhovateľovi 2/ pritom nesvedčí žiadne právo užívať
pozemok odporcu. Navrhovateľ 2/ je v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom 1/ a aj prípadné nároky si má
uplatňovať voči tomuto subjektu. Odporca osobitne poukazoval na to, že vo veci samej sa navrhovateľ 2/
nedomáha (priznania) žiadneho práva. Nadväzne mal za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia. Odvolateľ dodal, že nebola osvedčená ani bezprostredne hroziaca ujma a
taktiež, vzhľadom na výmeru pozemku par. č. 3400/2, nie je nariadené predbežné opatrenie primerané,

nakoľko k budove Oceliarne cez tento pozemok vedú viaceré prístupové cesty.

Navrhovatelia 1/, 2/ zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Nie je osobitne dôležité, kto z navrhovateľov bol bezprostredným iniciátorom - navrhovateľom v
užšom význame - návrhu na nariadenie posudzovaného predbežného opatrenia. Významným je
fakt, že prebiehajúce konanie je konaním smerujúcim k zriadeniu vecného bremena, resp. práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, spojeného s vlastníctvom určitej veci (vecné bremeno in rem, nie
in personam) a vlastník stavby, ktorý sa domáha jeho zriadenia je (tiež) navrhovateľom. Uplatňovaný

nárok vo veci samej je nárok v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák., pričom je nepochybné, že vlastník
stavby (navrhovateľ 1/) má zákonné oprávnenie podať takýto (meritórny) návrh. V súdenej veci (ako
celku) sa teda nejedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Vzhľadom na konkrétne okolnosti
prejednávaného prípadu (najmä na predchádzajúce - v podstate dlhodobé - používanie prístupových
komunikácií v areáli bývalých ZŤS Martin aj na prístup k budove Oceliarne; ale tiež s poukazom na

súvisiace listy vlastníctva, katastrálnu mapu, resp. jej časť) je možné z hľadiska predbežného opatrenia
konštatovať osvedčenie nároku uplatňovaného vo veci samej. Uvedené konštatovanie však zároveň
automaticky neznamená dôvodnosť návrhu; tá bude posúdená až v rámci štandardného procesného
postupu vo veci samej.

Nie je celkom dôsledný spôsob procesného uplatňovania dotknutého práva v nemalej miere

spôsobuje určitú neprehľadnosť a zdanlivo - z pozície navrhovateľa 2/ - až nedôvodnosť návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Je však nepochybné, že „základným“ nositeľom tvrdeného práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. je navrhovateľ 1/,
ako vlastník budovy Oceliarne. V aktuálnom štádiu konania je rovnako nesporné, že navrhovateľ 2/ je
nájomcom časti nebytových priestorov predmetnej stavby. Nadväzne je opodstatnený záver o danosti

odvodeného práva navrhovateľa 2/ od (tvrdeného) hmotného práva navrhovateľa 1/. Uvedený záver
vyplýva aj zo zjednocujúceho stanoviska bývalého NS SSR Cpj 67/84, na ktoré poukazuje i samotný
odvolateľ. To znamená, že z hľadiska predbežného opatrenia existuje právo navrhovateľa 2/, ktorému
je možné poskytnúť dočasnú ochranu aj v rámci súdenej veci. Skutočnosť, že bezprostredne medzi
navrhovateľom 2/ a odporcom nie je daný žiaden právny vzťah, predmetný záver priamo neovplyvňuje

práve pre charakter tvrdeného vecného bremena in rem. Inými slovami, (tvrdené) právo zodpovedajúce
vecnému bremenu sa neviaže k navrhovateľovi 1/ ako osobe, ale ako k vlastníkovi budovy Oceliarne,
od ktorého môže byť odvodzované i pre iný subjekt.

Navrhovateľ 1/ ako vlastník/prenajímateľ budovy Oceliarne akceptovaním procesnej aktivity
navrhovateľa 2/ (nájomcu časti nebytových priestorov v danej stavbe) sa v podstate domáha poskytnutia

menšieho rozsahu dočasnej ochrany, akoby (teoreticky) mohol požadovať tak pre seba, ako i presubjekty (konkrétne vymedzené, ale prípadne i bez bližšieho určenia), ktoré by mali toto právo od neho
„len“ odvodené.

Odvolacia námietka odporcu o tom, že medzi ním a navrhovateľom 1/ nie je zatiaľ daný hmotnoprávny

vzťah, a preto posudzované predbežné opatrenie nie je opodstatnené, z principiálneho a všeobecného
hľadiska predstavuje argumentáciu, podľa ktorej v konaní, v ktorom súd vydáva meritórne rozhodnutie
s konštitutívnymi účinkami, nie je prípustné nariadiť predbežné opatrenie. Takéto obmedzenie možnosti
nariadenia predbežného opatrenia len na konania ukončené deklaratórnym rozhodnutím súdu, však
z ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. vôbec nevyplýva a v podstate by bolo aj výrazným popretím

zmyslu a účelu dotknutého inštitútu občianskeho súdneho konania. Ak by totiž bolo už (hmotné) právo
konštituované súdnym rozhodnutím, neprichádzalo by do úvahy opätovné súdne konanie o ňom, a teda
ani nariadenie predbežného opatrenia v jeho rámci, ale jeho nútený výkon, t.j. exekúcia.

Z uvedeného je zrejmé, že aj v konaní, v ktorom sa až súdnym rozhodnutím vo veci samej konštituuje
hmotnéprávo-zakladáhmotnoprávnyvzťahmedziúčastníkmikonania-jeprípustnénariadiťpredbežné
opatrenie, ktoré uloží účastníkovi povinnosť určitého správania.

Napokon odvolací súd nepovažoval odvolanie za opodstatnené ani v súvislosti s námietkami
neosvedčenia bezprostrednej hrozby a neprimeranosti nariadeného predbežného opatrenia. Z
obsahu spisu v súdenej veci, ako i z rozhodnutí v súvisiacej veci vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 18Cb/111/2012, je pre účely predbežného opatrenia dostatočne osvedčené
ohrozenie práv - podnikateľských aktivít navrhovateľa 2/. Na ich ochranu bol/je nútený využívať i

trestnoprávne inštitúty, t.j. podanie trestného oznámenia (ČVS Obvodného oddelenia PZ Martin - Západ
ORP-900/0Z-MT-2012). Rovnako nariadenie predbežného opatrenia nepredstavuje neprimeraný zásad
do vlastníckych práv odporcu, keďže nehnuteľnosť parc. č. 3400/2 sa využíva v rámci areálu bývalých
ZŤS Martin ako komunikácia slúžiaca na prístup/príjazd k jednotlivým (mnohým ďalším) objektom.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za vhodné doplniť, že navrhovateľ 1/ (odvodene ani navrhovateľ

2/) nezačali „náhle“ využívať budovu Oceliarne iným spôsobom, osobitne z hľadiska prístupu, ako bola/
je využívaná dlhodobo. Nejedná sa teda o situáciu, kedy by subjekt, domáhajúci sa dočasnej úpravy
pomerov, viac menej úmyselne navodil pre neho nepriaznivý/obmedzujúci stav, ktorý by sa snažil
následne riešiť na úkor iného subjektu.

Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov, keď náležite aplikoval ustanovenie § 145 O.s.p.

Totožná procesná situácia je daná i v odvolacom konaní, z ktorého titulu krajský súd vyslovil, že o
náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rámci konečného rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.