Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/432/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4114200725.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: REVITAL STAV, s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce,
Priemyselná 17, IČO: 45 379 955, zastúpený JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom so sídlom Bratislava,
Lehotského 4, proti odporkyni: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. G., ul.1. mája XX, o nariadenie
predbežného opatrenia v konaní o zaplatenie sumy 11.522,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní
odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 15C/5/2014-30 zo dňa 07. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu navrhovateľa a v rámci konania vo veci
samej, o zaplatenie sumy 11.522,15 eura s príslušenstvom, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
odporkyni zákaz akokoľvek nakladať, disponovať, akýmkoľvek spôsobom zaťažovať spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1-ica k nehnuteľnosti, vrátane zákazu prevodu, prechodu, prenájmu a podnájmu
nehnuteľnosti,atorodinnýdomsosúpisnýmč.XXXX,postavenýnapozemkuregistra"C"sparcelnýmč.
3110, o výmere 520 m2, ako zastavané plochy a nádvoria a priľahlom pozemku registra "C" s parcelným
č. 3111 o výmere 289 m2, ako záhrady, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Q. G.,
vedený Okresným úradom Q. G., Katastrálny odbor, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
O tomto predbežnom opatrení súd prvého stupňa rozhodol s odkazom na ust. § 75 ods. 2 prvá a

druhá veta, § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1 písm. e), § 76 ods. 2, 4 OSP, § 451 ods. 1, 2, § 456, §
457, § 458 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia
súd poukázal na návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom navrhovateľ
nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej odôvodňuje tým, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili
dňa 29.09.2011 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. Q. G., obec Q. G.,
vedené na LV č. XXXX za dojednanú kúpnu cenu vo výške 11.522,15 eura, avšak v roku 2012

uzatvorili dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2011. Odporkyňa následne previedla
predmetnú nehnuteľnosť na tretiu osobu. Z predmetnej Dohody o odstúpení vyplýva, že odporkyňa
mala vrátiť navrhovateľovi kúpnu cenu najneskôr do 12 mesiacov od podpisu Dohody, čo sa však
nestalo a odporkyňa doposiaľ kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo výške 11 522,15 eura nevrátila. Podľa
názoru navrhovateľa odporkyňa nedisponuje finančnými prostriedkami, aby mu zaplatila splatnú
pohľadávku, a keďže je spoluvlastníčkou inej nehnuteľnosti ( rodinného domu), existuje dôvodná obava,

že by odporkyňa mohla previesť svoj spoluvlastnícky podiel k tejto domovej nehnuteľnosti na inú
osobu. Preukázateľne teda, podľa navrhovateľa, existuje dôvodná obava, že odporkyňa bude nakladať
s nehnuteľnosťou bez vedomia navrhovateľa, aby tak znemožnila uspokojenie splatnej pohľadávky
navrhovateľa v sume 11 522,15 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa stotožňujúc sa so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 76 ods. 4 OSP ďalšie
dôvody neuviedol a návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. O náhrade trov

predbežného opatrenia nerozhodol, pretože o nich rozhodne súd až v súvislosti s trovami konania vo
veci samej s poukazom na ustanovenie § 145 OSP.Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa dôvodiac, že nariadeným
predbežným opatrením sú porušované jej práva o osobnom vlastníctve , pretože predmetný rodinný
dom je obývaný členmi jej rodiny. Uviedla, že navrhovateľ nemal s ňou žiadne zlé skúsenosti, pričom

nikdy nepovedala, že uvedenú sumu nevráti. Poukázala na to, že dohodnutá kúpna cena bola 3.087,15
eura a nie 8.435 eur ako to tvrdí navrhovateľ. Preto žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal
vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1, 3).
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha voči odporkyni zaplatenia
sumy 11.522,15 eura s príslušenstvom. Spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia zákazu odporkyni akokoľvek nakladať a zaťažovať,
vrátane zákazu prevodu, prechodu, prenájmu a podnájmu jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 -ica
nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné č. XXXX, postavený na pozemku registra "C" s parcelným č. 3110,
o výmere 520 m2- zastavané plochy a nádvoria a priľahlom pozemku registra "C" s parcelným č. 3111
o výmere 289 m2, -záhrady, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: Q. G., vedený

