Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201629
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612201629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: S. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D. P., J. U. XX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kokavcom,
advokátom, so sídlom v D. P., Ul. X. P. XX, proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.
XXX, D. M., právne zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom v D. P., M. F. XXX/XX, v
konaní o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy 3.300,- eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/44/2012-114 zo dňa 27.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi
prednesom nasledovného ústneho ospravedlnenia na najbližšom Valnom zhromaždení Urbárskeho
pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok - Dovalovo, konanom po právoplatnosti tohto rozsudku:
„Ospravedlňujem sa S. U., bytom J. U. XX, D. P. za to, že som na Valnom zhromaždení Urbárskeho
pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok - Dovalovo, konanom dňa 20.03.2010 uviedol nepravdivé
tvrdenie, že je zlodejom.“ Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
polovicu trov konania vo výške 390,85 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu advokáta JUDr.
Jaroslava Kokavca, so sídlom v D. P., Ul. X. P. XX.

Okresný súd, aplikujúc ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka mal preukázané, že žalobca
utrpel na svojich osobnostných právach, najmä občianskej cti ujmu v dôsledku neoprávneného zásahu
žalovaného. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalovaný na zasadnutí Valného zhromaždenia
Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Liptovskom Hrádku, miestna časť Dovalovo dňa 20.03.2010
tak, ako je zachytené aj v zápisnici z tohto zasadnutia, nazval žalobcu zlodejom. K prednesu tohto
tvrdenia došlo ústne a na verejnosti, v prítomnosti minimálne 100 ľudí (keď žalobca udával ich počet
400 - 500). Toto tvrdenie bolo žalovaným prednesené nahlas a zrozumiteľne. Vo všeobecnosti súd môže

konštatovať, že výraz zlodej je celkovo poslucháčmi, bez ohľadu na fórum, na ktorom je prednesený,
vnímanýnegatívneaoznačujeosobu,akouviedolvzáverečnompredneseprávnyzástupcažalovaného,
ktorá získala zisk na úkor iných. Slovník (www.slovnik.azet.sk) definuje zlodeja aj ako toho, kto okráda,
nečestne sa obohacuje. V pomeroch malej obce T. (1002 obyvateľov v r. 2012), časti mesta Liptovský
Hrádok, ktorej obyvatelia sa vzájomne poznajú, ide o tvrdenie značne dehonestujúce. Jeho prednes
negatívne zasiahol nielen do sociálneho a spoločenského života žalobcu, ale viedol aj k narušeniu
rodinných vzťahov a zníženiu jeho dôveryhodnosti ako podnikajúcej osoby, čo žalovaný nepoprel ačo potvrdili aj svedecké výpovede svedkov Mgr. M. a Mgr. M.. V dôsledku tohto prednesu musel
žalobca ako cirkevný hodnostár vysvetľovať aj na cirkevnej pôde situáciu týkajúcu sa nielen pomerov
v urbárskom pozemkovom spoločenstve, ale aj konanie svojej osoby. Došlo k rozdeleniu obce na dva

tábory. Ako potvrdila svedkyňa Mgr. M., v obci bola spisovaná petícia voči žalobcovi zastávajúcemu
funkciu zástupcu cirkevného zboru v urbárskom spoločenstve aj funkciu presbytera, aj keď jej motívom
malo byť to, že žalobca nie je obyvateľom T.. Svedok Mgr. M. však potvrdil, že na základe petície
ľudí z obce mal byť žalobca odvolaný z funkcie v presbyterstve, k čomu ale nedošlo. Došlo k strate
komunikácie medzi žalobcom a synom žalovaného, s ktorým sú vo vzťahu kmotrovstva a k zviditeľneniu

osoby žalobcu v prostredí podnikateľov s drevom, keď sa ho neznámy človek pýtal, či je ten U..
Na uvedenom zasadaní neprednášal žalovaný kritiku na adresu žalobcu ako fyzickej osoby, alebo
ako živnostníka, ale došlo k osočeniu jeho osoby, forma ktorého nebola primeranou. V neprospech
žalovaného pri rozhodovaní súdu zavážila aj skutočnosť, že žalobca nebol žiadnym štátnym orgánom
postihnutý za majetkovú trestnú činnosť, alebo za priestupky proti majetku napriek tomu, že žalovaný
počas tohto súdneho konania neúspešne podal na žalobcu trestné oznámenie. Už samotné nazvanie

