Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Púchovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/315/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304111714
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6304111714.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému W. J., nar. XX.
X. XXXX, bytom N. H. XXX/X, XXX XX U., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou
so sídlom exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru č. 5, pod sp. zn. EX 62/2004 na
uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 501,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/373/2004-24 zo dňa 30. októbra 2012 takto
r o z h o d o l :
Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/373/2004-24 zo dňa 30. októbra 2012 v napadnutej časti
výroku, ktorou exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 26. 8. 2003 zmluvu o úvere,
ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta K.. T. J. na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý
jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 16. 11. 2003 bola pred notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom spísaná notárska zápisnica č. N
4912/2003, NZ 106260/2003, ktorou K.. D. U. splnomocnený advokátom K.. T. J. za povinného uznal
dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 501,36 Eur, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 382,39
Eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 12. 10. 2003 do zaplatenia a vyhlásil, že
povinný tento dlh vrátane úroku splatí v lehote do 24. 11. 2003. V prípade, že povinný dlh v uvedenej
lehote nesplatí, za povinného vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu a tiež, že povinný nemal možnosť
výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola
použitá predtlač, ktorá obsahovala meno splnomocnenca K.. T. J., čo spochybňuje slobodnú voľbu
splnomocnenca splnomocniteľom. Ďalej okresný súd poukázal na to, že v zmysle ust. § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže
realizovať, ale nemusí. Podľa tohto ustanovenia, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže
vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, t.j. ak v čase
uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení K.. T. J. dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, v
tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie a taktiež nemohol splnomocniťK.. T. J. na takéto právo. Zároveň okresný súd prihliadol na to, že splnomocnenie, ktoré povinný udelil
advokátovi K.. T. J., je koncipované široko a všeobecne.
Okresný súd konštatoval, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú
právnymi úkonmi, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného,
čím odporujú zákonu, a preto sú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu okresný súd uviedol, že predmetná notárska
zápisnica nemôže byť exekučným titulom, pretože nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na exekučný
titul kladené. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzavretá medzi povinným a K.. T. J. je podľa
§ 31 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby
notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Poukázal na to, že súčasťou notárskej
zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote,
ktorý si určil pravdepodobne zástupca povinného sám, bez toho, aby mu povinný udelil plnú moc na
takýto úkon. Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o
ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej
uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Zvyššieuvedenýchdôvodovokresnýsúddospelkzáveru,žepredmetnánotárskazápisnicanemôžebyť
exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu,
ako na exekučný titul kladené a že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s ust. § 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa ust. § 323
Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice neplatné, čo
znamená, že aj napriek tomu, že exekúcia začala, exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nie je možné
považovaťzaspôsobilýexekučnýtitul.Pretookresnýsúdvsúladesust.§57ods.1písm.a)Exekučného
poriadku exekúciu zastavil.
Rozhodnutie o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora okresný súd odôvodnil
tým, že vzhľadom k tomu, že exekúciu zastavil z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica nie je
spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie exekúcie, za daného stavu nebolo možné poveriť iného
exekútora vykonaním exekúcie, nakoľko poverenie iného exekútora vykonaním predmetnej exekúcie by
bolo v danom prípade neúčelné.
Rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku, ktorou exekúciu zastavil, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový
stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nemá právomoc
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, nakoľko výsledkom
takéhotorozhodovaniabybolanemožnosťveriteľavykonaťprávo.Pripomenul,žektakémutorevíznemu
postupudošlovsituácii,keďužokresnýsúdpreskúmalsúladexekučnéhotitulusozákonomsvýsledkom
absolútnej nerozpornosti. Okresný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice)
limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky
poriadok“), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne
ust. § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a
zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, okresný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich
nahrádzať vlastnou činnosťou. „Súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou
so zákonom a dobrými mravmi“ ex offo preskúmal už notár. Ochranu práva, ktorú upravuje ust. § 40 a
ust. § 38 Notárskeho poriadku nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno
uplatniť, a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Postup
okresného súdu, ktorým je umožnené bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych
listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany
dôvery všetkých subjektov v právny poriadok. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Notárska
zápisnica ako exekučný titul má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a okresný súd musí s
takýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípadeby porušil zásadu rovnocennosti. Právnym záväzkom obsiahnutým v notárskej zápisnici je okresný
súd viazaný rovnako, ako rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd v rámci skúmania splnenia
zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť (skutkové a právne závery) a nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie
a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2, vety
prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, a to
pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok.
Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na
návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie
z úradnej povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Namietal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť
rovnaká, oprávnený mal v konaní pred okresným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním
zaobchádzané odlišne. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval relevantnú právnu normu,
ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods.
1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval ústavne nesúladným spôsobom.
