Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/252/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510215494
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7510215494.6

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: E.
D., rod. J., nar. X.XX.XXXX, bytom P. F. U., J. XX/X, zast. advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou, AK
Košice, Štúrova 20 proti odporcovi: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. U., P. XXX/XX, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k maloletému R. D., nar.
XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky E. D.O., rod. J. a odporcu R. D., uzavreté dňa 16.1.1999 na Okresnom úrade
Košice-okolie, matričný úrad v C. H. U., vo zväzku X, ročníka XXXX, na str. XX, pod por.č.X rozvádza.

Maloletý syn R. D., nar. XX.X.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti
otca, ktorý je oprávnený a povinný maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého R. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % životného

minima na jedno nezaopatrené dieťa, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, do rúk otca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým R. každý párny týždeň v piatok, v čase od 18.00 hod. do
nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin tak, že od 1.7. do 15.7. toho ktorého roku v čase od 10.00
hod., dňa 1.7. do 19.00 hod., dňa 15.7. a taktiež od 1.8. toho ktorého roku do 15.8. toho ktorého roku
v čase od 10.00 hod., dňa 1.8. do 19.00 hod. dňa 15.8., v čase zimných prázdnin každý párny rok od

piatku pred prázdninami od 10.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 10.00
hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod., počas jarných prázdnin od soboty pred prázdninami od
10.00 hod. do stredy do 19.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok počnúc piatkom pred
veľkonočnými prázdninami od 10.00 hod. do veľkonočnej nedele do 19.00 hod. a každý nepárny rok na
veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19.00 hod. s tým, že
otec je takto stanovený čas povinný maloleté dieťa pripraviť a odovzdať ho matke pred bydliskom otca

a matka je povinná dieťa odovzdať otcovi v čase určenom na ukončenie styku v mieste bydliska otca.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode.Navrhovateľka pod novým návrhom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom s
odôvodnením, že v manželstve pretrváva dlhodobý a hlboký trvalý rozvrat, ktorý spôsobil vzájomné
odcudzenie oboch manželov do takej miery, že navrhovateľka už nemá záujem na obnove ich

spoločného manželského života. Navrhla, aby súd maloleté dieťa v prípade rozvodu manželstva zveril
do výchovy a starostlivosti otca a z jej strany určil výživné pre maloletého syna a zároveň, aby upravil
styk matky s maloletým dieťaťom.

Odporca s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil, taktiež súhlasil so zverením maloletého
syna do svojej starostlivosti a s určením výživného zo strany matky. S úpravou styku matky s maloletým

synom súhlasil.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa zveriť maloletého
syna do výchovy a starostlivosti otca a zo strany matky určiť primerané výživné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením ich sobášneho listu, rodného
listu maloletého syna R., ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.1.1999. Obaja majú slovenskú národnosť a sú štátnymi

občanmi Slovenskej republiky. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádza jedno maloleté
dieťa, a to syn R., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v P. F. U..

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po 3-ročnej
predchádzajúcej predmanželskej známosti, a to z citovej náklonnosti. Po uzavretí manželstva žili 4 roky
u jej matky, avšak tam nastali nezhody, keďže odporca sa počas celých štyroch rokov nerozprával s jej

matkou a nesúhlasil s tým, aby vypomáhala svojej matke. Neskôr odišli bývať k matke odporcu, kde
mali k dispozícií jednu izbu a začali s rekonštrukciou domu. Tam nastali medzi účastníkmi nezhody,
pretože odporca podozrieval navrhovateľku z manželskej nevery s jeho priateľom H. Ž.. Keďže nezhody
v manželstve pretrvávali, navrhovateľka v januári 2010 opustila spoločnú domácnosť a od tej doby
spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nestýkajú sa a ani jeden z nich neprejavil záujem na obnove

manželského spolužitia.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pretože aj podľa
neho sú nezhody medzi ním a navrhovateľkou vážne a taktiež považuje manželstvo s navrhovateľkou
za trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovu spoločného manželského života. Ani odporca neprejavil
záujem pokúsiť sa obnoviť manželské spolužitie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.

