Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/137/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313232320
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313232320.4

Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: A. E., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX R. H. N., Q.
XXX, zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava, Stará Vajnorská
cesta 37, proti odporkyni: M. E.Ž., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX R. H. N., Z. XXX, o zrušenie výživného
pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení :

Počnúc dňom 1. 9. 2014 sa ruší vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určená Uznesením
Okresného súdu Galanta pod č.k. 12P/129/2012 - 37 zo dňa 27. 11. 2012.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 9. 12. 2013 žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k odporkyni. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ukončila stredoškolské štúdium a
v ďalšom štúdiu nepokračuje, je zamestnaná a je teda schopná sama sa živiť. Odporkyňa súhlasila so
zrušením výživného.

Po začatí pojednávania účastníci konania navrhli, aby súd schválil zmier v znení, ako to vyplýva z
výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 99 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie
súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 99 ods. 2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 99 ods. 4 veta prvá O.s.p,. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V prípadoch, v ktorých to povaha vecí pripúšťa, zákon umožňuje skončenie sporu dispozitívnym úkonom
účastníkov, ktorým je zmier.

Povahou veci v zmysle § 99 ods. 1 treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície
predmetom sporu účastníkmi konania.

Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom.
Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak
mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli
(§ 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre
všetkých účastníkov konania.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z prejavov vôle účastníkov konania, ako aj obsahu spisu a dospel k
záveru, že predpoklady na schválenie zmieru boli splnené. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa
pracuje. Od septembra 2014 opätovne nastúpila na stredoškolské štúdium, avšak jej zamestnanie
naďalej trvá.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia
dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať
všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto
stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne
sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa
získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a
tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Pre nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa.
Je potrebné vychádzať z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho
okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť
realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné
prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, je náročné ale nutné ustáliť
okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy
záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje
lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností,
aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja
k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou
hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne
schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, súd uzatvorený súdny zmier, ktorým sa zrušuje vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni od 1. 9. 2014, schválil.

Keďže sa v danom konaní prejednávala vec, ktorá pripúšťa schválenie zmieru, súd rozhodol tak, ako
to vyplýva z výrokovej časti uznesenia, keď účastníci konania prejavili záujem dohodnúť sa na zrušení
vyživovacej povinnosti navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keď sa účastníci dohodli
na tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.).