Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217423
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713217423.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: E. F., bytom U., U. XXX, zastúpená D.. U.,
bytom H., U. XXX/X, proti odporcovi: R. F., bytom J. R., P. XX, zastúpený Mgr. Marekom Tauberom,
advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, o zrušenie BSM za trvania manželstva, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 26. 02. 2014, č. k. 12C/239/2013-34, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky
zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 150 O.
s. p.. Zohľadnil majetkové a osobné pomery navrhovateľky, jej sociálnu odkázanosť, ako aj skutočnosť,

že sama bez prispenia odporcu zabezpečuje výživu maloletých detí. Vzhľadom k spôsobilosti odporcu
získať finančné prostriedky príležitostnou prácou, čo sám deklaroval vo svojej výpovedi, nepriznanie trov
konania nemôže mať pre odporcu vážne finančné dôsledky.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. tým, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v predmetnej veci

išlo o návrhové konanie, navrhovateľka bola právne zastúpená, čím mala zvážiť všetky hmotnoprávne
predpoklady úspešnosti žaloby, o to viac, že v čase podania žaloby už medzi účastníkmi konania
prebiehalokonanieorozvodmanželstva.PrávoplatnosťourozsudkuorozvodemanželstvazanikneBSM
účastníkov konania zo zákona. Ak by súd v návrhových konaniach odôvodňoval rozhodnutie o trovách
konania podľa § 150 O. s. p., viedlo by to u navrhovateľky k podávaniu do budúcnosti neobmedzeného
počtu bezrizikových žalôb, čím by dochádzalo k diskriminácii odporcu v otázke trov konania. Skutkové

okolnosti daného prípadu už od počiatku poukazovali na neúspešnosť žaloby. Zároveň poukázal, že
navrhovateľka disponuje a používa sumu 10.000,- Eur, ktorú vybrala zo spoločného účtu, pričom nie je
vlastníčkou týchto peňazí. Nie je pravdivé tvrdené, že odporca neprispieval na výživu maloletých detí,
pretože súdom mu bolo určené minimálne výživné, t. j. 30 % zo životného minima na každé maloleté
dieťa. Zaplatenie výživného odporca vykrýva príležitostnou prácou, avšak touto prácou už nie je povinný
znášať svoje trovy konania v prípade úspechu v predmetnej veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

v jeho napadnutej časti zmenil a priznal odporcovi náhradu trov konania, zároveň žiadal priznať aj trovyodvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Alternatívne navrhol rozsudok v jeho
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľka k podanému odvolaniu odporcu navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť.

Uviedla, že k návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva pristúpila z vážnych sociálnoprávnych
dôvodov. Dňa 06. 06. 2013 spolu s dvoma maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť, lebo
psychický nátlak na ňu a maloleté deti, ako aj fyzické útoky zo strany odporcu už boli neúnosné.
Uvedené je aj dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva, ktoré konanie nie je doposiaľ ukončené,
lebo odporca sa po deviatich rokoch nezáujmu o deti, odrazu začal o ne zaujímať, čím predlžuje

rozhodnutie vo veci samej. Prvé výživné pre maloleté deti odporca zaslal až na základe rozhodnutia
súdu v apríli 2014. Navrhovateľka pre svoj zlý zdravotný stav (psychické problémy) poberá len dávky
v hmotnej núdzi a zákonné dávky pre maloleté deti. U odporcu ostal všetok nadobudnutý majetok a
finančné prostriedky okrem sumy 10.000,- Eur, ktorú sumu navrhovateľka stihla vybrať, lebo odporca
jej zablokoval prístup k spoločným účtom. Ďalej uviedla, že je nehorázne tvrdenie odporcu, aby všetok
majetok nadobudol pred uzavretím manželstva. Pred uzavretím manželstva odporca pracoval ako