Okresným úradom Zlaté Moravce, Katastrálny odbor.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 15C/5/2014-25 zo dňa 27.01.2014 vyzval navrhovateľa, aby návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.01.2014, doplnil v lehote 10 dní od doručenia tohto
uznesenia tak, že 1/ riadne špecifikuje petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to tak,
aby výrok rozhodnutia súdu bol určitý a vykonateľný, 2/uvedie voči komu má byť predbežné opatrenie

nariadené, akého predbežného opatrenia sa účastník domáha - navrhované predbežné opatrenie musí
byť jasné, určité, zrozumiteľné a vykonateľné, musí byť odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy; musí z neho vyplývať potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, 3/
riadne označí nehnuteľnosti, ktorých sa ním požadované predbežné opatrenie má týkať s tým,
že predloží aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXX. Zároveň poučil navrhovateľa o tom, že ak návrh na

nariadenie predbežného opatrenia nedoplní v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a pre
uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd toto podanie odmietne. Právny zástupca
navrhovateľa prevzal predmetnú výzvu dňa 06.02.2014.
Súd prvého stupňa dňa 7.2.2014 vydal napadnuté uznesenie (bez vyčkania uplynutia lehoty na
doplnenie návrhu) , stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.
Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.02.2014 (č.l. 35 spisu) navrhovateľ na
základe výzvy súdu prvého stupňa doplnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa
dopustil procesného pochybenia, keď vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa

s poukazom na ust. § 76 ods. 4 OSP s odôvodnením, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi
dôvodminávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia.Taktopostupovalnapriektomu,žetentonávrhna
nariadeniepredbežnéhoopatrenianepovažovalzaúplný,pretože uznesenímč.k.15C/5/2014-25zodňa
27.01.2014 vyzval navrhovateľa, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.01.2014,
doplnilvlehote10dnístým,žebolpoučenýjednakotom,akomádoplnenienávrhuvykonaťajednakbol

poučený o následkoch v prípade nedoplnenia návrhu v požadovanom smere. Odvolací súd poukazuje
na to, že právny zástupca navrhovateľa predmetnú výzvu prevzal dňa 06.02.2014, a preto lehota v trvaní
10 dní od doručenia tohto uznesenia mu začala plynúť dňom 07.02.2014. Súd prvého stupňa však ešte
pred uplynutím 10 dňovej lehoty, už dňa 07.02.2014 rozhodol napadnutým uznesením, ktoré v rozpore
s jeho predchádzajúcim názorom na neúplný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, odôvodnil

len s poukazom na ust. § 76 ods. 4 OSP, t.j. že sa “ stotožňuje so skutkovými a s právnymi dôvodmi
návrhu“. Napriek uvedeným procesným pochybeniam odvolací súd nemohol napadnuté uznesenie
zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa, pretože ust. § 221 ods. 3 OSP umožňuje odvolaciemu súdu pri
rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia zrušiť rozhodnutie, len
ak konanie zastavuje (čo nie je tento prípad). Preto odvolací súd mohol o odvolaní proti uzneseniu

o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len tak, že ho potvrdí alebo zruší a vec vráti na ďalšie
konanie.
Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prijal záver, že ani v
prípade, ak by bol súd prvého stupňa vyčkal na doplnenie návrhu navrhovateľom a potom rozhodol ojeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že mu vyhovie, neboli by splnené hmotnoprávne
podmienky pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia v tom, že navrhovateľ ničím
neosvedčil svoje tvrdenie, že existuje dôvodná obava, že odporkyňa prevedie svoj spoluvlastnícky

podiel k domovej nehnuteľnosti na iný subjekt a že iný majetok, z ktorého by mohla uspokojiť jeho
pohľadávku v prípade úspechu v konaní, nemá.
Predmetom konania je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo
veci samej.
Podľa § 102 odsek 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo

zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady
pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledky sú uvedené v ust. §§ 74 až 77 OSP.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 OSP (účinného od 1. 1. 2012) návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.