žalobcu zlodejom, vzhľadom na miesto jeho prednesu a nepravdivosť obsahu tohto pomenovania
zakladá dôvod pre ospravedlnenie sa rovnakou formou, akou došlo k zásahu do cti žalobcu. Žalobca
sa domáhal ospravedlnenia aj z dôvodu, že na uvedenom zasadnutí valného zhromaždenia žalovaný
predniesol, že žalobca neoprávnene odvážal drevo. Pravdivostná hodnota tohto tvrdenia je sporná. Ak
pod neoprávneným odvozom dreva treba rozumieť, ako uviedol žalovaný na pojednávaní, odvoz dreva

žalobcom ako vodičom, potom išlo o odvoz dreva na základe spolupráce žalobcu ako živnostníka s
právnickou osobou Ján Jurčo, s. r. o., pretože pre UPS žalobca prácu vodiča nevykonával. Ak žalovaný
nebol presný vo svojom vyjadrení, keďže aj počas súdneho konania sa snažil dokázať nezrovnalosti
medziskutočnevyvezenýmdrevomzhory,vydanýmžalobcomadeklarovanýmmnožstvomvyvezeného
dreva, potom je potrebné uviesť, že žalobca za UPS drevo nevydával neoprávnene, naopak, bol na

jeho vydanie poverený výborom UPS a vydávanie dreva bolo, podľa tvrdenia žalobcu nezosporneného
žalovaným, aj predmetom práce, ktorú mal vykonávať na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti
uzatvorenej s UPS. Aj keď v tejto súvislosti žalovaný súdu predkladal množstvo listinných dôkazov, ktoré
mali preukázať nezrovnalosti medzi deklarovaným množstvom dreva a drevom vyvezeným, tieto už boli
predmetom skúmania v trestnom konaní, kde bolo trestné oznámenie žalovaného podané na žalobcu

odmietnuté, trestné stíhanie nebolo ani začaté, ani nebolo vznesené obvinenie, pretože z týchto listín
pre to orgány činné v trestnom konaní nezistili dôvod. Napokon sa žalobca domáhal ospravedlnenia
aj za prednes tvrdenia, že si v roku 2008 písal odpracované hodiny v UPS. Z výsluchu samotného
žalobcu vyplýva, že toto tvrdenie je pravdivé, že skutočne si zaznamenával množstvo a druh, ako aj
časové trvanie práce, vykonávanej pre urbárske pozemkové spoločenstvo vo výkaze prác, potvrdených

predsedom UPS. Tvrdenie o tom, že si v roku 2008 žalobca písal odpracované hodiny v UPS, je preto
pravdivé a nie je difamačné. Vzhľadom na takéto právne posúdenie veci bolo nadbytočné vykonávať
obidvoma stranami sporu navrhované dokazovanie ďalšími svedeckými výpoveďami, ktorými sa najmä
žalovaný snažil dokázať okolnosti neoprávneného odvozu dreva žalobcom.

Rozsudočný výrok, ktorým súd poškodenému na základe § 13 Občianskeho zákonníka priznáva

primerané zadosťučinenie, musí zodpovedajúcim spôsobom reagovať na ujmu, ktorú dotknutá osoba
utrpela na svojich osobnostných právach. Žalobcovi vzniklo, vychádzajúc z okolností prípadu právo
na morálne zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka, spočívajúce v ospravedlnení. Aj keď
žalobca konal v súlade s pokynom predsedu UPS, jeho postup vzbudil u žalovaného pochybnosti o
oprávnenosti, transparentnosti a zákonnosti konania, keďže pracoval aj pre subjekt Ján Jurčo, s. r. o.

