Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311227099
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311227099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr.

Zlatice Javorovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: C. M., nar. XX. E. XXXX, bytom L.,
J. XX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Milan Fulec, Bratislava, Živnostenská 2, proti žalovanej: Y. F.,
nar. XX. R. XXXX, bytom U. W. U. XXX, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. apríla 2013 č. k. 15C/133/2011-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia
vyhlásenia vôle žalovanej ako darkyne uzavrieť so žalobkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu,

ktorej obsah navrhovateľka pripojila; žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 40a, § 140 a § 603 O. z. (z. č. 40/1964 Zb.
- Občiansky zákonník v znení zmien a noviel) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním výsluchom
účastníkov a bez ohľadu na výsluch svedkov Y. H., Y. Q., MUDr. H. K., U. R. a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žalobkyňa nemá právo, ktoré si žalobou uplatnila, teda
právo, aby bol nahradený prejav vôle žalovanej pod darovacou zmluvou, ktorou žalovaná prevedie na
žalobkyňuspoluvlastníckypodiel.Súdprvéhostupňadôvodil,ženiejemožnáaprípustnáaplikácia§603
O. z., z ktorého by vyplývalo právo žalobkyne domáhať sa, aby jej odporkyňa ponúkla nehnuteľnosť na

predaj, keďže nejde o zákonné predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia § 140 O. z., ale o predkupné
právo zmluvné, ktoré patrí medzi vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve a ktoré je aplikovateľné
iba v prípadoch, keď sa pri platne uzavretej kúpnej zmluve dohodne predávajúci s kupujúcim, že v
prípade, ak sa kupujúci rozhodne kupovanú vec predať, je povinný najskôr ju ponúknuť predávajúcemu.
Mal za to, že je potrebné rozlišovať zákonné predkupné právo podľa § 140 O. z., ktorého
porušenie má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu a zmluvné predkupné právo vo forme
vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve podľa § 603 O. z., ktorého porušenie má za následok vznik

práva oprávnenej osoby domáhať sa predaja špecifikovanej veci. Dôvodil, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia upravujúceho občiansko-právne vzťahy nevyplýva povinnosť toho, kto nadobudol vec na
základe porušenia predkupného práva podľa § 140 O. z. ponúknuť na predaj a tobôž už nie na darovanie
vec, ktorú relatívne neplatným právnym úkonom nadobudol. Namietal, že žalobkyňa sa síce domohla
relatívnej neplatnosti právneho úkonu listom zo dňa 7.7.2011 a ak mala úmysel odstrániť protiprávny
stav spôsobený ňou tvrdeným porušením predkupného práva, mala žalovať, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po nebohom E. U. M., pričom v rámci tohto konania by súd ako prejudiciálnu otázku riešil

aj otázku relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach. Vzhľadom na formuláciu žalobného petitu žalobkyňou nebolo potrebné riešiť otázku,či žalovanú bolo možné považovať za osobu blízku E. U. M. v zmysle § 116 a 117 O. z., nakoľko
táto otázka by mala význam iba pri riešení prejudiciálnej otázky relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy
a preto súd prvého stupňa nevyhodnocoval vykonané dokazovanie formou svedeckých výpovedí. O

trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal, pretože si ju
návrhom neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Svoje
odvolanieodôvodnilaustanovením§205ods.2písm.a)O.s.p.(z.č.99/1963Z.z.vznenízmienanoviel-
Občiansky súdny poriadok) a síce, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm.

h) O.s.p., že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v prípade predkupného
práva podielových spoluvlastníkov, ktoré vyplýva z ustanovenia § 140 O. z. je možné aplikovať

ustanovenia o zmluvnou predkupnom práve uvedené v § 602 a nasl. O. z., keďže ide o občiansko-právny
vzťah, ktorý neobsahuje podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zákonného predkupného právneho
vzťahu a preto pri použití analogie legis (ust. § 853 O. z.) sa tieto právne vzťahy spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom mu najbližšie a v uvedenom prípade
je potrebné za také považovať ustanovenia o zmluvnou predkupnom práve ako vedľajšom dojednaní ku

