Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Kováč

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242153
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113242153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: F. D., a.s., E. I. 7, R. zast.: JUDr. Alan Strelák, na vŕšku

12, Bratislava proti odporcom:

X.Lucia N., nar. X.X.XXXX, G. V. XXX

2. G. N., nar. XX.X.XXXX, G. V. XXX

o zaplatenie 683,25 Eur istiny s príslušenstvom takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom:

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 683,25 eur a úroky
z omeškania zo sumy 683,25 eur vo výške 9% ročne od 05.02.2012 až do zaplatenia a náhradu trov
konania vo výške do rúk JUDr. Alan Srelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Súd vyslovuje za neprijateľnú podmienku zmluvnú pokutu v zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo

22011200062 zo dňa 24.08.2011.

o d ô v o d n e n i e :

Podanýmnávrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľdomáhaluložiťodporcomv1.a2.radespoločnea
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 683,25 eur a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 683,25
eur od 5.2.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 115,50 eur, z dôvodu, že má pohľadávku v 1.
a 2. rade, ktorí odporcovia v prvom a druhom rade svoj dlh voči navrhovateľovi nesplnili.

Odporcovia v prvom a druhom rase sa vo veci nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu pripojených listín a vykonaným dokazovaním zistil tento
skutkový stav.

Dňa 24.8.2011 účastníci konania dojednali písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tomto právnom

úkone je navrhovateľ označený ako veriteľ a odporcovia v prvom a druhom rade ako dlžník a spoludlžník.
Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom v prvom a druhom rade úver vo výške 500 eur,
odplata 190 eur spolu 690 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky, ktoré
tvoria prílohu tejto zmluvy. Podľa bodu 3. obchodné podmienky zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľdlžník,/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od
dlžník,spoludlžníkazároveňzmluvnúpokutuzaomeškanievovýške3,3%zistinypriúvereposkytnutom
na 13 mesiacov a vo výške 3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý

mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Navrhovateľ tvrdí, že má nárok na zmluvnú
pokutu za každý mesiac 16,50 eur x 7 mesiacov= 115,50 eur ( od februára 2011 do augusta 2012).
Odporcovia v prvom a druhom rade doteraz zaplatili 6,75 eur (690 eur- 6,75 eur= 683,25eur)

Podľa zákonného ustanovenia §-488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa zákonného ustanovenia §-489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenie škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa zákonného ustanovenia §-494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa zákonného ustanovenia §-517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa zákonného ustanovenia §-52 ods. 1,2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohoustanovenia,súneplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa zákonného ustanovenia §-53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany
dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči
dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú tiež ustanovenia, ktoré požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa zákonného ustanovenia §-153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe tejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerane finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa zákonného ustanovenia §-544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti vznikne škoda.

Podľa zákonného ustanovenia §- 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojedaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa zákonného ustanovenia §-3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Podaným návrhom
na začatie konania navrhovateľ sa domáha uložiť odporcom v prvom a druhom rade povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne 683,25 eur. Súd návrhu tejto časti vyhovel lebo mal za preukázané základ
nároku a výšku nároku. Okrem toho navrhovateľ tvrdí, že má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
115,50 eur. V tejto časti súd návrh zamietol. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca

si neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje
tvrdenie žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, či odporca
porušil nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom a kedy. Súd návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty považoval za nedôvodný, pretože navrhovateľ právo na
zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých

prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§-53 ods. 2 OSP/.
Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ
menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou,

hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Je nepochybné, že
navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania
a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom

na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych
služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a
skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným

princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa §- 53 ods.
1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa zákonného ustanovenia §-53 ods. 4. Písm. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Zmluve týkajúce
sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v
prácach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri

samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti
s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti

alebo neprijateľnosti. Tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta
nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 odst. 4 písm k/OZ/. Kladie sa tým
veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už
nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných

dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v
spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto
sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V tejto veci zmluvná pokuta bola dojednaná v
zmluve o spotrebiteľskom úvere a v obchodných podmienkach.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s

poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta
patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože

stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec
nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a
to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka tzv. moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych

vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
ide o všeobecnú úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení
záväzkov.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z toho dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle §-153 odst. 4 OSP určil

takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po skončení dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a zistil horeuvedený
skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti a to voľnou úvahou.
Starostlivo prihliadol nato, čo vyšlo v tejto veci najavo. Každý dôkaz súd zhodnotil osobitne a v ich

vzájomnom vzťahu (§-132 OSP).

Podľa §-3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z v znení účinnom ku dňu 5.2.2012 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov nižšia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením dlhu. Prvý deň omeškania 5.2.2012 + 8 percentuálnych bodov = 9%.

Podľa zákonného ustanovenia §-142 ods. 3 OSP súd rozhodol o náhrade trov konania. Súd

navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania aj keď mal navrhovateľ vo veci len čiastočný úspech,
lebo navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.Výpočet náhrady trov konania:

a/ zaplatený súdny poplatok 40,50 eur

b/trovyprávnehozastúpenia51,45eureurx2úkony- prevzatieapríprava,podanienasúd=102,90eur

c/ paušál v roku 2013- 7,81 eur x 2 úkony= 15,62 eur

d/ 20% DPH 102,90 eur + 15,62 eur= 118,50 eur : 100%= 1,18% x 20% = 23,70 eur

Spolu: 40,50+ 102,90+ 15,62+ 23,70= 182,72 eur ( §-1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z v neskoršom
znení)

Podľa zákonného ustanovenia §-149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju

advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.