automechanik, po uzavretí pracoval asi rok ako poisťovací agent, a potom už celý čas nikde nepracoval.
Zostal doma a bez povolenia a ohlásení živnosti, celý čas, počas ich spoločného spolužitia vyrábal
obrazové záznamy z najrôznejších príležitostí, ako športových, cirkevných, stužkových, svadieb, osláv
a pod.. Ani v súčasnosti odporca nikde nepracuje, ale naďalej vyrába obrazové záznamy. Nepoberal
a ani nepoberá sociálne dávky, a stále tvrdí, že všetko nadobudol pred uzavretím manželstva. Je to

lož a finančné prostriedky, ktoré spolu nadobudli za trvania manželstva, odporca užíva a míňa na úkor
navrhovateľky a maloletých detí. K celému spoločne nadobudnutému majetku má prístup len odporca.
Preto správne posúdil súd prvého stupňa sociálnu odkázanosť navrhovateľky a správne rozhodol, keď
trovy konania odporcovi nepriznal.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa §
214 O. s. p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti, ako aj celého obsahu spisového
materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o náhrade trov konania a dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a v tejto časti vec i

správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení rozsudku o náhrade trov konania a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý nie
taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolnosti relevantné na jeho aplikáciu. Odvolací súd považuje

predmetnú vec za takú, v ktorej je dôvodné aplikovať citované zmierňujúce ustanovenie.

V prípade rozhodovania o náhrade trov konania je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať vplyv na stanovenie povinnosti k náhrade trov konania. Výrok o trovách konania musí byť v súlade
s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí byť odôvodnená. V posudzovanej
veci navrhovateľka podala na súde návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželstva za

trvania manželstva v čase, keď už prebiehalo na súde konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom (návrh podaný 26. 08. 2013), ale uvedené konanie nie je doposiaľprávoplatne skončené. Prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno, a preto jej návrhu súd nemohol vyhovieť. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci
o rozhodnutí o trovách konania dospel v zhode s prvostupňovým súdom k záveru, že ide o prípad,

kedy sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
odporcovi. V tejto súvislosti správne súd prvého stupňa prihliadol predovšetkým na majetkové, osobné,
sociálne a zdravotné pomery navrhovateľky. Navrhovateľka pre svoj zlý zdravotný stav (psychické
problémy)poberálendávkyvhmotnejnúdzivsume155,-Eurmesačne,okremtohomámožnosťvýkonu
verejnoprospešných prác na Obecnom úrade v U., kde pracuje od 01. 11. 2013 a ku dávke v hmotnej

núdzi dostáva ešte 63,- Eur. Navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti spolu s maloletými
deťmi býva v rodinnom dome u svojej matky v U. a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov jej
finančne vypomáha matka. Aj keď navrhovateľka sa s maloletými deťmi odsťahovala do U. k svojej
matke už 07. 06. 2013, odporca až do apríla 2014 navrhovateľke na výživu maloletých detí neprispieval.
S prihliadnutím na základné životné výdaje potrebné na stravu, ošatenie, bývanie navrhovateľky spolu
s maloletými deťmi, priznaná náhrada trov konania by dokázala ohroziť základné životné potreby

navrhovateľky. Ďalej je potrebné prihliadnuť na preukázané zdravotné problémy navrhovateľky, ako aj
s prihliadnutím na jej sociálnu odkázanosť, ako aj na skutočnosť, že sama bez prispenia odporcu až do
apríla 2014 zabezpečovala výživu maloletých detí, o ktoré sa aj osobne stará. Vzhľadom k spôsobilosti
odporcu získať finančné prostriedky príležitostnou prácou, čo sám deklaroval odporca vo svojej
výpovedi, nepriznanie trov konania nemôže mať pre odporcu vážne finančné dôsledky. Vychádzajúc z

vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade na strane navrhovateľky sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej pomeroch, ako aj v okolnostiach prípadu, keďže vo
veci samej išlo o návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva, a preto ide o výnimočný prípad, kedy
sú dané dôvody pre aplikáciu ust. § 150 O. s. p.. Z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vo
výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal, keďže v odvolacom konaní
navrhovateľka nepodala návrh na priznanie trov odvolacieho konania a odporca na ich náhradu nemá
právo (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.