kúpnej zmluve. Za nepochybné považuje, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa vzťahuje
aj na darovanie, keď v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.10.2005 sp.
zn. 1 Cdo 102/2005, R 58/2005, R 57/2006, nakoľko aj v prípade darovania ide o prevod veci, v tomto
prípade spoluvlastníckeho podielu, pričom k porušeniu predkupného práva dochádza už samotným
prevodom,zčohovyplývarovnakýspôsobochrany,akopripredkupnompráve.Malazato,ženazáklade

výzvy oprávneného podielového spoluvlastníka nadobúdateľovi vzniká právna povinnosť ponúknuť
oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi vec na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mu
vec mal pôvodne ponúknuť pôvodný podielový spoluvlastník. Uviedla, že listom zo dňa 7.7.2011 sa u
žalovanej domáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, avšak v dôsledku toho ešte nedochádza
k vysloveniu neplatnosti zmluvy, k čomu dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu o vyslovení

neplatnostiprávnehoúkonuaabynastaliúčinkyrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonustačíimimosúdne
oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti a teda sa nevyžaduje v každom
prípade výrok o neplatnosti a iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti je
namieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvého stupňa,
že správne mala žalovať, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom E. U. M., keď na podanie

takejto žaloby je potrebný naliehavý právny záujem a žalobkyňa na takomto určení ho nemá, pretože
prostredníctvom takejto žaloby sa stav ohrozenia práva ani právna neistota žalobkyne neodstráni a to
z dôvodu, že žalobkyňa by nebola dedičom po poručiteľovi E. U. M., pretože jeho zákonným dedičom
je jeho syn. Poukázala i na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je zamerané len na
právne posúdenie veci, keď súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie, avšak zo skutkových zistení

neurobil žiaden skutkový záver. Dodala, že súd prvého stupňa opomenul, že pred vyriešením právnej
otázky, či žalobkyňou zvolený spôsob ochrany má základ v platnom právnom poriadku, musí vzhľadom
na obranu žalovanej vyriešiť právnu otázku, či žalovaná je osobou blízkou k darcovi, nebohému E. U.
M. v zmysle § 116 O. z., na čo je nevyhnutné vykonať dokazovanie. Poukázala, že súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozsudku vykonal len stručný opis toho, ako účastníci a svedkovia vypovedali, avšak

nevyvodil z neho žiaden skutkový záver. Namietala, že súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci riadne
zistil skutkový stav a vyvodil zodpovedajúci skutkový záver, vydal rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol,
pričom na vec neaplikoval právnu normu, ktorej aplikácie sa žalobkyňa domáhala ako jediného možného
spôsobu ochrany jej porušeného predkupného práva. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a písm. f) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tentoopravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné, napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok
odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 27.8.2013 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 15C/133/2011 je nahradenie
vyhlásenia vôle žalovanej ako darkyne uzavrieť so žalobkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu o
darovaní nehnuteľnosti, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnosti rodinného domu súp.

č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX/X v k. ú. U., obec U., okres J., vedenej na LV č. XXX Správy katastra
Galanta, pričom právny vzťah k parcele č. XXXX/X nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, odvolacie námietky
žalobkyne považoval za nedôvodné, nespôsobilé privodiť úspech žalobkyne v prejednávanej
veci. K záverom súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Podľa § 140 O. z. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného

práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 602 ods. 1 O. z. kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel
predať, má predkupné právo a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia také právo možno dohodnúť aj
pre prípad iného scudzenia veci než predajom.

Podľa § 606 O. z. kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je

dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak
ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

Podľa § 628 ods. 1 O. z. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Účelom darovacej zmluvy je bezodplatné rozmnoženie majetku obdarovaného (na úkor darcu); k jej

pojmovým znakom patrí dobrovoľnosť darovania. Gramatickým, systematickým aj logickým výkladom
vyššie citovaných ustanovení potom treba dospieť k záveru, že predkupné právo patrí spoluvlastníkovi
len v prípade predaja podielu. Zákon totiž obsahuje aj definíciu predkupného práva, z ktorej celkom
jednoznačne vyplýva, že predkupné právo sa uplatní len vtedy, ak by kupujúci chcel vec predať (nie
teda previesť k nej vlastnícke právo aj iným spôsobom, napr. darovaním alebo aj zámenou, v tejto súv.

