Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. január 2005

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cb/379/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5001896238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2005

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2005:5001896238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, pred samosudkyňou JUDr.Janou Kotrčovou, v obchodnoprávnej veci žalobcu C. P.
- T. P. s.r.o., V J. X/XXX,. P. X,. IČO: XXX. XXX. XX,. Č. R. zastúpeného JUDr. V. P., advokátkou, B., R.
D. X proti žalovanému J. Š., bytom Z., S. XX,. S. R., zastúpenému JUDr.M. P., advokátkou, Ž., N. XX,.
v konaní o zaplatenie 1 796 439,- Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 1 783 007,- Kč s 12 % úrokom z omeškania od 24.

6. 1999 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť na účet Krajského súdu v Žiline 2 331,50 Sk, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia 81 268,- Sk,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu sa podaným návrhom na súde domáhal voči žalovanému zaplatiť 92 693,16
DM so 16 % úrokom z omeškania od 22. 4. 1999 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V priebehu
konaniažalobcazmenilžalobnýnávrhapozmenežalobnéhonávrhužiadalžalovanémuuložiťpovinnosť
uhradiť mu 1 796 439,- Kč s 12 % úrokom od 26. 4. 1999 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu

svoj nárok voči žalovanému odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej 21. 1. 2000
s obchodnou spoločnosťou E.-R. s.r.o. v likvidácii, O., IČO: XXX. XXX. XX,. predmetom ktorej bolo
postúpeniepohľadávokpostupcuvočižalovanémuvovýške92693,-DM,akokúpnejcenyzatovar,ktorý
žalovaný od obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o. prevzal. V prílohe žalobného návrhu právny predchodca
žalobcu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie postupníka vo vzťahu k žalovanému o
tom, že mu boli zo strany E.-R. s.r.o., O. postúpené pohľadávky v celkovej výške 92 693,- DM i s
označením čísel jednotlivých faktúr a súm, ktoré boli týmito faktúrami účtované. Ďalej predložil fotokópie

jednotlivých faktúr, pohľadávky z ktorých boli predmetom postúpenia.

Žalovaný vo vyjadrení, ktoré doručil prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, namietal
odôvodnenosť žalobcom podaného žalobného návrhu. Poukazoval na to, že jeho dlh voči pôvodnému
postupcovi E.-R. s.r.o., O. nevznikol, nakoľko žiadnu kúpnu zmluvu o predaji tovaru s touto obchodnou
spoločnosťou neuzatvoril. Tento mu bol dodaný iba na základe dohody s konateľkou a neskôr

likvidátorkou firmy E.-R. s.r.o. ako náhrada škody za zničené a poškodené stroje, ktoré táto obchodná
spoločnosťpodohodesnímpoužívala.Odvolávalsanafaktúru,nímvystavenú18.3.1999nazaplatenie
finančnej čiastky 90 000,- DM, podľa ktorej fakturovaná finančná čiastka mala byť splácaná dodávkoukoliečok (1 koliečko = 1,50 DM), tak ako to bolo dohodnuté pri prehliadke strojov s likvidátorkou
obchodnej spoločnosti. Pokiaľ potom i obchodná spoločnosť E.-R. s.r.o. dodávala mu koliečka, robila
tak na základe faktúry z 18. 3. 1999 a jeho listu z toho istého dňa. Vyjadril presvedčenie, že E.-

R. s.r.o. postúpila právnemu predchodcovi žalobcu neexistujúcu pohľadávku, preto jeho návrh žiadal
pre nedostatok aktívnej legitimácie, nedostatok písomnej formy, ohľadne špecifikácie a individualizácie
predmetnej pohľadávky a ohľadne uplatnených 16 % úrokov z omeškania ročne od 22. 4. 1999
až do zaplatenia zamietnuť s tým, že predmetom písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky nebolo
príslušenstvo, teda úroky z omeškania. Na preukázanie skutočností, že zapožičal firme E.-R. s.r.o.,

O. stroje a formy na výrobu, predložil faktúru, podľa ktorej fakturoval za zapožičanie dvoch strojov s
príslušenstvom celkovo 4 600,- DM a za zapožičanie foriem s príslušenstvom celkovo 4 000,- DM. Doba
zapožičania bola stanovená na dobu 34 mesiacov.