Medzi žalobcom a žalovaným už dlhší čas panovalo napätie, výsledkom čoho je aj konanie o ochrane
osobnostižalobcuU.U.protižalovanémuS.U.,začaté17.01.2011.Predmetomtohtokonaniabolivýroky
žalovaného, prednesené na zasadaní schôdzí výboru UPS Liptovský Hrádok - Dovalovo 27.01.2009,
14.03.2009, 17.04.2009. Preto ak na zasadaní valného zhromaždenia v marci 2010 prednášal U. U.
na adresu S. U. výroky uvedené vyššie, ich prednes je potrebné vyhodnotiť v kontexte tejto atmosféry,

vzťahov a udalostí. Súd nepriznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 3.300,- eur z dôvodu, že
morálne zadosťučinenie je pre žalobcu postačujúce. Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, k zníženiu
dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu nedošlo v miere odôvodňujúcej priznanie nemajetkovej ujmy. Zásahu
do osobnostného práva žalobcu žalovaným došlo v súvislosti s činnosťou urbárskeho spoločenstva,
ktoré má množstvo členov, ale ide o spoločenstvo uzatvorené. Cirkevný zbor je tiež organizované

spoločenstvoľudí.Žalobcaniejeverejnečinnouosobou,ktorejpopularitabypresahovalahraniceokresu
alebo hranice Slovenska, takže intenzita zásahu do jeho osobnostných práv nedosiahla najvyšší stupeň.Rovnako tento zásah netrval po neprimeraný čas, žalobca nebol napríklad neoprávnene obmedzený
na slobode orgánmi činnými v trestnom konaní. Jeho počínanie nebolo predmetom záujmu médií v
dôsledku prednesu uvedených tvrdení žalovaného. Nedošlo k porušeniu základných práv sťažovateľa

(právo na zachovanie dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena) závažným spôsobom,
nebol odvolaný z funkcie v cirkevnom zbore, ani vylúčený z cirkvi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 150 O. s. p. Úspešný v konaní bol
žalobca, hoci rozhodnutie o výške nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. Súd žalobcovi priznal
právo na náhradu polovice trov konania, aplikujúc ustanovenie zákona o dôvodoch hodných osobitného

zreteľa pre nepriznanie plnej náhrady trov konania. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach prípadu
a v postoji účastníkov konania. Konanie o ochranu osobnosti je svojím charakterom samo o sebe
špecifickým. Nevyjasnené a narušené vzťahy účastníkov konania viedli u žalobcu k podaniu žaloby.
Žalobca čiastočne svojím správaním zadal príčinu pre špekulácie o tom, či je jeho postup pri činnosti
a manipulácii s drevom lege artis. Obidvaja účastníci mali možnosť vyjasniť si sporné tvrdenia mimo
súdneho konania, či už súkromne, alebo za súčinnosti zmierovacej komisie UPS, alebo jeho dozornej

rady.Súdvnímaakospravodlivé,abysažalovanýpodieľalnatrováchkonaniažalobcujednoupolovicou.
Žalobcovi v tomto konaní vznikli trovy z titulu náhrady súdneho poplatku, ktorý zaplatil zo žaloby čiastkou
165,- eur, čo predstavuje náhradu hotových výdavkov v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Z titulu
náhrady trov právneho zastúpenia je odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 91,29 eur, keďže

tarifnou hodnotou je suma 2.000,- eur vzhľadom na požiadavku na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
(§ 10 ods. 8 uvedenej vyhlášky) a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia, za písomné podanie žaloby,
za zastúpenie na pojednávaniach v dňoch 06.06.2012 a 27.11.2013, celkovo 365,16 eur. Za zastúpenie
na pojednávaní 03.10.2013 patrí táto odmena vo výške 182,58 eur, keďže ide o pojednávania trvajúce
viac ako 2 hodiny a za zastupovanie na pojednávaní dňa 10.10.2012 odročenom bez prejednania veci vo

výške22,82eur.Zazastupovanienapojednávanídňa27.08.2013žalobcanenavrholposúdenienáhrady
trov konania. Za každý úkon právnej služby patrí podľa § 16 ods. 3 označenej vyhlášky z titulu náhrady
výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné suma vo výške 1/100 výpočtového základu,
čo je 7,63 eur za úkon vykonaný v r. 2012, teda 30,52 eur za 4 úkony a 15,62 eur za 2 úkony právnej
služby poskytnuté v r. 2013; celkovo ide o čiastku 46,14 eur. Spolu je odmena právneho zástupcu vo

výške 570,56 eur a s náhradou vecných výdavkov a tzv. režijného paušálu ide o 781,70 eur. Polovica z
tejto sumy je 390,85 eur. Súd zaviazal žalovaného na jej zaplatenie k rukám právneho zástupcu žalobcu,
poukazujúc na § 149 ods. 1 O. s. p.