1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do

zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Zcitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žedefinitívnaochranaohrozenýchaleboporušenýchpráva

právom chránených záujmov je poskytnutá v konaní vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí. V
určitých prípadoch je nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chránených záujmov, ochranu
pred začatím samotného konania alebo v čase počas rozhodovania vo veci. Uvedenému účelu slúži
predbežné opatrenie, ktoré možno charakterizovať ako dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu
ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie

konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať
o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 75 ods. 2. Súd sa vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z

návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť
vypočutí a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie
súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, je
podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na predbežné opatrenie.
Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu

bolo v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho
stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Občiansky súdny poriadok upravuje dva zákonné dôvody pre vydanie predbežného opatrenia, a to
z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a z dôvodu obavy, že by výkon súdnehorozhodnutia bol ohrozený. Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, z akého
dôvodu má byť vlastne predbežné opatrenie nariadené, či týmto dôvodom má byť potreba dočasnej
úpravy pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu v konaní vo veci

samej) bol ohrozený.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh o zaplatenie sumy 11.522,15 eura s príslušenstvom
z titulu vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od zmluvy a v rámci tohto konania podal zároveň návrh na
nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e), f) OSP, ktorým by
bolo odporkyni zakázané nakladať s domovou nehnuteľnosťou v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu

v znení, aké následne pojal súd prvého stupňa do výroku napadnutého uznesenia. V návrhu uviedol,
že predbežné opatrenie navrhuje nariadiť pre existenciu obavy uspokojenia jeho pohľadávky, teda z
ohrozenia výkonu rozhodnutia v prípade, úspechu vo veci samej.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aj existencia právneho záujmu na predbežnom
opatrení; navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného pred-bežného opatrenia,
pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel

ochrany poskytovanej súdom v základom alebo exekučnom ko-naní. V prípade návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia vý-konu súdneho rozhodnutia je nutné, aby zo
samotného návrhu vyplývala zrejmosť ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Oprávnený musí tvrdiť
a osvedčiť, že povinný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo
znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Len reálnosť obavy z ohrozenia

môže byť dôvodom výnimočného procesného rozhodnutia, ktorým je predbežné opatrenie.
Podľa toho, ako návrh navrhovateľ odôvodňoval, bolo možné usudzovať, že predbežným opatrením
chce dosiahnuť, aby odporkyňa svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nepreviedla na inú osobu
a teda aby v prípade úspechu v základnom konaní nebol zmarený výkon rozhodnutia predajom tohto
podielu ako jediného majetku odporkyne.

Výkon rozhodnutia je možné uskutočniť rôznymi spôsobmi, okrem predaja nehnuteľnosti aj predajom
hnuteľných vecí alebo zrážkami zo mzdy a z iných príjmov povinného, či prikázaním pohľadávky. Súd
môže nariadiť predbežné opatrenie z dôvodu, že veci (v tomto prípade nehnuteľnosť) a práva môžu
slúžiť na splnenie dlhu odporkyne voči navrhovateľovi, ktorý je alebo bude nútene vymáhaný. Treba
však rozlišovať osvedčenie obavy zo zmarenia výkonu rozhodnutia a ničím nepreukázané podozrenie,

že odporkyňa je insolventná (v tomto prípade dôkaz o takejto skutočnosti chýba) alebo z toho, že dôjde
v budúcnosti k manipulácii s majetkom odporkyne. Na to, aby mohol súd nariadiť predbežné opatrenie
zákazom nakladať so spoluvlastníckym podielom odporkyni, musel by navrhovateľ nielen tvrdiť, ale aj
preukázať, že odporkyňa je - mimo spoluvlastníctva k domovej nehnuteľnosti - insolventná a že podniká
reálne kroky k zbaveniu sa svojho majetku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ( ani z návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia ) takýto záver však nevyplýva a preto tvrdenie navrhovateľa o
možnom zmarení prípadného výkonu rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval za dostatočne osvedčený
pre vyhovenie návrhu.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rámci rozhodnutia vo veci samej (§ 145 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.