Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613207582
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613207582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu

JUDr.JarmilyPogranovejaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloleté
dieťa: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky - E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., F.
XXX/XX, a otca - E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. XX, o zníženie výživného na návrh otca, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/224/2013-85 zo dňa 12. júna 2014,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomzamietolnávrhotcamaloletého,ktorýmsadomáhalzníženia
vyživovacej povinnosti na mal. E. zo sumy 115 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, počnúc od
01.08.2013. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76
ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj (zákon č. 36/2005 Z. z.) zisteným stavom veci,
na základe ktorého dospel k záveru, že návrh otca nebol dôvodne podaný.

Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/44/2011 zo dňa 14.02.2012
bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého zo sumy 99,58 eur na sumu 115 eur mesačne
počnúc od 01.09.2011. V tom čase matka maloletého dosahovala priemerný mesačný zárobok (PMZ)
522,29 eur, otec bol poberateľom nemocenských dávok. Rodičia maloletého nemali ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Maloletý navštevoval 5. ročník základnej škody. Ďalej mal za preukázané, že v súčasnej dobe
matka maloletého dosahuje PMZ netto 548,20 eur, jej osobné a majetkové pomery sa nezmenili. Žije s
maloletým v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 306,40

eur mesačne. Nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec maloletého pracuje, dosahuje PMZ
netto 548,06 eur a je poberateľom ČID v sume 154,10 eur mesačne. Mesačné náklady otca predstavujú
splátky viacerých pôžičiek, dlhu na výživnom na maloletého. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou,
ktorá pracuje a dosahuje mesačne príjem 330,89 eur. Nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť.
Maloletý navštevuje 8. ročník základnej školy.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie
výživného nebol dôvodne podaný, keďže v danej právnej veci v čase od poslednej súdnej úpravy

výživného nedošlo k takej zmene pomerov maloletého, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného zo
strany otca, keď mal za preukázané, že otec je v pracovnom pomere od 28.2.2014 do 28.2.2015 a
okrem príjmu z tohto pracovného pomeru poberá aj čiastočný invalidný dôchodok. Mal za to, že na
straneotcamaloletéhodošlokzlepšeniufinančnejsituácie,keďževčasepredchádzajúcejsúdnejúpravyvýživného poberal len nemocenské dávky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ OSP
(Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb.).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zníži vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
na sumu uvedenú v návrhu. Dôvodil tým, že jeho životná úroveň je oveľa nižšia než životná úroveň syna
a jeho matky. Poukázal na to, že matka maloletého je spoluvlastníčkou rodinného domu a po zohľadnení
príjmov a výdavkov syna a matky maloletého, mesačne im zostane na osobu suma 224,05 eur. Po

zohľadnení jeho mesačných príjmov a výdavkov, ako aj jeho priateľky, zostane im na osobu suma
40.60 eur mesačne. Poukázal tiež na to, že jeho priateľka má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi,
na ktorého výživu by mal jej exmanžel prispievať sumou 30 eur mesačne, ale neplatí vôbec nič. Jeho
choroba si tiež vyžaduje liečenie, rehabilitácie a zdravotný matrac.

Matka maloletého sa vyjadrila k odvolaniu otca. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdil.Poukázalanato,ževýdavkynastrane14-15ročnéhochlapca
radikálne stúpajú, nemôže si dovoliť, aby bolo výživné znížené. Nie je pravdou, že by ona vlastnila
polovicu rodinného domu, túto vlastní maloletý titulom závetu po starom otcovi. Ona má len výdavky s
touto nehnuteľnosťou pri správe majetku syna. Otec maloletého nemusel mať exekúcia za neplnenie
vyživovacej povinnosti k maloletému, pokiaľ by si v minulosti riadne plnil vyživovaciu povinnosť.

Kolízny opatrovník sa vyjadril k podanému odvolaniu otca. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je ho potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkovépomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia
priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade
jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích

povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť
na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce
povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby,
napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích
povinností.

V § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné zmeniť,
ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých
bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej
povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže
súd začať konať aj bez návrhu podľa § 163 ods. 2 OSP, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou

úpravou výživného.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový
stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci nedošlo k takej
zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine na strane otca maloletého, ktorá
zmena by odôvodňovala zníženie výživného zo strany otca na maloletého E..

