Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/505/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210246
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312210246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/246/2012-51 zo dňa 16. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým si voči odporcovi uplatnil
právo na zaplatenie sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 110,64 Eur z titulu nemajetkovej
ujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Čadca, ktorý má
spočívať v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov, keď súd nerozhodol v zákonnej lehote
o zmene súdneho exekútora. Rovnako zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa

na zákonného sudcu a nestranný súd.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 8Er/573/2004 bol návrh na
zmenu súdneho exekútora doručený súdu dňa 020.09.2010, pričom súd rozhodol dňa 24.11.2010.
Medzitým vyzval exekučný súd pôvodného exekútora na vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie.
Ďalej okresný súd uviedol, že všeobecný súd konajúci o nároku o náhradu škody za nesprávny úradný
postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Tieto môžu byť konštatované v rámci vybavenie
sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z.). Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Musí ísť
o významné prieťahy v konaní, ktoré možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup. Z
uvedených dôvodov okresný súd nemal preukázanú splnenú jednu z podmienok vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím, a to
existenciu nesprávneho úradného postupu a neexistenciu nezákonného rozhodnutia. Naviac okresný

súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vznik a existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením právnych povinností a takto uplatnenou škodou a
nemajetkovou ujmou.Pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu na prerušenie konania okresný súd nedospel k záveru, že všeobecný
záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná, preto nepostúpil návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Ďalej dospel k záveru, že nie je daný dôvod, aby rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní okresný súd oprávnený riešiť. Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku
zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca, z ktorého dôvodu o vylúčení sudcov nerozhodol Krajský
súd Žilina ako nadriadený súd na základe námietky navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia
Okresného súdu Čadca z vlastnej iniciatívy podľa § 15 O.s.p. predložili vec predsedovi okresného

súdu a ten následne nadriadenému súdu. V prípade prerušenia konania podľa § 109 ods. 2, písm.
c/ O.s.p. nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Otázku
zaujatosti si ako prejudiciálnu môže súd vyriešiť aj sám. Táto bola už vyriešená už zákonným postupom.
Z rovnakých dôvodov nevyhovel ani návrhu navrhovateľa na zrušenie termínu pojednávania, ktoré
posúdil ako žiadosť o odročenie pojednávania. Uznesenie, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z
konania prevzal navrhovateľ dňa 02.09.2013.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom bol odporca, ktorý
si síce uplatnil trovy konania, avšak v zákonnej lehote tieto nevyčíslil, preto mu ich náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj
prítomnosti jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Svoju neúčasť na
pojednávaníriadneavčasospravedlnilauviedoldôležitédôvodyapredložillistinyspájanésoznačenými

dôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu
nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach verejnosti tohto sudcu nemožno považovať
za nestranného.

Namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože súd
v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p. proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd vydaním meritórneho rozhodnutia
predbehol účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania, čím došlo k porušeniu jeho práva

na súdnu ochranu a meritórne rozhodnutie je predčasné. Tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti
došlokporušeniuprávanakontradiktórnekonanie,nebolztohtodôvoduriadneoboznámenýsobsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k ním vyjadriť a rovnako nemohol navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. K porušeniu zásady kontradiktórnosti došlo aj tým, že vo veci sa neuskutočnilo ústne
pojednávanie a okresný súd neprihliadal nato, že boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia

rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., keďže odporca sa k žalobnému návrhu v stanovenej
lehote nevyjadril.

Nepovažoval za správne závery okresného súdu týkajúce sa nedôvodnosti uplatňovanej skutočnej
škody ako nemajetkovej ujmy. Uviedol, že okresný súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so

správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, úplne však ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode,
ktorá vznikla z titulu udržania a správy informačného systému a výdajov na administratívne spracovanie
urgencií, publikačných výdajov spojených s vyhotovením urgencií, z poštovných a telekomunikačných
výdajov. V tejto súvislosti preto považoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Nesúhlasil ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník

- povinný. Pravým právnym titulom danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za
ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Súd zistil, že nebolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora
rozhodnuté v zákone stanovenom čase. Túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nevysvetlil
objektívne udržateľným a ospravedlňujúcim dôvodom. Jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, pretože
napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj svoje rozhodnutie o

nepriznanínemajetkovejujmy.Všetkyproblémy,ktorébolivyvolanénerešpektovanímzákonnejlehotyzo
strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastaviť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za
porušenie práva. Jasne a zrozumiteľne opísal aké problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie
oprel aj o podstatnú judikatúru Ústavného súdu spojenú s porušovaním v žalobe označovaných práv.Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacie námietky sa týkajú jednak nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým

malo byť zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa ako účastníka konania a jednak hmotnoprávnych
dôvodov, na základe ktorých okresný súd žalobný návrh zamietol.
Námietky o nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu nepovažoval odvolací súd za
dôvodné. Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania
je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto
zásada však predvída procesnú aktivitu účastníka konania. Ťažiskom realizácie ich procesných práv

je pojednávanie. V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 16.09.2013,
predvolanie na ktorý bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 02.09.2013. Navrhovateľ
svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredné naplnenie
svojich procesných práv sám obral. V prípade jeho účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a

bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú
potom jeho ďalšie tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia
zásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodované
bez nariadenia pojednávania. Okrem toho, neboli splnené ani podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie, nakoľko odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril.

Krajský súd ďalej poukazuje nato, že okresný súd návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania
nevyhovel, správne vyhodnotil navrhovateľom uplatnený dôvod na odročenie pojednávania ako
neopodstatnený. V samotnom žalobnom návrhu, ako aj návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania
a v neposlednom rade aj v predmetnom odvolaní voči meritórnemu rozhodnutiu navrhovateľ poukazoval

nazaujatosťzákonnejsudkynezdôvodu,žepredmetomkonaniajenároknanáhraduškodyspôsobenou
nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom táto sudkyňa vykonáva funkciu sudcu. Podľa názoru
krajského súdu uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi pre spochybnenie zaujatosti zákonnej sudkyne.
Tento záver odvolací súd uviedol aj v uznesení č. k. 9NcC/389/2013-18 zo dňa 28.05.2013, ktorým
bolo rozhodnuté o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci s

výnimkou sudkyne Mgr. Zlatice Vysockej. Uvedené závery o nevylúčení zákonnej sudkyne rešpektujú aj
aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010;
6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť
nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 88/2013 z
06.02.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Rovnako nezodpovedá stavu veci ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu
vyplýva, že okresný súd nerozhodoval o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej a takýto
návrh nebol ani zo strany navrhovateľa vznesený.

Odvolací súd nepovažoval za pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že prvostupňový súd sa v odôvodnení
rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá súvisela so správou pohľadávky počas nečinnosti exekučného
súdu a že ignoroval všetky ostatné tvrdenia týkajúce sa uplatnenej škody, čím sa stalo jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné.

Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd dôsledne uviedol rozhodujúci
skutkový stav, poukázal na jednotlivé zložky, z ktorých sa navrhovateľom uplatňovaná škoda skladala.
Položkami, ktoré ju tvorili, sa dostatočným spôsobom zaoberal a konštatoval, že náklady na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca ako aj náklady na udržiavanie a správu

informačného systému musel navrhovateľ vynaložiť aj vtedy, ak by exekučný súd o návrhu na zmenu
exekútora rozhodol v zákonnej lehote. V tejto súvislosti mal zato, že navrhovateľ netvrdil o aké pracovné
úkony ide, ani aké konkrétne náklady týkajúce sa udržiavania správy informačného systému boli
vynaložené.Pozosumarizovanítýchtoskutočnostídospelkzáveru,žesamotnývznikškodynavrhovateľnepreukázal. Z týchto skutočností je dostatočným spôsobom zrejmé, že okresný súd nepovažoval
navrhovateľom tvrdenú škodu za preukázanú. Ak navrhovateľ chcel v konaní pred prvostupňovým
súdom predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku, v realizácii

tohto procesného práva mu nič nebránilo.

Rovnako nie je namieste odvolacia námietka, že prvostupňový súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prečo mu
nepriznal nárok na náhradu nemajetkovej škody. Naopak prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora síce nedošlo v zákonnej
lehote, avšak z dôvodov, ktoré boli akceptovateľné a vylučovali toto omeškanie hodnotiť ako nesprávny
úradný postup. Tieto dôvody odvolateľ nespochybňoval a žiadnu konkrétnu vecnú argumentáciu k nim
v podanom odvolaní neuvádzal. Nebolo preto vecou krajského súdu zaoberať sa správnosťou týchto
záverov prvostupňového rozhodnutia.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval nato, že okresný súd „nenašiel žiadne objektívne udržateľné

ospravedlňujúce dôvody“ pre nečinnosť a nesprávny úradný postup exekučného súdu, toto jeho
konštatovanie nie je odrazom argumentov obsahujúcich napadnuté uznesenie. Odvolací súd sa už s
dôvodmi, pre ktoré nepovažoval prvostupňový súd omeškanie za nesprávny úradný postup zaoberal,
správnosť týchto záverov v konkrétnych súvislostiach odvolateľ nenapadol.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.