Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200988
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1011200988.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: JUDr. Martina Mrázová, správkyňa konkurznej
podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 277 803, so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, proti odporcom:
1. M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, H., 2. S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, H., za účasti
vedľajšieho účastníka: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený: Mgr. Mgr. Pavlom

Sojkom, PhD., advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie
sumy 496,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č. k. 37C/114/2011-100 zo dňa 27. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcovi nepriznal náhradu trov konania
a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 50,- eur do
3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia k rukám Mgr. Mgr. Pavla Sojku, PhD.
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur,
cestou Daňového úradu Bratislava, po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1,3, § 146 ods. 2, § 150 ods. 2, § 101

ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade
mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu, preto v súlade s ustanovením
§ 96, ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil, pričom nebol potrebný súhlas
odporcov (ani vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcov) so späťvzatím návrhu, nakoľko
k späťvzatiu došlo ešte pred začatím prvého pojednávania. K zastaveniu konania v celom rozsahu
došlo za situácie, keď nebola preukázaná skutočnosť, že by sa pre správanie odporcov vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne; odporcovia podľa názoru súdu teda nespôsobili, že sa návrh musel vziať,
resp. že sa vzal späť. S poukazom aj na judikát R 49/1993 dospel súd k záveru že späťvzatie návrhu
zavinil navrhovateľ. Keďže však odporcom nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadali (§
151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
Keďže vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vznikli trovy konania na ktoré má nárok, súd mu
priznal ich náhradu v zmysle ustanovenia § 146, ods. 2, prvá veta Občianskeho súdneho poriadku

v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a s využitím ustanovenia § 150, ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku tak, že mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 50,00
eur, s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o drobný spor (o zaplatenie 154,27 eur),
pričomúčtovanétrovyprávnehozastupovaniavedľajšiehoúčastníkavovýške97,02eursúpodľanázorusúdu zjavne neprimerané voči pohľadávke a hlavne voči vykonaným úkonom právnej pomoci zo strany
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a súd ich v takomto prípade môže znížiť, prípadne vôbec
nepriznať (právny zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy právneho zastupovania za 2 hlavné

úkony právnej pomoci po 16,60 eur zvýšené o 20% DPH, 1 hlavný úkon právnej pomoci po 33,20 eur
zvýšený o 20% DPH, 2 x režijný paušál po 7,41 eur, 1 x režijný paušál po 7,63 eur zvýšené o 20%
DPH. Súd v tejto súvislosti pripomína, že obdobné podania ako v súdenom prípade právny zástupca
vedľajšieho účastníka podával hromadne, jedná sa o podanie právne jednoduché (všetky podania boli s
výnimkou spisovej značky, označenia účastníka na strane odporcov a žalovanej sumy identické!), ktoré

koniec koncov mohol vykonať aj samotný vedľajší účastník (t.j. bez zastúpenia právnym zástupcom -
advokátom), nakoľko správca konkurznej podstaty ako vedľajší účastník by mal disponovať osobou,
ktorá uvedené jednoduché podania je schopná a spôsobilá vykonať.

Proti tomuto uzneseniu a to výslovne v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie
vedľajší účastník na strane odporcu a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto
časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške
97,02 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
a taktiež je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,21
eur. Dôvodil, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. konanie má inú
vadu, ktorá mohla za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust.§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a

taktiež rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ
poukázal na skutočnosť, že on tieto konania neinicioval, ale začali na návrh navrhovateľa a vedľajšiemu
účastníkovi v snahe brániť svoje oprávnené záujmy ako aj záujmy užívateľov bytov pred šikanóznym
výkonom práva nezostávalo nič iné, ako sa voči týmto putatívnym nárokom brániť. Vedľajší účastník
si v súlade so svojím ústavným právom zvolil v tomto konaní svojho právneho zástupcu advokáta.

Ak by vo všetkých navrhovateľom iniciovaných konaniach konal vedľajší účastník sám bez zastúpenia
právnym zástupcom ochromilo by to akúkoľvek jeho činnosť správcu. Trovy konania, ktoré vedľajšiemu
účastníkovi vznikli vyplývajú z jednotlivých úkonov právnej služby tak, ako sú špecifikované vo vyčíslení
aichpočetbolovplyvnenývýhradneprocesnouaktivitounavrhovateľaasúdu.Procesnésankcionovanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu za to, že sa v konaní úspešne bránil postráda vnútornú logiku.

