Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711201974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateliek: 1.
X. E. nar. XX.X.XXXX a 2. G. E. nar. XX.X.XXXX, obidvoch bývajúcich v Q. na Q. ulici č. XX zast.
advokátom X.. Radoslavom Sotákom so sídlom advokátskej kancelárie na Námestí slobody č. 3 v
Michalovciach proti odporcovi Q.. X. E. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v O. č. XXX zast. JUDr. Mariánom
Lenhardom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Gorkého ulici č. 1 v Michalovciach v konaní
o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 17.10.2013
č.k. 14C/29/2011-358 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a o dlhu na výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu
Michalovce z 8.3.2007 sp. zn. 14P/391/2005 od otca pre v tom čase maloletú navrhovateľku v 1. rade
X. E. zo 132,77 € na 450,00 € a pre navrhovateľku v 2. rade G. E. zo 132,77 € na 450,00 € mesačne od
17.2.2011, ktoré zaviazal odporcu platiť X. E. a G. E. vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu. V prevyšujúcej
časti návrh navrhovateliek zamietol a dlžné výživné pre každú z navrhovateliek po 6 991,01 € za
obdobie od 17.2.2011 do 31.10.2013 mu povolil splácať v mesačných splátkach po 100,00 € pre každú z
navrhovateliek splatných s bežným výživným od novembra 2013 až do zaplatenia pod následkom straty

výhody splátok. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že zvýši výživné pre každú z navrhovateliek na 175,00 € od 17.2.2011 do 31.8.2011 a od 1.9.2011 do
budúcna na 330,00 €, ktoré ho zaviaže platiť navrhovateľkám vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu. Výrok
o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia navrhol zrušiť a účastníkom konania náhradu trov konania
nepriznať. Konštatoval, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol

konajúcemu súdu, že o jeho návrhu platiť výživné diferencovane od podania návrhu do skončenia
strednej školy navrhovateliek a následne od začiatku štúdia na vysokej škole nesprávne rozhodol,
ak zvýšil výživné paušálne od podania návrhu a tiež od skutočnosti, kedy každá z navrhovateliek sa
začala štúdiom na vysokej škole pripravovať na budúce zamestnanie. Vyjadril názor, že súd prvého
stupňa nemal aplikovať ustanovenie §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať z 20-násobku sumy
životného minima ako z jeho predpokladaného príjmu, pretože predložil všetky daňové priznania s
výkazom o majetku, záväzkoch a pohľadávkach za rozhodné obdobie a je toho názoru, že daňové

priznania s uvedenými prílohami boli dostatočným podkladom na preukázanie jeho mesačných príjmov.
Konštatoval, že ako účastník konania vypovedal o svojich majetkových aj osobných pomeroch a tiežuviedol, že okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľkám má ešte dve vyživovacie povinnosti voči
J. E. nar. 21.7.1994 a synovi V. E. narodenému v jeho terajšom manželstve. Zdôraznil, že je spoločníkom
obchodnej spoločnosti W. s.r.o. a súdu predložil daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby

tejto spoločnosti a tiež mzdový list a vo vyjadrení z 23.1.2013 adresovanom konajúcemu súdu vyjadril
svoj názor, že dostatočným a právne relevantným dokladom o výške jeho príjmu ako spoločníka tejto
obchodnej spoločnosti sú predložené daňové priznania. Vyjadril tiež názor, že vyživovaciu povinnosť
v zmysle §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine majú k deťom obidvaja rodičia a za predpokladu rovnakého
príspevku na výživu z jeho strany ako aj zo strany matky navrhovateliek by denné výživné predstavovalo

pre každú z navrhovateliek 30,00 €, čo nezodpovedá určitej primeranosti nákladov vo vzťahu ku
všetkým odôvodneným potrebám navrhovateliek. Zvýšené výživné označil za neprimerane vysoké vo
vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateliek v čase ich štúdia na strednej škole, a pretože žijú
celý týždeň na internáte, nie je možné zohľadňovať osobnú starostlivosť ich matky pri rozhodovaní o
rozsahu vyživovacej povinnosti. V závere odvolania konštatoval, že ním navrhnuté zvýšenie výživného
odôvodňuje nielen jeho možnosti a schopnosti platiť výživné, ale je aj primerané všetkým odôvodneným

potrebám navrhovateliek a zároveň zohľadňuje aj vyživovaciu povinnosť ich matky.

Navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že
konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, ako aj na strane
povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov. Zdôraznili, že oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné
nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba
a podobne. Zdôraznili, že medzi odôvodnené potreby nepatria iba pravidelné mesačné výdavky, ale
aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad

liečebné náklady). Súd musí na všetky tieto potreby prihliadnuť. Na strane povinného sa skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb odkázaných na neho výživou a
výška takéhoto výživného, ako aj vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
oprávneného dieťaťa je nevyhnutné taktiež prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť

o dieťa a jeho domácnosť. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti sú
toho názoru, že je potrebné ich podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku
príjmu. Treba vychádzať zo zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý
účtovným jednotkám (zákonom vymedzeným subjektom) ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky,
náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom

účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom
zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia §-u 63
ods. 1 Zákona o rodine je edičná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie
majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované
podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nielen príjmov povinného. Za takéto podklady

možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy
účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel,
resp. akýchkoľvek cenností. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov
povinnéhománastúpiť,„aksirodičnesplnítútopovinnosť“.Zuvedenéhovyvodilizáver,žeideoniekoľko
povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny

a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje fikcia zakotvená v §-e 63 ods. 1 Zákona o
rodine, ktorú konajúci súd v tejto právnej veci správne aplikoval, pretože opakovane urgoval odporcu na
predloženie jeho účtovníctva, ktorý si túto povinnosť nesplnil. Obidve navrhovateľky uviedli, že odporca
vlastným konaním - nepredložením účtovníctva sa dostal do situácie, kedy súd musel ex lege vychádzať
z 20-násobku sumy životného minima. Vyjadrili názor, že odporca nepredložil účtovníctvo účelovo, aby

sťažil súdu možnosť objektívne zhodnotiť jeho majetkové pomery. Z uhrádzaného výživného odporcom
je zrejmé, že jeho skutočný príjem je niekoľkonásobne vyšší ako ho prezentoval, pretože v opačnom
prípade by nebol schopný uhrádzať toto výživné a tiež náklady spojené s prevádzkovaním ambulancií a
svoje životné náklady. Poukázali na preukázanú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného odporca
nadobudol jednu polovicu podielu na nehnuteľnosti v O.. Zdôraznili, že konajúci súd pri rozhodovaní

správne prihliadol na to, že odporca je vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti W. s.r.o., ktorá
prevádzkuje dve zubné ambulancie a jeho obchodný podiel už aj vzhľadom na prístrojové vybavenie,vlastníctvo dvoch motorových vozidiel má vysokú hodnotu, na čo konajúci súd správne prihliadol.
Pretože zvýšené výživné zodpovedá ich potrebám a tiež možnostiam a schopnostiam odporcu, navrhli
rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u
214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne
rozhodol o výživnom pre navrhovateľky. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre

rozhodnutie, v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého
stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré

by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľkám. Odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy
výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci bola preukázané kvalifikovaná zmena pomerov
odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné po 450,00 € mesačne pre každú z navrhovateliek vzhľadom

na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady
je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, aj so zreteľom, že má jednu
vyživovaciupovinnosťokremnavrhovateliekvočidieťaťunarodenémuzterajšiehomanželstva.Odvolací
súd konštatuje, že odporca nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére svojej manželky, a preto súd prvého
stupňa správne na ňu neprihliadol. Pretože odporca nepredložil súdu kompletnú účtovnú dokumentáciu

za preskúmavané obdobie, z ktorej by bolo možné zistiť jeho príjmy a odôvodnené výdavky, napriek
tomu, že bol na splnenie tejto povinnosti opakovane vyzvaný, odvolací súd dospel k presvedčeniu,
že súd prvého stupňa postupoval správne, ak aplikoval ustanovenie §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine
a pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal z jeho fiktívneho
príjmu zodpovedajúcemu 20-násobku sumy životného minima. Odvolací súd konštatuje, že práve

prostredníctvom§-u63ods.1Zákonaorodinedochádzakpreneseniupovinnostitvrdeniat.j.dôkazného
bremena na povinného rodiča, ktorý je ako osoba pasívne legitimovaná a má v súvislosti s preukázaním
vlastným príjmov z inej než závislej činnosti dve dôležité povinnosti, a to povinnosť predložiť podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov - edičnú povinnosť a povinnosť sprístupniť údaje, inak
chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu. Odporca v priebehu konania predložil iba

potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za preskúmavané obdobie, ktoré
rozhodne nemožno považovať za splnenie jeho edičnej povinnosti so zreteľom na to, že nepredstavuje
dostatočný obraz o jeho majetkových pomeroch, najmä o charaktere výdavkov uplatnených v daňovom
priznaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je bežnou praxou, že živnostníci si na
účely zníženia vymeriavacieho základu do nákladov zahŕňajú výdavky, ktoré majú zmiešaný charakter

(napríklad mobilný telefón, lízingy motorových vozidiel, pohonné hmoty, servis a podobne), kedy
striktne nerozlišujú ich súkromné a služobné využitie. Pretože odporca nepreukázal opak predložením
peňažného denníka, možno uzavrieť, že jeho viaceré osobné potreby sú uspokojované z jeho hrubého
príjmu v podobe uplatnenia nákladov, resp. že jeho čistý príjem je vyšší ako ho prezentoval v priebehu
konania na súde prvého stupňa a tiež v odvolaní. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie §-u 62

ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný
plnerešpektovaťvyživovaciupovinnosťasvojevýdavkyusmerniťtak,abyplnenievyživovacejpovinnosti
nebolo ohrozené. Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporca bol schopný v rozhodnom období a tiež

aj v súčasnosti je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných
potrieb a tiež potrieb svojej súčasnej rodiny, dokonca v rozsahu presahujúcom bežný životný štandard
aj so zreteľom na zamestnanie jeho terajšej manželky, preto od neho možno spravodlivo žiadať, aby
rovnaký štandard zabezpečil formou výživného aj navrhovateľkám, čo je v súlade s požiadavkou, že
dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

Odvolací súd konštatuje k ďalším námietkam odporcu, že odôvodnené potreby obidvoch navrhovateliek
sa od poslednej úpravy výživného v roku 2007 podstatne zvýšili v každom smere a sú rozhodne vyššieako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 450,00 €, ktoré predstavuje výživné na jeden
deň 15,00 € zohľadňuje iba časť odôvodnených potrieb navrhovateliek pripravujúcich sa na budúce
povolanieštúdiomnavysokejškoleajenepochybné,žematkanapriektomu,žesaobidvenavrhovateľky

v priebehu týždňa nachádzajú na internáte, musí dopĺňať zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a
nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. K ďalším odvolacím
námietkam odporcu odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby stredoškolákov v posledných
ročníkoch sú totožné ako potreby vysokoškolákov, najmä so zreteľom na stužkovú a s tým súvisiace
notoricky známe výdavky, tiež prihlášky na vysokú školu, doučovanie, ktoré náklady po spriemerňovaní

predstavujú rovnakú čiastku, ako potrebujú navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole mimo
miesta ich trvalého bydliska. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe
jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa
§-u 219 ods. 1 O.s.p. a podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie nie je prípustné.