Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Kováč
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111207758
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111207758.6
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: I. L. a.s. sídlo: T. X F., proti odporcovi: C. V., nar.
XX.X.XXXX, Y. D./XX W. t.č. na neznámom mieste, hlásený pobyt bezdomovca W. v zast.: ustanoveným
opatrovníkom mesto W. účasti vedľajšieho účastníka I. združenie slovenských spotrebiteľov AZ R.. R.
V., advokát, W.. R. E. 1, Z. J. o zaplatenie XXX,XX Eur istiny s príslušenstvom takto sudcom JUDr.
Jánom Kováčom:
r o z h o d o l :
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 226,96 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% od
04.09.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd návrh vo zvyšku zamieta.
III. Súd vyhlasuje za neprijateľnú podmienku ustanovenia Zmluvy o pripojení a Dodatok k A. o pripojení
zo dňa 03.09.2008 o zmluvnej pokute.
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť
558,90 eur spolu s 9% úrokom z ročného omeškania z dlžnej sumy 558,90 eur od 4.9.2009 do zaplatenia
z dôvodu, že má pohľadávku voči odporcovi, ktorý odporca svoj dlh navrhovateľovi nesplnil. Pohľadávka
sa skladá z neuhradenej služby 226,96 eur a zmluvná pokuta 331,94 eur.
Okresný súd Nitra na návrh navrhovateľa vydal Platobný rozkaz 10.5.2011 č.k. 12Ro/96/2011-32 a uložil,
aby odporca zaplatil navrhovateľovi 558,90 eur vrátane úroku z omeškania a trov konania.
Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 3.10.2013 č.k. 12Ro/96/2011-50 zrušil horeuvedený platobný
rozkaz zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXRo/XX/XXXX-XX v plnom rozsahu lebo ho nebolo možné doručiť
odporcovi do vlastných rúk.
Odporca sa vo veci nevyjadril.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení tvrdil, že medzi účastníkmi konania ide o vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy, Zmluva o pripojení je občianskou zmluvou, zmluvná pokuta je neprimerane
vysoká a neprijateľná, nebola individuálne vyjednaná, a preto navrhol návrh tejto časti na zaplatenie
zmluvnej pokuty 331,94 eur zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu pripojených listín.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci uzavreli písomnú zmluvu o pripojení dňa 3.9.2008. v
tomto právnom úkone je odporca označení- účastník, fyzická osoba- nepodnikateľ. Podľa dodatku k
Zmluve o pripojení čl. 2. 2.5 v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka je účastník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 000SK (331,94 eur). navrhovateľ faktúrami fakturoval odporcovi
tieto služby:
- a/ č. 8530697699 vo výške 105,16 eur
- b/ č. 8531193038 vo výške 72,28 eur
- c/ č. 1005344531 vo výške 1,33 eur
- d/ č. XXXXXXXXXX vo výške XX,XX eur
- e/ č. 8532182686 vo výške 3,95 eur
Spolu: 105,16+ 72,28+ X,XX+ XX,XX+ X,XX= 226,96 eur
Okrem toho navrhovateľ tvrdí, že má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.
Podľa zákonného ustanovenia §-488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa zákonného ustanovenia §-489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenie škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa zákonného ustanovenia §-494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa zákonného ustanovenia §-517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa zákonného ustanovenia §-52 ods. 1,2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohoustanovenia,súneplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa zákonného ustanovenia §-53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany
dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči
dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú tiež ustanovenia, ktoré požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa zákonného ustanovenia §-153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe tejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerane finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa zákonného ustanovenia §-544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti vznikne škoda.
Podľa zákonného ustanovenia §- 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojedaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa zákonného ustanovenia §-3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Podaným návrhom
na začatie konania navrhovateľ sa domáha uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 558,93 eur z toho
nezaplatené služby 226,96 eur a zmluvná pokuta 331,94 eur. Súd návrhu časti 226,96 eur vyhovel. V
tejto časti mal súd za preukázané základ nároku a výšku nároku. Okrem toho navrhovateľ tvrdí, že má
nárok na zmluvnú pokutu 331,94 eur. tejto časti súd návrh zamietol lebo ho považoval za nedôvodný.
Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca si neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne a včas
cenu za poskytované služby, no toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda
súd nemal za preukázané, či odporca porušil nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom
a kedy. Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 226,96
eura považoval za nedôvodný, pretože navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§-53 ods. X OSP/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú
pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva
o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom
zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Je nepochybné, že navrhovateľ pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebopodnikateľskejčinnosti.L.saocitávofaktickynerovnompostavenísprofesionálnymdodávateľom,
a to s ohľadom okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosťpredávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. T. takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom
spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Z. právnej úpravy je snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa §- XX ods. X,X OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
T. zákonného ustanovenia §-53 ods. 4. T.. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Uvedené
súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o
pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednanie,ktoréspôsobuje
nerovnováhu v prácach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej
veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva
výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. G. súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol
nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je
pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti. Tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /
§ 53 odst. 4 písm k/OZ/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. N. týmto spôsobom sa efektívne
zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V tejto veci
zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v obchodných podmienkach.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd
ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec
nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná
ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v
Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka
tzv. moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje
v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. I.
zákonníka ide o všeobecnú úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o
zabezpečení záväzkov.
Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z toho dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle §-153 odst. X OSP určil
takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Po skončení dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a zistil horeuvedený
skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti a to voľnou úvahou. L.
prihliadol nato, čo vyšlo v tejto veci najavo. Každý dôkaz súd zhodnotil osobitne a v ich vzájomnom
vzťahu (§-X32 OSP).
Podľa §-3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z v znení účinnom ku dňu 4.9.2009 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením dlhu. Prvý deň omeškania 4.9.2009 1% + 8 percentuálnych bodov = 9%.
Podľa zákonného ustanovenia §- 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V tomto konaní účastníci mali len čiastočný
úspech, súd preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.