por. aj § 611 O. z.). To vyplýva už zo samotného pojmu „predkupné právo“; ktorý pojem gramaticky
nemožno vyložiť inak než právo kúpiť vec skôr ako niekto iný. Takáto definícia uvedená výslovne len
v rámci vedľajších dojednaní pri kúpnej zmluve (tu por. systematické začlenenie §§ 602 - 606 O. z.
do jeho druhého oddielu druhej hlavy) sa pre nedostatok inej úpravy musí potom použiť aj na výklad
prípadných záväzkov a práv spoluvlastníkov (v tejto súv. por. aj § 492 a § 491 ods. 2 O. z.). Ak by totiž

úmyslom zákonodarcu malo byť ustanovenie práva nadobudnúť prednostne vec aj inak než kúpnou
zmluvou, muselo by to byť jednak výslovne v zákone uvedené (opak zakladá neprípustné obmedzenie
práva vlastníka nakladať so svojim podielom nielen čo do osoby nadobúdateľa, ale aj čo do spôsobu
prevodu) a takáto úprava by (odhliadajúc od potreby aj zrejme iného pomenovania inštitútu, ktorý by
„predkupné“ právo dostatočne nevystihovalo) pre záujem na jej všeobecnej platnosti zaiste nemala (z

hľadiska systematiky zákona) miesto len v ustanoveniach Občianskeho zákonníka (O. z.) upravujúcichkonkrétny typ zmluvy (dnes zmluvu kúpnu), ale už v prvej hlave ôsmej časti O. z. (čiže v rámci úpravy
všeobecných inštitútov záväzkového práva).

Takýto záver treba prijať aj preto, že uplatnenie princípov predkupného práva aj na darovacie zmluvy by

bolo aj v rozpore s podstatou darovania; pretože výsledkom uplatnenia práva spoluvlastníkom majúcim
takto vec nadobudnúť by bolo darovanie veci niekomu, koho darca ani obdarovať nechce, pričom v
tomto kontexte by sa už nedalo hovoriť ani o darovaní ako výsledku slobodnej vôle jedného z účastníkov
právneho vzťahu (darcu), ale fakticky o nútenom bezplatnom prevode vlastníckeho práva.

V odbornej literatúre (najmä českej - viď Právní rozhledy 9/2011 - str. 325, Soudní rozhledy 6/2013 -
str, 218) bola opakovane riešená otázka, či zákonné predkupné právo môže spoluvlastník uplatniť i v

prípade darovania spoluvlastníckeho podielu ďalšieho spoluvlastníka tretej osobe a prevládal názor,
že na bezodplatné prevody sa predkupné právo nevzťahuje. Takýto názor bol vyslovený i v rozsudku
Nejvyššího soudu ČR z 20.10.2008 sp. zn. 22 Cdo 2048/2007 (publikovaný v Právních rozhledech
5/2009).

Odvolací súd si uvedomuje, že názor o dopade predkupného práva spoluvlastníka len na odplatné

prevody na základe kúpnej zmluvy je aj odchýlením sa od názoru Najvyššieho súdu SR v obdobnej
veci (rozsudok vo veci sp. zn. 1Cdo 102/2005), zároveň má však zato, že názor o potrebe uplatnenia
predkupného práva spoluvlastníka aj na prevody formou darovacej zmluvy nie je nielen dostatočne
podloženým, okrem toho však vyvoláva aj celý rad ťažko riešiteľných otázok (spojených s realizáciou
tvrdeného práva).

Ak by sa totiž aj opustila koncepcia výkonu práva spoluvlastníkom oprávneným z predkupného práva
(ďalej tiež „oprávnený spoluvlastník“) za zásadne rovnakých podmienok, za ktorých spoluvlastník
zamýšľajúci svoj podiel previesť (ďalej tiež „povinný spoluvlastník“) chce takto urobiť (čo znamená
pripustenie možnosti, že povinný spoluvlastník pri úmysle darovať svoj podiel niekomu inému než
spoluvlastníkovi by mal mať povinnosť pred darovaním ponúknuť podiel oprávnenému spoluvlastníkovi

napredaj),platnéprávoneposkytujenajmädostatočnýpodkladpreurčenieceny,zaktorúbymalpovinný
spoluvlastník svoj podiel na predaj ponúknuť.

