Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203620
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513203620.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému L. C., bytom ul. N.
č. XXX/XX, A., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 520,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/323/2013-17 zo dňa 22. mája

2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava,
sp. zn. EX 11894/13 zo dňa 12.07.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa
vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol

len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe

uvedeného dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice
93/13/EHS.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu,

že exekučný titul je v rozpore so zákonom, zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že
exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril

zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu aformálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že
exekučnýsúdmôžeskúmaťplatnosťrozhodcovskejzmluvy.Poukázalnanesprávnyprekladrozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci ASTURCOM. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti

ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť
podkladom pre výkon exekúcie. Súdny dvor EÚ nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným
súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy
takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. Zo slovenského ani z európskeho

práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal
povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich
právach, no neuplatnil si ich. Odkázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010
zo dňa 26. septembra 2011.

Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa po oboznámení sa s napadnutým uznesením a s podaným odvolaním
vyslovila súhlas s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky a vec bola v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložená odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Riadil sa pritom zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 O.s.p.. Dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Nemožno súhlasiť s odvolateľom, pokiaľ namieta oprávnenie exekučného súdu posudzovať splnenie
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Súdna prax je
jednotná v názore, že už v tomto štádiu, keď sa má rozhodnúť o poverení súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na

vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj
materiálnej.

Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie

exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, ďalej len „ZRK“). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZRK). Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZRK).

Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.

(Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.)Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu
otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej doložky a po podaní žiadosti súdnym exekútorom
o udelenie poverenia skúmal, či došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Uvedený postup

exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval
k„zrušeniu“tohtorozhodnutia, exekučnýsúdsianineosvojovalpostavenieodvolaciehosúdu.Exekučný
súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, najmä
z toho pohľadu, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto
otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Aj v rámci daného

exekučného konania bol teda súd prvého stupňa, a teda aj odvolací súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Ani odvolateľ v podanom odvolaní nerozporuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len do
obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej

doložky. Preto možno súhlasiť so súdom prvého stupňa, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve
vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
vo veci.

Už toto je dôvodom, pre ktorý nebolo možné žiadosti o udelenie poverenia vyhovieť.

K veci je však potrebné aj vzhľadom na vyššie uvedené dodať, že z listín ktoré sú obsahom
spisu nevyplýva, žeby Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré odkazuje zmluva, boli spotrebiteľom
podpísané. Nebola preto splnená ani podmienka písomnej formy dohody o rozhodcovi, či rozhodcovskej
doložky, tak ako je to uvedené vyššie s odkazom na § 4 ods. 1, 2 ZRK.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.