Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 49C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512202079
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512202079.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci

navrhovateľa: 1/ N.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX X. a 2/ T.. Z. W., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX X., proti odporcom : 1/ Bratislavská správcovská spoločnosť,
s.r.o., IČO: 36 838 209, so sídlom Fedinova 4, 851 01 Bratislava, 2/ T.. L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
XX, XXX XX X. a 3/ L.. L. R., L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX X., odporcovia zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, 821 02
Bratislava, o návrhu na určenie neplatnosti výsledku písomného hlasovania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcom náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia odporcu 1/ v sume 232,70 EUR, odporcu 2/ v sume 137,31 EUR a odporcu 3/ v sume 137,31
EUR k rukám právneho zástupcu odporcov, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2012 sa navrhovatelia pôvodne iba voči odporcovi v
1. rade domáhali určenia neplatnosti výsledku písomného hlasovania, ktoré bolo zverejnené listom zo
dňa 25.01.2012, súčasťou podaného návrhu bol i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadali pozastaviť kroky smerujúce k vybavovaniu úveru, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 49C 34/2012-29 zo dňa 12.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
22.05.2012 súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie odporcu, v odôvodnení poukázal na to, že pasívne legitimovaní sú všetci ostatní vlastníci
bytov a nebytových priestorov bytového domu.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení poukázal okrem iného na absenciu pasívnej
legitimácie, na skutočnosť, že návrh nesmeruje proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov
a nie je daný ani naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm.c) O.s.p.

Uznesenímč.k.49C34/2012-68zodňa31.10.2012,právoplatnýmdňa12.12.2012súdpripustilnanávrh
navrhovateľov vstup ďalších účastníkov na strane odporcu - odporcu v 2. a v 3. rade.

Odporca v 2. a v 3. rade v písomnom vyjadrení poukázali na totožné dôvody pre zamietnutie návrhu
ako odporca v 1. rade.Vo veci súd nariadil pojednávanie na termín 05.02.2014 o 12.30 hod, na ktoré boli účastníci riadne a
včas predvolaní, navrhovatelia sa bez ospravedlnenia na nariadený termín pojednávania nedostavili,
preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľov.

Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov čítaním a to : oznámením konaní
písomného hlasovania, oznámením o výsledku písomného hlasovania, zápisnicou zo dňa 21.06.2011,
čestným vyhlásením, čestným prehlásením a zápisom z písomného hlasovania.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovatelia ako prehlasovaní vlastníci bytu na Rovniankovej
ul. č. 15, Bratislava sa voči odporcom domáhali určenia neplatnosti výsledku písomného hlasovania,
ktoré sa uskutočnilo v termíne od 28.12.2011 do 31.01.2012 v bytovom dome G. ul. č. XX, XX v X..

Podľa § 14 ods. 1 veta č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na
správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniachdomu,spoločnýchnebytovýchpriestoroch,príslušenstveapozemkunaschôdzivlastníkov.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo

nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania
oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od
konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

Podľa§14ods.3zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníneskorších
predpisov, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere

a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v
dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným
hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo

obecný úrad.

Podľa§14ods.3zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníneskorších
predpisov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní
od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa

na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Účastníkom konania je podľa jednej z definícií účastníctva citovanej v ust. § 90 O.s.p. ten, koho
zákon za účastníka označuje; čo znamená, že zákon určuje okruh účastníkov podľa hmotnoprávnej
(vecnej) legitimácie. Východiskom pri posúdení otázky účastníctva bude posúdenie otázky, kto je vo
sfére hmotného práva nositeľom práva. Túto otázku je súd povinný skúmať - ak zákon označí niekoho
za účastníka, neoznačí konkrétny subjekt, ale nositeľa práva. Súd teda skúma, či konkrétny subjekt je

nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať.