V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené
v dôsledku dlhodobého odcudzenia a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel a ani jeden z nich

už za žiadnych okolnosti nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Preto súd dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené, a preto ho rozviedol.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako ma rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ak u schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičov. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa upraviť
styk matky s maloletým dieťaťom v porovnaní tak ako bol styk matky s maloletým dieťaťom naposledy

súdom upravený. Každý z rodičov má právo tráviť so svojím dieťaťom polovicu jeho voľného času,
pokiaľ sa nepreukážu také skutočnosti, ktoré by mali za následok obmedzenie tohto styku vyplývajúce
zo správania sa oprávneného rodiča. Nakoľko ani v tomto konaní súd nezistil také skutočnosti, ktoré
by mali za následok obmedzenie styku matky s maloletým, súd upravil nanovo styk otca s maloletým
R., prihliadajúc na školské aktivity maloletého. Súd zároveň upozorňuje, že styk matky s maloletým

je právom, nie povinnosťou matky a závisí od nej, či tento čas si zariadi tak, aby túto dobu strávila s
maloletým dieťaťom.

Vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú narušené, rodičia nie sú schopní racionálnej dohody. Súd
sa pokúšal viesť oboch rodičov k dohode ohľadne úpravy styku. Vzhľadom na negatívne pretrvávajúce
nálady medzi oboma rodičmi, preto súd o úprave styku rozhodol autoritatívne. Upravil nielen obdobie

bežného kalendárneho roku, ale aj obdobie letných, zimných, jarných prázdnin a obdobie vianočných
a veľkonočných sviatkov, a to pomerne, rešpektujúc zásadu trávenia polovice voľného času dieťaťa s
každým rodičom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd upravil styk matky s maloletým dieťaťom tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Navrhovateľka je nezamestnaná a jej jediným príjmom je manželské výživné vo výške 80,00 eur, ktoré
jej zasiela odporca a ktoré jej bolo priznané rozsudkom tunajšieho súdu pod sp.zn. 11C/131/2010.

Odporca pracuje ako živnostník a jeho hrubý mesačný príjem činí 1 345,00 eur, taktiež pracuje aj ako

zamestnanec vo firme Vamex na 4 hodiny a jeho zárobok činí 8,00 eur na mesiac. Z výsluchu maloletého
R. - syna účastníkov súd zistil, že tento je v školskom roku 2014/2015 študentom 2.ročníka Strojníckej
priemyselnej školy v Košiciach. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade rozvodu manželstva
rodičov chce byť zverený na osobnej starostlivosti svojho otca. Čo sa týka úpravy styku, má záujem
stretávať sa so svojou matkou, a to neobmedzene, po predchádzajúcej dohode s ňou.

Pri určení výživného zo strany matky ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možnosti,
schopnosti a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom
prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany
detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového stavu, a to predovšetkým na
výpoveď maloletého R. a jeho rodičov, mal súd za preukázané, že je v záujme maloletého R. zveriť ho

do osobnej starostlivosti otca, ktorý aj prejavil záujem žiť v spoločnej domácnosti s otcom.

Matka žiadala upraviť styk s maloletým synom nad rámec štandardnej úpravy styku, s ktorou úpravou
odporca súhlasil. Preto súd upravil styk matky s maloletým dieťaťom v rozsahu, ktorý je uvedený vo
výroku tohto rozsudku. Čo sa týka výšky výživného na maloleté dieťa, u matky maloletého nebolo
preukázané, že by jej pomery odôvodňovali určiť výživné vo väčšom rozsahu ako vo výške 30 %

životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, a preto v takejto výške aj určil zo strany
matky výživné na maloletého syna R.. Matka je povinná takto prispievať mesačne na výživu maloletého
R. počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p. a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania, nakoľko v tomto prípade súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali náhradu trov

konania niektorému z účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Upozornenie: Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa ods.

2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.