Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Šalata

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/493/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111234196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111234196.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu D. H. N., N..V..Q.., G., Ú. X, F.Q.: XX XXX XXX, proti žalovanému
I.Q.V.Á.Q.,H.,Z.XX,ozaplatenie255,32€sprísl.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného
L. J. Q. Q. N. E., K.Š., I. XX, F.: XX XXX XXX, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
34C/200/2011-54 z 5.10.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal a vrátil žalobcovi súdny poplatok 9,87 €, prostredníctvom Daňového
úradu Bratislava, po právoplatnosti uznesenia.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník, a to len proti výroku, ktorým mu nebola priznaná
náhrada trov konania.

Súd v odôvodnení uznesenia, o. i., citujúc znenie § 151 ods.1 a § 146 ods.2, uviedol, že § 146 ods.2 O.
s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie
konania, že otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska, že v danom prípade žalobca mu
nepreukázal, že žalobu podanú uňho 15.12.2011 vzal späť pre správanie žalovaného, z procesného
hľadiska tak zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto je povinný podľa § 146 ods.2 prvá veta O.

s. p. nahradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, že žalovaný v priebehu súdneho
konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, a preto v súlade s § 151 ods.1 náhradu
trov konania mu nepriznal, že vedľajší účastník písomným podaním zo 4.9.2012 vyčíslil trovy právneho
zástupcu. na sumu 35,05 €, pozostávajúcu - zo sumy 21,58 €, titulom odmeny za 1 úkon právnej
pomoci podľa vyhl.č.655/04 Z. z. príprava a prevzatie zástupcu., vrátane prvej porady s klientom, -

zo sumy 7,63 €, titulom náhrady režijného paušálu (r.2012) a zo sumy 5,84 €, titulom 20 % DPH z
odmeny a náhrady režijného paušálu, že náhrada trov konania priznaných podľa § 146 ods.2 O. s. p. sa
vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli
potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, že trovy vynaložené účastníkom konania musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému

nároku a len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu
bude skúmať, či boli účelne vynaložené, že aj keď účastník konania mal plný úspech vo veci, každý
úkon treba posudzovať samostatne, že v danom prípade si vedľajší účastník uplatnil náhradu trov
konania za 1 úkon právnej služby a to príprava a prevzatie zástupcu., vrátane prvej porady s klientom
a, že mu nepredložil žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že došlo aj skutočne k takejto porade s
klientom, najmä s prihliadnutím na to, že sa mu doposiaľ nepodarilo doručiť žalobu a procesné poučeniažalovanému pre jeho neznámy pobyt. Odhliadnuc od toho považoval uplatnenú náhradu trov konania aj
za neúčelnú z dôvodu, že vedľajší účastník podaním z 15.3.2012 mu oznámil len svoj vstup do konania,
avšak žiadny úkon relevantnej povahy neurobil, jeho podanie neobsahovalo doposiaľ žiadnu obranu

žalovaného, uvedenie nejakých procesne alebo hmotnoprávne významných skutočností, a preto na
základe uvedených skutočností mu náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník v odvolaní uviedol, že súd rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p., že podľa cit.
ust. by mu však mala byť náhrada trov konania priznaná, že z napadnutého uznesenia tak nevyplýva,
podľaakéhoust.zák.súdrozhodol,keďmunáhradutrovkonanianepriznalavtomtosmerejenapadnuté

uznesenie nepreskúmateľné, že aj keď sa k žalobe nevyjadril, lebo súdu sa mu ju bezmála za 15
mesiacov nepodarilo doručiť, tak na efektívnu ochranu spotrebiteľa postačoval už samotný jeho vstup do
konania, že nevie si predstaviť účelnejší a hospodárnejší postup, že nakoľko súd s nim ako s vedľajším
účastníkom koná a on takto koná so súdom, nemali by byť pochybnosti o tom, že musel byť uskutočnený
právny úkon, na základe ktorého vznikol medzi nim a jeho zástupcom právny vzťah s obsahom, ktorý
umožnil, že súd s nim ako s vedľajším účastníkom, koná, nemali by preto byť pochybnosti o tom, že

bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady s klientom, že s
touto otázkou sa už krajské súdy SR vo svojich rozhodnutiach vysporiadali, napr. uznesením Krajského
súdu (ďalej len KS) Košice lCo/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/104/2012 z
29.6.2012,uznesenímKSPrešov8Co/69/2012z26.7.2012,14Co/81/2012z11.12.2012,uznesenímKS
Banská Bystrica 15Co/92/2012 z 10.5.2012, uznesením 15Co/214/2012 zo 4.2.2013, z ktorých osobitne

citoval, resp. vybral. Uviedol ďalej, že je pravdou, že jeho prvé podanie spočíva v oznámení o vstupe
do konania, že tento jeho postup vyplýva z § 93 ods.3 O. s. p. a položil otázku, ako to odôvodňuje
nepriznanie trov, že je pravdou, že v prvom podaní žiada o zaslanie žaloby a pýtal sa, ako to odôvodňuje
nepriznanie trov, že je nesporné, že súd s nim koná ako s vedľajším účastníkom, o čom dôkazom je
samotné napadnuté uznesenie a plná moc uzavretá medzi nim a jeho zástupcom, z toho potom ale

vyplýva, že súd akceptuje existenciu právneho vzťahu medzi nim a jeho zástupcom, ktorý osvedčil
splnomocnením, a ktorý vznikol s konkrétnym obsahom na základe konkrétneho právneho úkonu, že
dôsledkom tohto právneho úkonu je činnosť jeho zástupcu, na základe ktorej po získaní potrebných
informácií vstúpil na konkrétnom súde do konkrétneho súdneho konania, individualizovaného jeho sp.
zn. a účastníkmi konania, na strane konkrétneho spotrebiteľa, toto je - podľa jeho názoru - podstata

prevzatia a prípravy zast. vrátane prvej porady s klientom, samozrejme, okrem množstva súvisiacej
administratívnej, evidenčnej, účtovnej a daňovej agendy s tým spojenej, na základe ktorej vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na podporu spotrebiteľa, že v tejto súvislosti mu nie je zrejmé, prečo mu
súd vytýka, že nepredložil žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že došlo k príprave a prevzatiu zast.,
vrátane prvej porady s klientom, najmä s prihliadnutím na to, že súdu sa doposiaľ nepodarilo doručiť

žalobu a procesne poučenia žalovanému pre jeho neznámy pobyt, že súd možno prehliadol § 93 ods.2,4
O. s. p., že sa rozhodol v tomto konaní vystupovať v pozícii vedľajšieho účastníka a ako vedľajší účastník
koná iba sam za seba, že nevieme prečo by mal súdu preukazovať tieto skutočnosti, keďže klientom
jeho zástupcu je on ako vedľajší účastník a nie žalovaný samotný, že sa mu zdá normálne a logické, že
pred vstupom do konania nemohol mať o predmete sporu iné informácie, ako tie, ktoré získal žiadosťou

predsedovi súdu, v zmysle platných predpisov, že nie je mu jasné, na základe akých ust. zák. sa mal
mať možnosť oboznámiť so žalobou a prílohami skôr, ako sa stal vedľajším účastníkom, že nakoľko
udalosti sa vyvíjajú v príčinnej súvislosti od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti, musel sa stať najprv
vedľajším účastníkom a až s týmto jeho procesným postavením je spojené právo na doručenie žaloby s
prílohami, že jeho zástupcovi vznikol nárok, aby mu za uskutočnené úkony právnej služby zaplatil a jemu

by mala byť - podľa jeho názoru - priznaná za to náhrada, nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania, že
pritom ako úkon neúčtujem oznámenie o vstupe do konania, ale úkon prevzatie a prípravu zast. vrátane
prvej porady s klientom, ktorý nepochybne musel vzniknúť, keď s nim súd koná, ako na to poukazuje.
K svojmu právu na náhradu trov konania poukázal zo stoviek rozhodnutí, podľa jednotlivých senátov
krajských súdov, príkladmo aspoň na 1 z toho ktorého senátu, a to na: 11 rozhodnutí (1 rozsudok a 10

