Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7P/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201090

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214201090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou vo veci starostlivosti
súdu o malol. dieťa: K. Z., H.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - Q. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. D., K. O. XXX, otec - Q.

Z., H.. XX.XX.XXXX, C. S. X, C. XXX XX, o výkone rodičovských práv k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

SúdmaloletéhoK.Z.,H..XX.XX.XXXXzverujedoosobnejstarostlivostimatke,ktoráhobudezastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloletého K. v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým K. každý párny týždeň od piatku od 9.00 hod. do nedele do
18.00 hod.

Matka je povinná určený čas dieťa pripraviť na styk a odovzdať ho v mieste jej bydliska a otec je povinný
v určený čas vrátiť dieťa matke pred jej bytom.

Konanie o predbežnom opatrení sa zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 30.1.2014 podala návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv k maloletému K. Z. a žiadala , aby súd maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti matke ,
ktorá bude ustanovená za jeho zákonnú zástupkyňu a správkyňu jeho majetku. Žiadala, aby otec bol
zaviazaný k povinnosti platiť výživné mesačne sumou 200,- eur. Styk otca s mal. K. navrhla upraviť tak,

aby bol otec oprávnený stretávať sa s mal. každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod.

Otec sa vyjadril k návrhu a žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
súčasne podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý návrh na pojednávaní zobral späť.

Kolízny opatrovník vzhľadom na rozdielne záujmy rodičov navrhol vykonať znalecké dokazovanie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa rodným listom maloletého dieťaťa,
potvrdením ÚPSVaR, lekárskym potvrdením, cestovnými lístkami založenými otcom, emailová
korešpondencia a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Rodičia maloletého dieťaťa žili ako druh a družka z ktorého vzťahu sa narodil syn K. Z. M. XX.XX.XXXX.
Spolu bývali v domácnosti rodičov otca dieťaťa v Bratislave, následne v domácnosti starej matky zo
strany matky v Podunajských Biskupiciach. V roku 2013 matka s dieťaťom sa odsťahovala do obce D.
- K. O. a tu býva v rodinnom dome, kam už otec svoju rodinu nenasledoval.

Matka na pojednávaní uviedla, že otec prispieval od času odlúčenia výživné na maloleté dieťa sumou
100,- eur mesačne sporadicky. Vzťah maloletého dieťaťa s otcom bol dobrý pokiaľ žili v spoločnej

domácnosti, avšak otec odkedy bývajú v Holiciach nejavil úprimný záujem o syna. Naposledy bol so
synom od 25.12. do 1.1.2014. U otca sa dieťa cítilo dobre , plakalo pri odchode preto, že otec mu dovolí
všetko, čo vplýva nepriaznivo na výchovu syna.

Matka je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Z príležitostných prác má príjem mesačne cca
100,- eur.

Otec trval na striedavej starostlivosti , tvrdiac , že má rád svojho syna. A chce sa podieľať na jeho
výchove. Býva so svojimi rodičmi a so sestrou v trojizbovom byte. Je súkromným podnikateľom a v
priemere má mesačný príjem cca 600,- eur.

Kolízny opatrovník vzhľadom na protichodné tvrdenia oboch rodičov a neochotu uzavrieť rodičovskú
dohodu navrhla znalecké dokazovanie na zistenie vzťahu otca s maloletým synom.

Najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ,3,4 ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem tak môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa tak súd musí skúmať či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby

stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá , aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. (§ 26 ZoR )

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Súd skúmal hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne a zistil, že
obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať , obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o

dieťa.. Dospel k záveru, že striedavá starostlivosť o dieťa t.č. je predčasná. U matky sú zabezpečené
vhodnejšie bytové podmienky pre dieťa nakoľko matka so svojou matkou žije vo veľkom rodinnom dome
na dedine kde má dieťa zariadenú samostatnú izbu a si vytvoril citové väzby s rovesníkmi.

Otec žije v Bratislave v trojizbovom byte so svojimi rodičmi a so sestrou. Vyhodnotiac bytové pomery
oboch rodičov podľa názoru súdu u matky je vhodnejšie prostredie pre výchovu dieťaťa. Preto súd zveril

maloleté dieťa do výchovy matky.

Je však v záujme maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom , treba prihliadnuť
najmä na citové väzby dieťaťa k obom rodičom , jeho vývinové potreby. Je nutné rešpektovať právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch

rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Je nevyhnutné , aby aj otec sa mohol podieľať na výchove syna a preto jeho požiadavka , aby si zobral
k sebe syna každý druhý týždeň na tri dni je prirodzená. Rodičia si vzájomne vytvárajú nepriateľské
podmienky , zrejme prostredníctvom dieťaťa chcú potrestať druhého rodiča pre ich nezhody a konflikty.
Obidvaja rodičia by si mali uvedomiť, že majú sledovať záujem dieťaťa, ktoré si vyžaduje kľudné,
nekonfliktné prostredie. Nemožno akceptovať postoj matky , ktorá navrhla styk otca s dieťaťom každý

druhý týždeň v jej prítomnosti iba 3 hodiny. Maloleté dieťa je zdravé a má už aj svoj vek a citové väzby
na otca . Súd nezistil žiadnu prekážku pre ktorú by otec mal byť so synom iba v takejto obmedzenej
miere navrhnutej matkou.

Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený
si zobrať syna každý párny týždeň od piatku od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Výživné súd určil sumou 150,- eur , ktoré výživné považoval za primerané pri zohľadnení príjmov oboch
rodičov a potreby maloletého dieťaťa.

Otec na pojednávaní návrh na predbežné opatrenie vzal späť preto súd v súlade s § 96 OSP konanie
zastavil.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/
O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- 5 - 7P 8/2014

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistením

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.