Navrhovatelia ako prehlasovaní vlastníci bytu v dome mali právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia
o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak by ich právo zaniklo, teda navrhovatelia boli
aktívne vecne legitimovanými na podanie návrhu, avšak návrh bolo potrebné zamietnuť z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie.Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu v konaní súd konštatuje, že navrhovatelia nesprávne označili ako
účastníka konania odporcu v 1. rade, pretože správca v danej veci nie je nositeľom hmotného práva,
nositeľom hmotného práva sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. Správca domu zastupuje

všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome popri výkone správy, pričom však ide o
samostatný právny subjekt, majúci vlastnú právnu subjektivitu a samostatnú procesnú spôsobilosť, ktorá
je však odlišná od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že všetky rozhodnutia týkajúce sa správy domu prijímajú výlučne vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome, pričom správca je len subjekt, ktorý zo zákona vykonávajú v prospech

vlastníkov správu, t.j. ide o zákonného zástupcu, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu a tomu
zodpovedajúce právne postavenie. Správca neprejavuje vôľu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ale túto vykonávajú výlučne samotní vlastníci. Pasívne legitimovanými v konaní mali byť
nositelia práva, čo sú v tomto prípade všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného
bytového domu - G. ul. XX, XX v X., nielen označení odporcovia v 2. a v 3. rade, tak ako bolo uvedené
i v rozhodnutí o zamietnutí predbežného opatrenia

Z vyššie uvedeného súd konštatuje, že návrh navrhovateľov opodstatnený nie je, keď nebola splnená
základná podmienka pre konanie, a to pasívna vecná legitimácia, preto súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným odporcom súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia. Nakoľko právny zástupca odporcov vyčíslil náhradu trov právneho
zastúpenia za jednotlivých odporcov v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a § 13a vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z súd priznal trovy právneho zastúpenia vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške j1/13 výpočtového základu, t.j. za rok 2012 vo výške
58,69 EUR, za rok 2013 vo výške 60,07 EUR, za rok 2014 vo výške 61,87 EUR nasledovne:

Náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia odporcovi v 1. rade priznal v celkovej
sume 232,70 EUR za nižšie uvedené úkony právne služby:

1. prevzatie a príprava vo výške 58,69 EUR + režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH, t.j. 79,58 EUR

(zo dňa 04.05.2012)

2. písomné podanie na súd (vyjadrenie k návrhu zo dňa 10.05.2012) vo výške 58,69 EUR + režijný
paušál á 7,63 EUR + 20% DPH, t.j. 79,58 EUR,

3. účasť na pojednávaní dňa 26.09.2012 (odročené bez prejednania veci) vo výške 14,67 EUR + režijný
paušál á 7,63 EUR + 20% DPH, t.j. 26,76 EUR,

Spoločný úkon

4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 05.02.2014 vo výške 30,94 EUR + režijný paušál á
8,04 EUR + 20% DPH, t.j. 46,78 EUR.

Náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia odporcovi v 2. rade priznal v celkovej
sume 137,31 EUR za nižšie uvedené úkony právne služby:

1. prevzatie a príprava vo výške 30,04 EUR + režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH, t.j. 45,11 EUR
(zo dňa 01.02.2013)2. písomné podanie na súd (vyjadrenie k návrhu zo dňa 07.02.2013) vo výške 30,04 EUR + režijný
paušál á 7,81 EUR + 20% DPH, t.j. 45,42 EUR,

3. účasť na pojednávaní dňa 05.02.2014 vo výške 30,94 EUR + režijný paušál á 8,04 EUR + 20%

DPH, t.j. 46,78 EUR.

Náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia odporcovi v 3. rade priznal v celkovej
sume 137,31 EUR za nižšie uvedené úkony právne služby:

1. prevzatie a príprava vo výške 30,04 EUR + režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH, t.j. 45,11 EUR
(zo dňa 01.02.2013)

2. písomné podanie na súd (vyjadrenie k návrhu zo dňa 07.02.2013) vo výške 30,04 EUR + režijný

paušál á 7,81 EUR + 20% DPH, t.j. 45,42 EUR,

3. účasť na pojednávaní dňa 05.02.2014 vo výške 30,94 EUR + režijný paušál á 8,04 EUR + 20%
DPH, t.j. 46,78 EUR.

V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z bola zvýšená náhrada trov konania o daň z pridanej
hodnoty nakoľko právny zástupca odporcov preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
v troch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí

byť podpísané a datované

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)