Takáto interpretácia a aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. je v rozpore s teleologickým významom citovaného
zákonného ustanovenia. Takýto postup súdom nebol podľa právneho názoru vedľajšieho účastníka
zákonodarcom zamýšľaný. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že navrhovateľom v tomto konaní
je správca konkurznej podstaty, ktorý uplatňuje nároky úpadcu voči tretím osobám a na strane druhej
vedľajším účastníkom na strane odporcov je rovnako správca, ktorý bráni nároky úpadcu. Z uvedeného

je prima facie zrejmé, že predmetné konanie je konaním, ktoré i keď nie priamo konaním konkurzným
alebo reštrukturalizačným je konaním, ktoré sa týka tak konkurzného konania vedeného na Krajskom
súde Bratislava pod sp. zn. 3K/105/1999 ako aj konkurzného konania vedeného na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 25K/2/2007. Ide tak o konanie, v ktorom je aplikácia ust. § 150 ods. 2 v spojení s
§ 200ea ods. 2 písm. g) O.s.p. vylúčená.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka, ktorá uviedla, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď má za to, že sú naplnené všetky
podmienky uvedené v ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a nie je možné sa stotožniť s tvrdením odvolateľa,
že konanie bolo zastavené z titulu zavinenia niektorého z účastníkov, keď je dispozičným právom
účastníka disponovať s predmetom konania a vykonať úkon späťvzatia. Z uvedeného dôvodu považuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a preto považuje odvolanie vedľajšieho účastníka v
celom rozsahu za nedôvodné.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu vedľajšieho účastníka sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedkov prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je
dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľom napadnutá časť náhrady trov konania

vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie uznesenia, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa,
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219

ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 27.05.2011 na súd návrh, ktorým žiadal, aby súd
uložil odporcom v 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,27 eur spolu s
poplatkom z omeškania 0,5 ‰ denne od 10.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podaním
zo dňa 25.08.2011 doručeným súdu dňa 05.09.2011 oznámil Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu

Trnavskéautomobilovézávodyš.p.vkonkurze,IČO:00009199,sídlosprávcu:Sladovnícka13,Trnava,
zastúpený Mgr. Mgr. Pavol Sojka v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstup do konania z vlastného podnetu
ako vedľajší účastník na strane odporcov. Zároveň týmto podaním zaslal aj vyjadrenie k samotnému
návrhu navrhovateľa a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania. Návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nie je aktívne

legitimovaný v prejednávanej veci. Podaním zo dňa 24.06.2013 doručený súdu dňa 27.6.2013 zobral
navrhovateľ návrh späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil. Na výzvu súdu vedľajší
účastník na strane odporcu podaním zo dňa 19.07.2013 zaslal vyčíslenie trov konania vedľajšieho
účastníka a žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 97,02 eur, náhradu za dva úkony
poskytnutej právnej pomoci á 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa

5.9.2011 ) + 1 úkon poskytnutej právnej pomoci á 33,20 eur (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.3.2012 )
v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), b), vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., 20 % DPH vo výške 6,64 eur a taktiež
režijný paušál 2 x á 7,41 eur + 1 x á 7,63 eur.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje čisto z procesného
hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v
ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil

účastník, súd prizná ostatným účastníkom ( druhej strane ) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili
na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

V danej veci súd prvého stupňa zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom pred
začatím konania vo veci samej a bez uvedenia skutočností, že by odporcovia svojim správaním toto
späťvzatie zapríčinili. Za tejto situácie tak boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 146 ods.