V ďalšom žalovaný namietal, že zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou E.-R.
s.r.o., O. za právneho predchodcu žalobcu C. P.-T. H. + V. G., M. an D. R., S. nepodpísala, ani

žalobný návrh na súd nepodala osoba oprávnená konať za obchodnú spoločnosť v zmysle výpisu z
obchodného registra. Poukazoval, že v písomnom vyhotovení zmluvy o postúpení pohľadávok nebol
uvedený presný obchodný názov žalobcu, keď zmluvu uzatvoril pod názvom C. P.-T. G., K. XX,. M..
NáslednevpriebehukonaniažalovanýpredložilkrajskémusúdupozvanienapojednávanieodKrajského
súdu v Mönchengladbachu na 17. 8. 2000 a fotokópiu žalobného návrhu, ktorý tam podal právny

predchodca žalobcu voči žalovanému práve ohľadne zaplatenia pohľadávky 92 693,- DM. V nadväznosti
na to namietol prekážku litispendencie tohto konania s konaním prebiehajúcim v SRN, kde podľa jeho
informácie právny predchodca žalobcu proti žalovanému návrh podal skôr, 11. 5. 2000. Ďalej žalovaný
predložil list, ktorý zaslala jeho splnomocnená zástupkyňa žalobcovi 10. 2. 2004, ktorým započítala
v zmysle § 529 ods.2 OZ pohľadávky žalobcu uplatnené v tomto konaní s pohľadávkou žalovaného,

ktorú si uplatnil voči obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o., O. 18. 3. 1999 faktúrou č.99-26/2 s tým, že k
zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému došlo v deň poslednej splatnej pohľadávky žalobcu voči
žalovanému, 24. 5. 1999.

Žalobca ohľadne takto namietaných skutočností zo strany žalovaného predložil výpis z obchodného

registra právneho predchodcu žalobcu i samotného žalobcu, podľa ktorého krajský súd zistil, že A.
G. bola oprávnená konať v mene právneho predchodcu žalobcu v čase od 10. 7. 1997 až do 22. 8.
2001, odkedy oprávnenie na zastupovanie obchodnej spoločnosti prevzal D. V. D. S. ako likvidátor.
Zmluvaopostúpenípohľadávokbolauzatvorená21.1.2000.Možnotedausudzovať,žebolauzatvorená
konateľkou právneho predchodcu žalobcu. Od 22. 8. 2001 bolo v obchodnom registri Obvodného súdu v

Mülheim an der Ruhr zapísané, že A. G. a J. M. už nie sú konateľmi obchodnej spoločnosti. To znamená,
že v čase podania žaloby 26. 3. 2001 J. M. konateľom právneho predchodcu žalobcu bol.

V zmluve o postúpení pohľadávok, tak ako je založená na čl.12 až 15 súdneho spisu, článok
III. bod 3.1. postupca sa zaviazal odovzdať postupníkovi dňom podpisu zmluvy kópie dokumentov,

ktoré súvisia s postúpenou pohľadávkou a poskytnúť mu všetky potrebné informácie, týkajúce sa
pohľadávky v zmysle zmluvy s tým, že originály budú postupníkovi odovzdané po zaplatení postúpenej
pohľadávky v zmysle článku II. bod 2.1. zmluvy, podľa ktorej sa postupník zaviazal uhradiť za postúpenú
pohľadávku postupcovi 450 000,- Kč do 31. 1. 2000. Predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzatvorenej medzi E.-R. s.r.o., O. v likvidácii a právnym predchodcom žalobcu 21. 1.

2000 boli pohľadávky postupcu voči žalovanému vo výške 1 796 439,- Kč. Právny predchodca žalobcu
predložil súdu zároveň s podaním žalobného návrhu faktúry, ktorými postupca žalovanému fakturoval
dodávku ním dodaného tovaru, oznámenie o postúpení pohľadávok, v ktorom jednoznačne špecifikoval
pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia a napokon sám konateľ právneho predchodcu žalobcu
do výpovede pred krajským súdom uviedol, že pri postúpení pohľadávok boli právnemu predchodcovi

žalobcu odovzdané všetky doklady týkajúce sa postúpených pohľadávok, tak ako to bolo dohodnuté v
zmluve o postúpení pohľadávok. Z tohto dôvodu ani jedna zo strán nemala pochybnosti o tom, ktoré
pohľadávky voči žalovanému boli predmetom postúpenia a v akom rozsahu.

Z dokladov, ktoré predložil žalobca krajskému súdu ohľadne prebiehajúceho súdneho sporu medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na súde v SRN, krajský súd zistil, že toto konanie bolo
na návrh právneho predchodcu žalobcu začaté, 11. 5. 2000 a skončené späťvzatím žaloby zo strany
právneho predchodcu žalobcu. Na základe tejto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že prekážka
litispendencie vo vzťahu k tomuto konaniu odpadla.Likvidátorka obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o., O. vo výpovedi pred krajským súdom poprela, že by zo
strany obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o. došlo k poškodeniu strojov a foriem žalovaného. Uviedla, že

stroje si žalovaný prišiel obzrieť do objektu E.-R. s.r.o. pred septembrom 1999. K stavu strojov námietky
nemal,ibanamietol,žebysiichdemontovalinýmspôsobom.Následnebolistrojeodoslanépresnepodľa
pokynov žalovaného do nejakej oblasti vo Francúzsku. Dopravnú spoločnosť, ktorá stroje odvážala,
svedkyňa upresniť nevedela a taktiež nevedela, či bola odvozom poverená obchodnou spoločnosťou
E.-R. s.r.o. alebo žalovaným. Protokol o stave strojov v čase ich odvozu spísaný nebol a zo strany