V tejto súvislosti sa síce obvykle používa argument o cene ponúknutej niekým iným alebo o tzv.
všeobecnejcene,vprvomprípadesavšakopomínafakt,žeaktuniejeúmyselpovinnéhospoluvlastníka
podiel predať (ale ho realizovať iným spôsobom), nemôže tu byť ani cena ponúknutá niekým iným

(otázka ponuky a dopytu, resp. presnejšie problém vyjadriteľný obratom „kde niet ponuky na predaj,
nemožno diskutovať ani o cene, za ktorú by malo k predaju dôjsť“). I pri nazeraní na opisovaný problém
z druhej strany právneho vzťahu dotknutého právami spoluvlastníkov (teda zo strany potenciálneho
nadobúdateľapodielupovinnéhospoluvlastníka)potomplatí,ženapoužiteľnosťúvahyotzv.všeobecnej
cene tu musí najskôr byť ponuka tretej osoby na odkúpenie (nie teda získanie iným spôsobom) podielu

povinného spoluvlastníka, ktorá by mohla viesť tohto spoluvlastníka k úvahám o naložení s jeho
podielom aj takýmto spôsobom (a teda zároveň aj k povinnosti vyporiadať sa ešte pred zamýšľaným
prevodom najskôr s otázkou predkupného práva iného spoluvlastníka).

O žiaden z takých prípadov však v prípade záujmu povinného spoluvlastníka na darovaní podielu
nemôže ísť, pričom v tomto prípade použitie zákonnej definície predkupného práva neprichádza do

úvahy ani preto, že zákon rozšírenie predkupného práva aj na iné prípady prevodov (teda prípadne i na
darovanie či zámenu) výslovne podmieňuje dohodou strán prípadného záväzkového vzťahu (§ 602 ods.
2 O. z.) a tá tu (v prejednávanej veci) nebola (pominúc na tomto mieste to, že v prípadoch úpravy práv
spoluvlastníkov takáto dohoda ani nebýva obvyklou).

Napokon je tu aj ústavnoprávny rámec problému, pri ktorom oproti sebe stoja (sú teda v konflikte) dve

práva (1. právo povinného spoluvlastníka na dispozíciu s predmetom jeho vlastníckeho práva tvoreným
tu spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti a 2. predkupné právo oprávneného spoluvlastníka).Žiadne z týchto práv síce nemožno bagatelizovať, z hľadiska ich hierarchie však nepochybne vyššie
stojí právo vlastnícke (vrátane jednej z jeho zložiek spočívajúcej v práve disponovať s vecou, tu por.
aj § 123 O. z.), ktoré tiež požíva aj ústavnú ochranu (tu por. aj čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky,

teda ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) - na rozdiel od
predkupného práva spoluvlastníka, ktorého účelom je len zabezpečenie možnosti iných spoluvlastníkov
než toho povinného ovplyvňovať konkrétne zloženie a prípadne i rozširovanie okruhu spoluvlastníkov,
resp. sa postarať i o jeho zúženie, avšak za stále pretrvávajúcej existencie práva ktoréhokoľvek zo
spoluvlastníkov spoluvlastnícky vzťah ukončiť (pri rešpektovaní zásady, podľa ktorej nikoho nemožno

nútiť, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával).

Pri riadení sa už opísanými úvahami preto podľa názoru odvolacieho súdu vzťahovanie predkupného
práva spoluvlastníka (podľa § 140 O. z.) aj na prípady úmyslu spoluvlastníka zamýšľajúceho svoj podiel
scudziť inak než predajom pri korektnom a ústavne konformnom výklade rozhodnej právnej úpravy
nemôže obstáť (pričom názor totožný s tým zaujatým tunajším odvolacím súdom v prejednávanej
veci zaujal, inak pri totožnosti rozhodnej právnej úpravy v oboch nástupníckych štátoch niekdajšej

československej federácie, teda v Českej republike i Slovenskej republike aj Najvyšší súd ČR v jeho už
vyššie uvedenom rozsudku z 20. októbra 2008 sp. zn. 22 Cdo 2408/2007).

Súd prvého stupňa tak napriek pomernej stručnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku a možnosti
konštatovania správnosti jeho záveru o nepreukázaní nároku žalobkyne na požadovanom nahradení
vôle žalovanej až v dôsledku úvah predostretých zhora tunajším (odvolacím) súdom rozhodol správne,

ak žalobu zamietol a to a týkalo i rozhodnutia o trovách konania. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v
odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ju návrhom
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.