Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237300
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113237300.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. M. XXX/XX, T., o vymoženie sumy 1.970,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/1417/2013-15 zo dňa 6. novembra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Patrícia Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5,
§ 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"),
čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutím Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa
27.06.2000, rozhodnutím Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 a rozhodnutím
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009. Súd prvého stupňa dôvodil tým, že oprávnený

sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Patríciovi Baďurovi dňa
28.10.2013 domáhal vymoženia sumy 1.970,38 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1289/13-LP vydaného Stálym rozhodcovským
súdom Victoria v Žiline dňa 02.05.2013. Podkladom rozhodcovského rozsudku bola medzi oprávneným
a povinným uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500009997 zo dňa 21.02.2012. Exekučný
súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanoví z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so
zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom
a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z
materiálnej stránky. Zo Zmluvy, ako aj z Rozhodcovskej zmluvy súd zistil, že tieto zmluvy boli už vopred
pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný - dlžník ani

nemoholovplyvniťichobsahazmluvnédojednania(§53ods.1,2,3Občianskehozákonníka).Ďalejbolo
súdu vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že uzatvoreniu
Zmluvy s povinným bezprostredne predchádzalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný
musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu sa na uvedený
právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 54), t. j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.

Podľa názoru súdu bolo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú
oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov,neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne

na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide podľa súdu aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon
ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane

spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ
namietalspôsob,akýmsúdpristúpilkzisťovaniuskutkovéhoaprávnehostavuohľadneriešeniaplatnosti
rozhodcovskejzmluvy.Rozhodcovskázmluvač.8500009997jesamostatnýmprávnymúkonom,ktorého
existencia nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Poukázal pri

tom na bod 2 a bod 7 rozhodcovskej zmluvy. Obsah vzájomných vzťahov medzi oprávneným (ako
veriteľom) a povinným (ako dlžníkom) v tom smere, či bude zahrňovať aj rozhodcovskú zmluvu, mohol
povinný ovplyvniť a to aj jednostranne. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo následok
v podobe neuzavretia úverovej zmluvy. Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy by nespôsobilo zánik
úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva preto podľa oprávneného vykazuje všetky znaky individuálne

dojednaného právneho úkonu. Okrem toho je rozhodcovská zmluva samostatným právnym úkonom,
ktorý nie je súčasťou žiadneho iného dokumentu. Preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nejde o ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve.
Ďalej oprávnený namietal, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie v

rozhodcovskej zmluve/doložke, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní obžaloby.
Z článku 3 a článku 5 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu
byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred
rozhodcovskýmsúdomjelenalternatívne,atedasanevyžadujeodspotrebiteľa,abypostupovallenpred
arbitrážou. Teda rozhodcovská zmluva v danom prípade žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje.

Zmyslom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi v procesnej pozícii
žalobcu právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné
ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Oprávnený ďalej namietal
aj zmätočnosť tvrdení súdu o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve, pretože v danom prípade
bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Na podporu svojej argumentácie

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012. Okrem
uvedených námietok si oprávnený zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 116,34 eura vrátane DPH pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie odvolania vo výške á 48,80 eura s DPH (40,67 eura + 20 % DPH) + 2 x paušálna
náhrada nákladov vo výške á 9,37 eura vrátane DPH (7,81 eura + 20 % DPH).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.10.2013, kedy bol
súdnemu exekútorovi JUDr. Patríciovi Baďurovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-1289/13-LP zo dňa 02.05.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.08.2013 a vykonateľnosť dňa 24.08.2013. Súdny exekútor podal súdu dňa

31.10.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorému priložil návrh na vykonanie
exekúcie, zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 21.02.2012, rozhodcovskú zmluvu č. 8500009997 zo
dňa21.02.2012,exekučnýtitulavýpiszobchodnéhoregistraoprávneného.Následnesúdprvéhostupňa
obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie. Oprávnený proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie, ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť.K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa k nemu vyjadrovať nebude.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,

že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej
právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania, súd

preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom

prípade je zmluva o revolvingovom úvere.Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje
exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na

formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľaadodávateľa.Súdjeoprávnenýajbeznávrhu vexekučnomkonanískúmaťnekalú
povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o revolvingovom úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského
súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného

poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto zmluvy v súvislosti s článkom 6
Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať

rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa

svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie je správne. Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto

prípade rozhodcovského rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu
na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez
návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje
narozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristinaRodríguez

Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenievykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so

zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými
mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci rozhodcovskú zmluvu
používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Obsah tejto zmluvy nemal povinný možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie
takejto zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná.

Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky
automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v
tomto prípade, ktorý starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane

spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Zuvedenýchpodstatnýchdôvodovsúdprvéhostupňaakoexekučnýsúdsprávne,vštádiuposudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

(neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

Odvolací súd postrehol určitú nepozornosť zo strany prvostupňového súdu, ktorý v niektorých častiach
odôvodneniapoukazovalnarozhodcovskúdoložku,namiestorozhodcovskejzmluvy,avšaktentomierny
nedostatok nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ani jeho vecnú nesprávnosť.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.