žalovaného nebola obchodnej spoločnosti E.-RUB. s.r.o. zaslaná ani faktúra na 90 000,- DM, ktorá mala
predstavovať náhradu škody, spôsobenej na formách a na strojoch pracovníkmi E.-R. s.r.o. Poprela
existenciu dohody medzi ňou ako likvidátorkou E.-R. s.r.o. a žalovaným o tom, že by sa náhrada
poškodených strojov mala žalovanému refundovať dodaním koliečok. O poškodení strojov žalovaného
sa dozvedela až z jeho listu, keď odmietol uhradiť časť dlhu vo výške 55 000,- DM. Neskôr však k úhrade
tejto finančnej čiastky žalovaný pristúpil príkazom na úhradu, potvrdeným bankou 21. 9. 1999, ktorý

následne stornoval s odôvodnením, že forma na disk je značne poškodená, čo mal upresniť v popise
závad a vyčíslení škody. Toto však podľa vyjadrenia likvidátorky nesplnil.

Žalobca predložil krajskému súdu faktúru č.99-26/2, vystavenú 18. 3. 1999, ktorou si voči E.-R. s.r.o.,
O. uplatnil finančnú čiastku 90 000,- DM ako náhradu za poškodenie, resp. zničenie foriem a strojov,

ktoré zapožičal obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o. Tvrdil, že stretom ním takto uplatnenej pohľadávky s
pohľadávkami žalobcu, ktoré sú predmetom sporu, na základe ním vykonaného jednostranného úkonu
započítania v zmysle ust.§ 529 OZ, doručeného žalobcovi 20. 2. 2004, došlo k zániku pohľadávok
žalobcu ku dňu ich stretu, ktorý nastal splatnosťou poslednej pohľadávky žalobcu.

Žalobcavpísomnomvyjadrení,zaslanomKrajskémusúduvŽiline,prostredníctvomjehosplnomocnenej
zástupkyne zánik jeho pohľadávok voči žalovanému započítaním poprel. Pohľadávku žalovaného
označilzapohľadávkuneexistujúcu,ktorúobchodnáspoločnosťE.-R.s.r.o.nikdyneevidovalavosvojom
účtovníctve. Podčiarkol, že táto naviac vstúpila do likvidácie, z čoho jej vyplývala zákonom určená
povinnosť vyzvať veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky do likvidácie, pretože v opačnom prípade by

k jej výmazu z obchodného registra nedošlo.

Podľa § 529 ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje
na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo
preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto

právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné.

Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa § 363 Obchodného zákonníka ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb,
môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi a
pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

Vychádzajúc z úpravy započítania pohľadávok, ako je upravená v Občianskom zákonníku, ako i podľa
Obchodného zákonníka krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade na námietku započítania,
vznesenú žalovaným proti žalobcovi 10. 2. 2004 prihliadať nemožno.

K tomuto záveru dospel na tom základe, že žalovaný súdu mimo fotokópie, originál faktúry č.99-26/2
z 18. 3. 1998 súdu nepredložil. Faktúra náležitosti daňového dokladu neobsahovala a jej doručenie
obchodnej spoločnosi E.-R. s.r.o. žalovaný nepreukázal. Naviac, E.-R. s.r.o. bola zrušená likvidáciou,
čo znamená, že musela mať vysporiadané všetky svoje dlhy voči známym veriteľom, pretože v prípade
spornosti pohľadávky, mohla rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce

zabezpečenie. Úprava zrušenia spoločnosti likvidáciou podľa Obchodného zákonníka platného na
Slovensku je totožná s úpravou platnou na území Českej republiky. To znamená, že v prípade
zaúčtovania faktúry od žalovaného z 18. 3. 1998 na sumu 90 000,- DM do účtovníctva by nemohla byť
ukončená likvidácia obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o. v O.. Preskúmaním faktúry žalovaného z 18. 3.1999krajskýsúdnezistil,žebyvtejtofaktúreboluvedenýdeňsplatnostifaktúryažalovanýinúsplatnosť,
ako splatnosť dodávkou koliečok, nepreukázal. Pokiaľ tvrdil o dohode s likvidátorkou E.-R. s.r.o., že
faktúrabudesplatnádo30dníodjejvystavenia,tútoskutočnosťsvedkyňaH.vosvojejvýpovedipoprela,

keď uviedla, že takáto faktúra zo strany žalovaného obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o. nikdy zaslaná
nebola. Krajský súd preto dospel k záveru, že nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného o zániku
pohľadávky žalobcu voči nemu stretom vzájomných pohľadávok, keď splatnosť žalovaným uplatnenej
pohľadávky 90 000,- DM vo vzťahu k obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o. nenastala. Naviac, v danom
prípade sa jednalo o viacnásobné postúpenie pohľadávok, a to z obchodnej spoločnosti E.-R. s.r.o.,