Voči citovanému rozsudku, a to voči jeho výrokom o povinnosti žalovaného ospravedlniť sa a o trovách
konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Súd prvého stupňa uložil žalovanému ospravedlniť

sa žalobcovi za to, že ho nazval zlodej. Aj v zmysle odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
označenie zlodej nie je identické s označením páchateľ trestného činu, a preto podľa názoru žalovaného
v danom prípade nie je rozhodujúce, či žalobca bol za jeho skutky aj trestne stíhaný. Súd prvého
stupňa správne uvádza, že pod pojmom zlodej je potrebné rozumieť osobu, ktorá získa zisk na úkor
iných, takú, ktorá okráda, ako aj osobu, ktorá sa nečestne obohacuje. Podľa názoru žalovaného v

prejednávanej veci bolo dokázané, že žalobca bol osobou, ktorá sa nečestne obohacovala, a preto
pokiaľ ho nazval zlodejom, tak z jeho strany išlo o pravdivé tvrdenie, ktoré nepožíva právo na ochranu
osobnosti. Na základe vykonaných dôkazov bolo totiž jednoznačne dokázané, že odporca si za odmenu
vykazoval práce, ktoré mal vykonávať v rovnaký čas na rôznych miestach, čo je jednoducho fyzicky
nemožné. Vzhľadom na túto okolnosť sa potom nesprával čestne. Obohacoval sa, pretože prijímal

plnenie za práce, ktoré nevykonal, ani nebolo v jeho možnostiach ich vykonať v rovnakom čase, a to
vzhľadom na vzdialenosť pracovísk, na ktorých mal pracovať. Pokiaľ súd prvého stupňa poukazuje na
skutočnosti, že výrok žalobcu negatívne zasiahol do sociálneho a spoločenského života žalobcu, viedol
aj k narušeniu jeho rodinných vzťahov, zníženiu jeho dôveryhodnosti ako podnikajúcej osoby a tiež, že
na základe petície ľudí z obce mal byť odvolaný z funkcie v presbyterstve, tak na základe vykonaných

dôkazov nebolo preukázané, že tvrdené ujmy žalobcu, pokiaľ k nim aj skutočne došlo, mali nastať
v dôsledku toho, že ho žalovaný označil za zlodeja. Naopak, bolo dokázané, že motívom odvolania
žalobcu z funkcie v presbyterstve neboli tvrdenia žalovaného, ale okolnosť, že žalobca nie je obyvateľom
obce. Žalovaný preto žiadal odvolací súd, aby zmenil výroky rozsudku okresného súdu o povinnosti
žalovaného ospravedlniť sa žalobcovi a o trovách konania tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a

žalovanému prizná právo na náhradu trov konania.V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému rozsudku aj žalobca, a to vo vzťahu k výroku o
zamietnutí žaloby v časti, v ktorej sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.300,- eur a vo
vzťahu k náhrade trov konania. Poukazuje na to, že súd prvého stupňa objektívne skonštatoval, že

žalovaný svojimi prejavmi prednesenými na zasadnutí valného zhromaždenia v prítomnosti najmenej
100 ľudí veľmi negatívne zasiahol nielen do sociálneho a spoločenského života žalobcu, ale jeho
prejavy zapríčinili aj narušenie rodinných vzťahov a zníženie jeho dôveryhodnosti ako podnikajúcej
osoby. Prejavy žalovaného ďalej veľmi ovplyvnili postavenie a pôsobenie žalobcu v cirkevnom zbore,
kde pôsobí ako presbyter a súčasne zástupca cirkevného zboru v urbárskom spoločenstve má jedno

z najvyšších postavení medzi členmi tohto cirkevného zboru. Podstatná časť cirkevného zboru sú aj
členmi urbárskeho spoločenstva a aj v ich prítomnosti boli prednesené osočujúce výroky žalovaného
na adresu žalobcu. Toto zapríčinilo, že pri dodržiavaní všetkých cirkevných a morálnych hodnôt, najmä
zo strany funkcionárov tohto cirkevného zboru došlo k vážnemu spochybneniu jeho osoby, morálky a
cti žalobcu až do takej miery, že niektorí členovia cirkevného zboru a presbytéria nielenže žiadali jeho
odvolanie z funkcie zástupcu v urbárskom spoločenstve, ale dokonca až jeho vylúčenie z cirkvi. Túto