Poukázal aj na skutočnosť, že okresný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej
úprave smernici- Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá v
Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie
vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd svoje
rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. Namietal, že okresný
súd v danom prípade rozhodol bez jeho vypočutia, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že
okresný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom
dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť
a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení.
Oprávnený tiež konštatoval, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a
zrozumiteľné. Právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, t.j.
súčasne s uzavretím zmluvy na základe ktorej vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení
plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo
v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje aj
určenie,dokedybudedlhsplatený.Pretonebolomožnédospieťkzáveru,žezástupcaneboloprávnenýv
notárskejzápisniciuviesťdokedypovinnýdlhsplatí.Nesúhlasilsozáveromokresnéhosúdu,žezástupca
nehájil záujmy povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený
vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej nesúhlasil ani s tým, že notárska zápisnica ako exekučný
titulu musí byť spísaná nielen povinným ale aj oprávneným. Podľa jeho názoru okresný súd opätovne
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie
na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
v napadnutej časti výroku, ktorou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu, zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním zo dňa 26. júla 2012, oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému
odvolaniu. V podaní uviedol, že okresný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere považuje
za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23 ods.
2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo vyhodnotil ako neplatné prerozpor so zákonom. Uviedol, že neprijateľnosť podmienky okresný súd videl v tom, že ňou je založený
hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného
ako spotrebiteľa. Tvrdil, že okresný súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými
v smernici Rady č. 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v
zmluve o úvere plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal
dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec
neuviedol, na základe čoho zistil nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán.
Medzi podmienkami uvedenými v článku 3 ods. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS sa plnomocenstvo, ako
jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Okresný súd tiež nevzal do úvahy ustanovenie
článku 4 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad
pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby súd na základe ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. konanie prerušil a podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky
v nasledovnom znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenieokresnéhosúdubolovydanévyššímsúdnymúradníkom.Zákonnýsudcakodvolaniuuviedol,
že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd dňa 2. 3. 2004 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 4. 3. 2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v
Partizánskom č. N 4912/2003, NZ 106260/2003 zo dňa 16. 11. 2003.
Skôr ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací súd
rozhodol o návrhoch oprávneného na prerušenie konania.
Oprávnenýžiadal,abysúdprerušilpredmetnéexekučnékonaniepostupompodľaust.§109ods.1písm.
b) O.s.p. a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložil návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44
ods. 2, vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 odsekom 1, vetou prvou Ústavy Slovenskej
republiky,atoprerozporsprincípomprávnejistotyaprincípomochranydôveryvšetkýchsubjektovpráva
v právny poriadok. Oprávnený ďalej žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
rozhodol o predložení preudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.
Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bode 9. uviedol, že
článok 177 nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom.
Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva
Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku
177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.
V bode 10. vyššie uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že v druhom rade zo vzťahu medzi
druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú
právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke
práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im
položenú otázku výkladu práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď
odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu.
Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.
Citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť
iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Takýmto osobitným zákonom je napríklad zákon č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii.
Odvolací súd k ďalšiemu návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. uvádza, že oprávnený sa týmto návrhom domáhal prerušenia konania, pretože žiadal, aby súd
predložil ním navrhnuté predbežné otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev,
na odvolacom súde, t.j. súde, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok. V takomto
prípade, ak súd dospeje k záveru, že vyriešenie takejto otázky je relevantné pre rozhodnutie v danom
prípade a je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie, podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie je povinnosťou súdu obrátiť sa na Súdny dvor. Na predloženie predbežnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nie je potrebný návrh, to znamená, súd v danej veci postupuje
ex offo. Odvolací súd vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu považoval položené otázky oprávneným
za neopodstatnené a irelevantné, pretože položenie uvedených prejudiciálnych otázok nemá reálny
dosah na prebiehajúci spor. Zároveň v predmetnom konaní súd neaplikoval ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku, hlavne v ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ani v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nebol splnený
žiadny predpoklad na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení O.s.p. a Exekučného
poriadku, preto odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 26. 8. 2003 uzavreli zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, súčasťou ktorej vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta K.. T. J. povinným
na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e)
O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok povinného, do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym
názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené povinným K.. T. J. v zmluve o úvere nie je platným
právnym úkonom, preto K.. T. J. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej
zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený
rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní
notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok,
že povinný si nemohol K.. T. J. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie splnomocneného K.. D. U. v predmetnej
notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného
exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup
okresného súdu, ktorý exekúciu zastavil bol preto správny. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3
O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil
námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol ako
nedôvodnú, rovnako ako považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného
plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač so sídlom v Partizánskom pri spisovaní notárskej
zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.
Odvolací súd ďalej uvádza, že okresný súd deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej
zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie,
teda v dobe pred vydaním poverenia. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon a absolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, okresný súd mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.