uznesení) KS Košice, 19 rozhodnutí (6 rozsudky a 13 uznesení) KS Prešov, 6 rozhodnutí (1 rozsudok
a 5 uznesení) KS Banská Bystrica, 1 rozsudok KS Bratislava, 3 uznesenia KS Trnava, 4 rozhodnutia
(1 rozsudok a 3 uznesenia) KS Nitra, 2 uznesenia KS Žilina a 4 uznesenia KS Trenčín (uviedol ich sp.
zn. a deň ich vydania) a z niektorých osobitne vybral, konkrétne z uznesenia KS Košice 9Co/59/2012
z 30.4.2012 a 9Co/106/2012 z 31.7.2012 (reprodukoval časť ich odôvodnenia) a poznamenal, že na

požiadanie ktorékoľvek z rozhodnutí, na ktoré v tomto odvolaní poukazuje súdu zašle a, že žalobca
ich, ako účastník konaní má všetky k dispozícii. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenievo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k nemu zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania,
pozostávajúcich z trov právneho zast. podľa vyhl.č.655/04 Z. z., ktoré podrobne vyčíslil.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu si dovolil poukázať na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna

ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.),
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.) a zastával názor, že musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, že podľa údajov
registrácie Ministerstvom vnútra SR samotný vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí evidentne majú

právnické vzdelanie, že podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu
ministerstva, že tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave v svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj
v rozhodnutí 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch mu nepriznal náhradu trov právneho zast.,
že ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zast. advokátom, tak bez
práva na náhradu trov konania, inak by nebol dôvod na jeho pripustenie, keďže by vedľajší účastník -
združenienevedelonaplniťpredmetsvojejčinnosti,žezuvedenéhojezrejmé,žezastúpenievedľajšieho

účastníkajeneúčelnéanadbytočné,žeobdobnýprávnynázorvyjadrilajKSvBanskejBystricivosvojom
rozhodnutí 17Co/164/2012, že - ako vyplýva z dôvodovej správy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie
O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na
ochranu spotrebiteľov a, že má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu

spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné. Ďalej uviedol, že má z vlastných skúseností vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe do konania,
ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, že z uvedeného je zrejmé,

že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade,
navyše viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania a, že rovnaký právny
názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012. Dovolil si poukázať na to, že uvedenú
činnosť by mal byť schopný zabezpečiť aj samotný vedľajší účastník, že paušálny vstup vedľajšieho

účastníka, zast. advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje
trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zast. a, že obdobný právny názor vyslovil aj
KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že vedľajší účastník
udelil zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych služieb

bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší
účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania a, že z uvedeného je zrejmé, že
nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s
klientom. V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa

v zmysle § 150 O. s. p., že vedľajší účastník v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený
zástupca žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť,
čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovolil
si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto

trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania a, že obdobný názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS78/03, ako
aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní v
súvislosti s dôvodnosťou svojich trov konania poukazuje na § 137 O. s. p., uviedol, že on však zastáva
názor, že vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý žalovaného v konaní nezastupuje, že KS v

Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny názor, že „v tomto konaní však nevystupuje ako
splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho
účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“, že obdobný právny názor vyjadril KS v Prešove aj
v rozhodnutí 13Co/35/2012, z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na
náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust., nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov

právnickejosoby,ktorájeoprávnenázast.vkonanípodľaosobitnéhopredpisu,čižeidenajmäoCentrum
právnejpomoci.Zároveňzastávalnázor,žeust.ChartyzákladnýchprávEÚ,akoajrozhodnutiaSúdneho
dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, že žiadnez predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať
zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc
spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka

v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a náhradu trov konania mu nepriznal. Na základe
uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť.
Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil. V prílohe odvolania pripojil fotokópie
4 rozhodnutí KS v Banskej Bystrici, 1 rozhodnutia KS v Bratislave, 1 rozhodnutia KS v Košiciach, 2

rozhodnutí KS v Prešove a 2 rozhodnutí KS v Žiline.

Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním napadnuté,
nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka
potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení
skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú
správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených skutočností, nemá
pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.

V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj
cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho
výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva,

že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má
právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné
bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak
fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva
na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú

zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že
súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a
v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti
so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na
svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože

sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené
jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka
vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by

malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania
zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom
advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania,

vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej
činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania
ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast.
advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi

konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy
za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v
ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti
(cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší
účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre

vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaný
žiadne trovy neuplatnil a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p.

priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.