Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Fiľakovský

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210792
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812210792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k 2C/201/2012-54 zo dňa 10. 12. 2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 27. 09. 2012 sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 2C/201/2012-54 zo dňa 10.
12. 2013 tak, že žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v
konaní. Uviedol, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní
návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-
dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie.
Zo samotnej dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na

vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Za nesprávny úradný postup
nemožno v žiadnom prípade považovať preskúmavanie exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
posudok, ktoré viedlo exekučný súd k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého by právo na
náhradu trov konania mal úspešný žalovaný. Žalovaný si však trovy konania nevyčíslil a ani z obsahu
spisu nevyplýva, žeby mu nejaké trovy vznikli.

Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v exekučnom konaní 9Er/350/2010 bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia dňa 09. 09. 2010. Z pripojeného spisu vyplýva, že žiadosť bola
zamietnutá rozhodnutím z 19. 01. 2011.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti celému
rozhodnutiu. Odvolanie odôvodnil nasledovne:

- namietal skutočnosť, že súd rozhodol o merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou
úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Túto úpravu podľa žalobcu nie je možné
v danom prípade použiť, pretože nebola účinná v čase založenia zodpovednostného právneho vzťahu,
- žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, podľa ktorého je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Platné právo nepozná zánik

právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov. Žalobca nemal k dispozícií súdny spis exekučného súdu
a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v
realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté listiny.
Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k
nesprávnemuúradnémupostupu,atopretožerozhodnutienebolovydanévzákonomstanovenejlehote,
- súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty,

- súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege feranda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie.

S poukazom na uvedené navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na

opätovné prejednanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval
právo. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že otázku vzniku prieťahov je
kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. V čase vzniku zodpovednostného vzťahu nebolo účinné
ustanovenie súčasného § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a preto otázku vzniku prieťahov môže v
danej veci posúdiť aj všeobecný súd.

Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal existenciu
prieťahov v konaní, a že za prieťahy v konaní nemožno považovať preskúmavanie exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok a že lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje na situáciu, kedy
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

V danom prípade bol návrh na udelenie poverenia doručený exekučnému súdu dňa 09. 09. 2010.
Exekučný súd ho zamietol uznesením zo dňa 19. 01. 2011. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia v cca 4,5 mesačnej lehote nemožno vzhľadom na množstvo návrhov, ktoré podával
žalobca považovať za prieťahy v konaní. Správne je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, že

žalobca nepreukázal prieťahy v konaní a správne je teda aj rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Z dôvodu
nepreukázania základu nároku nie je potrebné sa zaoberať otázkami, či žalobca preukázal alebo
nepreukázal vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy. Správne je aj rozhodnutie o trovách konania, pretože
v konaní bol skutočne úspešný žalovaný, pričom tento si trovy konania nevyčíslil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
postupom podľa ust. § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 14 ods. 1 OSP.
Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému ako

úspešnému účastníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.