skutočnosť jednoznačne potvrdil ako svedok aj farár, svedok Mgr. M. a ďalší. Žalovaný ako hlboko veriaci
človek, ktorý ctí tak spoločenské aj cirkevné hodnoty, bol konaním a prednesmi žalovaného bezdôvodne
postavenýdosituácie,kedyhrozilo,žebudevylúčenýzcirkvi.Tútohrozbužalobcapovažovalapovažuje
za jeden z najzávažnejších zásahov do jeho života, do jeho cti, jeho dôstojnosti. Jednalo sa o taký
intenzívny zásah do cti žalobcu, ktorý odôvodňoval a odôvodňuje žalobcovi priznať aj požadovanú

nemajetkovú ujmu. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.300,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a tiež trovy konania v
sume 781,70 eur k rukám jeho právneho zástupcu.

Po uplynutí odvolacej lehoty žalovaný doplnil dôvody odvolania o nasledovné skutočnosti. Poukazuje
na stranu 7 ods. 1 rozsudku okresného súdu, kde sa píše, že z pripojeného spisu OO PZ Liptovský

Hrádok sp. zn. ČVS: ORP-852/LH-LM-2012 je zistené, že dňa 07.02.2012 U. U. Okresnej prokuratúre
Liptovský Mikuláš doručil trestné oznámenie na S. U. pre spáchanie trestného činu podvodu, ktoré
PZ odmietol podľa § 87 ods. 1 písm. d) z dôvodu premlčania a prokurátor jeho sťažnosť proti tomuto
uzneseniu zamietol. Z uvedených spisov PZ Liptovský Hrádok a okresnej prokuratúry nevyplýva, že jeho
tvrdenie, ktoré uviedol na valnom zhromaždení dňa 20.03.2010, sa nezakladá na pravde. V uznesení

OO PZ Liptovský Hrádok na strane 4 ods. 3 je uvedené: „Ďalej bola vo veci zabezpečená správa
zo Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš, kde bolo zistené, že S. U. je samostatne zárobkovo činná
osoba od 01.10.1998 a nie je evidovaný ako zamestnávateľ.“ Pokiaľ PZ tvrdí, že nie je evidovaný ako
zamestnávateľ, tak sa potvrdzuje jeho tvrdenie na valnom zhromaždení. S. U. pracoval ako živnostník v
rokoch 2005, 2006, 2007 a 2008 pre firmu JURČO JÁN, s. r. o., Dovalovo 174 pri spracovaní kalamity,

teda pri manipulácii a nákladke dreva. Manipuláciu vykonával pilčík S. U., invalidný dôchodca, otec
živnostníka S. U.. Za túto prácu účtoval živnostník S. U. firme JURČO JÁN, s. r. o. brutto 633.500,10
Sk, z ktorých mala byť alikvotná časť odvedená do sociálnej a zdravotnej poisťovne ako odvody za
pilčíka. Okresný súd pri svojom rozsudku len skonštatoval, že bolo podané trestné oznámenie, či S. U.
odvody odviedol, neskúmal. Súd sa nesnažil zistiť výsledky kontroly Daňového úradu Liptovský Mikuláš.

Naopak,keďžiadalipredložiťfaktúryzadopravupalivovéhodrevaprevlastníkov,súdnávrhnadoplnenie
dokazovania z nepochopiteľných dôvodov odmietol, ani nezdôvodnil, prečo tento navrhovaný dôkaz
neuskutočnil a vyhlásil rozsudok.

Účastníci sa navzájom k odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní žalobcu

a žalovaného v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.Krajský súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s rozsiahlym odôvodnením prvostupňového
rozhodnutia a poukazuje naň. Nie je pritom žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného
súdu.

Odvolacie námietky účastníkov odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného uvádza, že relevantné sú len tie odvolacie dôvody, ktoré boli uplatnené v odvolacej lehote,
vychádzajúc z ustanovenia § 204 ods. 1 prvá veta O. s. p. a ust. § 212 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd preto
neprihliadol k odvolacím dôvodom uplatneným zo strany žalovaného po uplynutí odvolacej lehoty.