O. na obchodnú spoločnosť C. P.-T. H. + V. G., S., K. XX,. ktorý následne túto pohľadávku postúpil
žalobcovi C. P.-T. P. s.r.o., V J. X/XXX,. P. X.. Z tohto dôvodu potom podľa názoru krajského súdu nebolo
možné prihliadnuť na kompenzačnú námietku žalovaného, ktorý ju proti žalobcovi v priebehu konania
uplatnil, nakoľko jeho pohľadávka nesmerovala proti postupcovi žalobcu, ale jeho právneho predchodcu.
Postupcom vo vzťahu k žalobcovi bol C. P.-T. H.+V. G., K. XX,. M. so sídlom v S. a nie E.-R. s.r.o.

Žalobcavpriebehukonaniazmenilsvojnávrhažalovanúfinančnúčiastkusiuplatnilvčeskýchkorunách.
Vo svojom vyjadrení dostatočne zrozumiteľným spôsobom označil pohľadávky, ktoré sú predmetom
sporu, zaplatenie ktorých si voči žalobcovi uplatňuje. Žalobca vzniesol kompenzačnú námietku proti
takto uplatneným pohľadávkam žalobcu. Krajský súd tento jeho postoj vyhodnotil ako uznanie dlhu
žalobcu. Po porovnaní účtovných dokladov, tak ako boli predmetom postúpenia s účtovnými dokladmi,

označenými žalobcom vo vyjadrení, súd nárok žalobcu uznal vo finančnom vyjadrení 1 783 007,- Kč i
s príslušným úrokom z omeškania od 24. 6. 1999 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Žalobca totiž nepreukázal, že by i finančná čiastka 13 432,- Kč, vyfakturovaná faktúrou č.99137 zo dňa
18. 3. 1999 a faktúrou č.99154 zo dňa 24. 3. 1999, bola predmetom postúpenia.

Pokiaľ sa týkalo uplatneného úroku z omeškania, tento krajský súd po čiastočnom späťvzatí priznal,
tak ako bol uplatnený. Vychádzal z ust.§ 524 ods.2 OZ, podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. To znamená, že pokiaľ i priamo v zmluve o
postúpenípohľadávoksaúrokyzomeškaniaakopredmetpostúpenianeuvádzali,tietopriamozozákona
s postúpenou pohľadávkou prešli na postupníka. Úrok 12 % v čase vzniku pohľadávky žalobcu bol podľa

názoru krajského súdu primeraný, nakoľko podľa poznatkov o úrokových sadzbách pri poskytovaní
úverov v obchodných vzťahoch v čase postúpenia pohľadávky v mieste dlžníka tieto boli stanovené i
vo väčšom rozpätí (18 - 20 %).

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu

trov konania. Mal za to, že jeho neúspech bol len v nepatrnej časti. Náhradu trov mu priznal v podobe
zaplateného súdneho poplatku, náhrady za zastúpenie za 3 úkony právnej pomoci po 3 890,- Sk +
režijný paušál 2 x 100,- Sk + 1 x 116,- Sk, celkove 11 986,- Sk, náhradu za stratu času za pojednávanie
1. 2. 2002 po 20,- Sk za každú začatú polohodinu, (240,- Sk + cestovné vlakom I.trieda 417,- Sk x 2
= 834,- Sk), náhrady za 2 úkony právnej pomoci (6. 2. 2004 a 12. 3. 2004) po 16 216,- Sk + režijný

paušál 2 x 136,- Sk, cestovné 2 x 834,- Sk a náhradu za stratu času 24 polhodín x 567,- Sk. Za účasť na
pojednávaní 28. 1. 2005 priznal náhradu vo výške 16 250,- Sk + režijný paušál 150,- Sk, cestovné 834,-
Sk a náhradu za stratu času 12 polhodín x 250,- Sk. Celkovo trovy právneho zastúpenia krajský súd
žalobcovi priznal vo výške 81 268,- Sk. V konaní bola vypočutá svedkyňa, ktorej súd vyplatil náhradu
svedočného 2 331,50 Sk. Z toho dôvodu krajský súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť na účet súdu

i ním vynaložené trovy svedočného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p.) musí obsahovať
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu je nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.

a) - h) O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení zákona č. 353/2003 Z.z.).