2 prvá veta O.s.p., tak ako to v rozhodnutí uviedol prvostupňový súd, ktorý správne priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. vychádza z predpokladu neprimeranosti trov voči pohľadávke. Zákon

presnenedefinuje,akétrovykonaniamožnopovažovaťzaneprimerané..Zdôvodovejsprávyvyplývalenargumentvtom,žebolopotrebnézasiahnuťdoúpravytrovkonaniavdrobnýchsporoch,pretoženiekedy
trovy konania v podstatnej miere prevyšovali pohľadávku, čo považoval za neprípustné. Ak zákon hovorí
o neprimeranosti trov voči pohľadávke, je vecou súdu, ako túto primeranosť zhodnotí a odôvodní ju.

Súd je práve tá inštitúcia, ktorá zákon vyloží a uvedie do praxe. Pokiaľ takáto prax, či judikačná činnosť
doteraz nie je jednoznačná, neznamená to, že súd podľa daného ustanovenia nemôže postupovať a
vykladať ho. Primeranosť trov treba posúdiť zo širších hľadísk a tieto v rozhodnutí zohľadniť.

V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1.000,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,

ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)
konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa

považuje za drobný spor (ods. 3).

Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 154,27 eur, teda sumy nižšej ako 1000,- eur, ide
podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s
účinnosťou od 15.10.2008, bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p.

ako aj z ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže
náhradu trov konania nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea
O.s.p. a za splnenia podmienky, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky
pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie
naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne

na úvahe súdu. Pre súd preto nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola
prijatá novelizácia § 150 O.s.p., táto však môže však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce
úmysel zákonodarcu.

Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p., sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Súd pri priznaní náhrady trov konania či už podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. alebo podľa ust. § 146 ods. 2
O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom
konania v spore. Je potrebné totiž dôsledne rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu
pomoc advokáta a nárokom na náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania
potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj

keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba
posudzovať samostatne.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne použil
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo
nepriznať, ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť

podľa úvahy súdu, a odvolací súd sa stotožňuje s vedľajším účastníkom, že riadne odôvodnené
rozhodnutie musí východiská tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská
videné v skutočnosti, že pri právnom zastúpení vedľajšieho účastníka sa nejednalo o zložité úkony
právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výškypožadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému stavu veci a nemožno sa preto
stotožniť s námietkami vedľajšieho účastníka na strane odporcu uvedené v odvolaní. Neprimeranosť
trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež

hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Samotný zákonný text umožňuje trovy nielen znížiť,
ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj trovy nižšie, ako uplatnená
pohľadávka, tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich náhradu ust. § 150 ods.
2 O.s.p.. Primeranosť resp. neprimeranosť uplatnených trov voči pohľadávke v drobných sporoch je
na individuálnom posúdení súdu, ktorý o trovách rozhoduje. Podľa názoru odvolacieho súdu náhrada

trov právneho zastúpenia vo výške 50,- eur je voči uplatnenej pohľadávke primeraná a postačujúca aj
vzhľadom na nenáročnosť veci a opakovanie sa obdobných vecí, čím je daná nízka právna zložitosť a
časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej pomoci. Odvolací súd záverom dodáva, že súhlasí s
argumentáciou vedľajšieho účastníka, že každý má právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom,
avšak toto právo neobsahuje i právo na prisúdenie trov právneho zastúpenia v požadovanej výške. V
danom prípade odvolací súd zastáva názor, že trovy právneho zastúpenia je potrebné znížiť za použitia

§ 150 ods. 2 O.s.p. tak, aby boli voči pohľadávke primerané. Tiež nemožno prisvedčiť vedľajšiemu
účastníkovi, že v prejednávanej veci nie je možné aplikovať ust. § 150 ods.2 O.s.p. vzhľadom na
skutočnosť,žeideosportýkajúcisakonkurznéhokonania,kdejeaplikáciatohtozákonnéhoustanovenia
vylúčená, nakoľko v prejednávanej veci nejde o takýto spor, pretože predmetom konania je zaplatenie
peňažnej pohľadávky vo výške 154,27 eur s prísl. titulom ústne uzavretej zmluvy o nájme. Súd prvého

stupňa použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady
trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí aj uviedol. Záver súdu prvého stupňa
o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.

Vzhľadom na uvedené, neboli odvolacie námietky odvolateľa naplnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa
bolo v napadnutej časti vecne správne, a odvolací súd ho preto podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.