Okresný súd vykonal na základe návrhov oboch strán sporu rozsiahle dokazovanie, z ktorého záverov
vyvodil správny záver, že došlo k porušeniu práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti

žalobcu. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám a má dôležitý význam pre vzťah
fyzickej osoby k iným osobám, čím značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti.
Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobia
difamačne. Nie je pritom ani rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť

príslušného konania spôsobiť takú ujmu. Označenie dotknutej fyzickej osoby za zlodeja opakovane pred
rozsiahlym zhromaždením urbárskeho pozemkového spoločenstva nepochybne takýmto zásahom je.
Pravdiváinformáciaspravidlanezasahujedoprávanaochranuosobnosti,pokiaľtentoúdajniejepodaný
spôsobom, ktorým by skresľoval skutočnosť, resp. nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na
ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Kto o inej osobe zverejňuje informáciu hanlivého charakteru,

nemožno jeho konanie považovať za rozumné alebo legitímne, ak nepreukáže, že mal rozumné dôvody
spoliehať sa na pravdivosť informácie, ktorú šíril.

Možno súhlasiť s obranou žalovaného, že označenie žalobcu za zlodeja nemôže byť chápané
len v trestnoprávnej rovine. Okresný súd však vyhodnotil pravdivosť šírenej informácie nielen z
trestnoprávneho hľadiska (keď trestné oznámenie bolo odmietnuté), ale zo širšieho občianskoprávneho

hľadiska.

V danom prípade dôkaz o pravdivosti difamačného tvrdenia na adresu žalobcu zaťažoval žalovaného.
Možno sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že vykonanými dôkazmi sa nepreukázala
pravdivosť skutkového tvrdenia žalovaného na adresu žalobcu, keď ho nazval zlodejom.

Vzhľadom na intenzitu a charakter tohto zásahu, keď žalovaný nazval žalobcu zlodejom opakovane, bez

toho, že by hodnoverne preukázal pravdivosť tohto skutkového tvrdenia, ako aj vzhľadom na okolnosti,
že sa tak stalo pred zhromaždením najmenej 100 osôb, opakovane, sa odvolací súd stotožňuje so
záverom prvostupňového súdu, že konaním žalovaného došlo do zásahu osobnosti žalobcu.

V zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovi vzniklo právo na morálne zadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia, ktoré možno považovať za primerané a aj vyhodnotiac okolnosti, za ktorých

k nemu došlo, spôsobilé odstrániť tento zásah.

Morálne zadosťučinenie priznané žalobcovi vo forme ospravedlnenia považuje krajský súd za primerané
a postačujúce, pričom nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 13 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi. Peňažné zadosťučinenie prichádza do úvahy
iba vtedy, ak vzniknutú ujmu nie je možné zmierniť prostredníctvom žiadnej formy morálneho

zadosťučinenia. V danom prípade k ujme žalobcovi došlo na Valnom zhromaždení Urbárskeho
pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok - Dovalovo. Ide o uzavretú skupinu ľudí a prednesenie
ospravedlnenia zo strany žalovaného na rovnakom zhromaždení je spôsobilé napraviť zásah do cti a
dôstojnosti žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že práve pre konanie žalovaného
došlo k zníženiu jeho dôstojnosti či jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Ako to vyplynulo z

vykonaného dokazovania, jedinou príčinou problémov žalobcu v cirkevnom spoločenstve neboli tvrdeniažalovaného. Okresný súd tiež správne poukázal na to, že z hľadiska času nešlo o dlhodobý zásah do
osobnosti žalobcu.

Odvolací súd zároveň poukazuje aj na samotné správanie sa žalobcu, ktorý bol Okresným súdom

Liptovský Mikuláš v konaní vedeným pod sp. zn. 8C/16/2011, kde účastníci tohto konania vystupovali v
opačnom procesnom postavení, zaviazaný ospravedlniť sa žalovanému (ktorý v konaní pred Okresným
súdom Liptovský Mikuláš 8C/16/2011 vystupoval ako žalobca) za hanlivé výroky obdobného charakteru.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so záverom prvostupňového súdu konštatuje, že podmienky
pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú splnené.

Z uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu vecne správny, vrátane výroku o trovách konania

účastníkov. Odvolací súd napadnutý rozsudok preto potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. §
142 ods. 2 O. s. p. V danom prípade odvolanie podali obidvaja účastníci, ani jeden z odvolateľov nebol
vo svojom odvolaní úspešný. Je tu teda obdobný pomer úspechu a neúspechu na strane obidvoch
účastníkov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.