Je nesporné, že v danej právnej veci neboli v konaní preukázané také okolnosti, ktoré by sa závažným

spôsobom prejavili v pomeroch otca maloletého E. v porovnaní s jeho pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
rozhodnutia súdu o výške výživného otca k maloletému E..

Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ nemal za preukázanú podstatnú zmenu pomerov

na strane otca maloletého v tom smere, že u neho došlo k zníženiu príjmu v takom rozsahu, ktorý
rozsah by odôvodňoval zníženie výživného na maloletého E.. Odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné vo výške 115 eur mesačne je v súlade s vyššie
uvedenými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci, teda
zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom rodičov maloletého,

ako aj odôvodneným potrebám maloletého v rozhodnom období, i s prihliadnutím na vek maloletého E.
v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že pri rozhodnutí o návrhu otca bolo
potrebné v rozhodnom posudzovanom období vychádzať zo skutočností, že otec maloletého v čase

predchádzajúcej súdnej úpravy výživného dlhodobo poberal nemocenské dávky, podľa tvrdenia otca
pracovný pomer v obchodnej spoločnosti Coca- Cola HBC, Slovenská republika, s.r.o., kde pracoval v
čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, skončil dohodou, pričom otec nepreukázal súdu, že to
bolo práve z vážnych /zdravotných/ dôvodov, následne otec maloletého bol poberateľom ČID, podľa
tvrdenia otca, ako aj z potvrdenia spoločnosti Kryštof EU, s.r.o. a lustrácie v Sociálnej poisťovni mal

k tomuto príjmu príjem z brigádnickej činnosti v roku 2012, 2013, pričom od 1.3.2014 je v riadnom
pracovnom pomere ako skladník, dosahuje PMZ netto 548,06 eur, ku ktorému príjmu má ďalší príjem
a to čiastočný invalidný dôchodok vo výške 548,06 eur mesačne, z ktorého príjmu sa v rozhodnom
posudzovanom období mohol nesporne podieľať na platení výživného v naposledy učenom rozsahu /
v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 druhá veta Zákona o rodine/. Odvolací súd rovnako poukazuje

vzhľadom na vek, ako aj zdravotný stav otca na skutočnosť, že i keď je poberateľom ČID a jeho
zdravotný stav nepochybne umožňuje vykonávať otcovi maloletého prácu v obmedzenom rozsahu v
pracovnoprávnych vzťahov, tento však nie je úplne vylúčený z možnosti pracovať a teda si zabezpečiť
príjem z pracovného pomeru, z ktorého príjmu môže zabezpečovať odôvodnené potreby maloletého,ako aj svoje odôvodnené potreby do budúcnosti. Otec v konaní nepreukázal svoje zvýšené výdavky v
súvislosti so svojim zdravotným stavom. Okruh vyživovacích povinností na strane rodičov maloletého
sa nezmenil.

Odvolací súd v danej právnej veci s poukazom najmä na zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca maloletého dospel k záveru, že otec maloletého si môže plniť vyživovaciu povinnosť
v doposiaľ určenom rozsahu, zodpovedajúcom zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov
maloletého, odôvodneným potrebám maloletého, i po zohľadnení tej skutočnosti, že družka, s ktorou

otec maloletého vedie spoločnú domácnosť, má povinnosť podieľať sa rovnakou mierou pri úhrade ním
udávanýchmesačnýchvýdavkovnaspoločnúdomácnosťaonnemávyživovaciupovinnosťkjejdieťaťu,
pričom odvolací súd neprihliadol na otcom deklarované úvery od nebankových spoločností, pretože v
zmysle ustanovenia § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že výživné vo výške 115 eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami

na maloletého, spolu s vyživovacou povinnosť zo strany matky bude primerane kryť odôvodnené potreby
maloletého tak, aby životná úroveň rodičov a maloletého E. bola rovnaká.

Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody otca detí dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí vychádzal z úplne zisteného skutkového stavu veci, relevantne skúmal odôvodnené

potreby maloletého, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov
maloletého, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne ich posúdil,
preto odvolacie dôvody otca maloletého E. nie sú dôvodné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 146 ods.1 písm. a/ OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.