Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7P/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213317
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614213317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa F. X., A.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov N. F., A. XX.XX.XXXX, S. W. J. XXX/XX, Š.
E. X. Y. G.. F. X., A. XX.XX.XXXX, S. W. J., E. O., W. XXX, Č. H., štátny občan Č. H., o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v znení:

Maloleté dieťa F. X., A. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky N. F., A.
XX.XX.XXXX.

Otec G.. F. X., A. XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého F. X., A. XX.XX.XXXX
výživným v sume 90 Eur mesačne od 01.11.2014. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 20. dňa

toho ktorého mesiaca vopred.

Styk otca s maloletým dieťaťom s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenia
výživného domáhala zverenia maloletého F. X., A. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a
žiadala, aby otec maloletého bol povinný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 90 Eur
mesačne.Matkamaloletéhouviedla,ženežilaanežijesotcommaloletéhovspoločnejdomácnosti,býva
v štvorizbovom rodinnom dome spolu so svojou matkou a otcom, ktorí sú dôchodcovia a svojou sestrou,
ktorá je nezamestnaná. Matka pripojila rodičovskú dohodu, kde bol podpísaný otec maloletého dieťaťa,

z ktorej vyplývalo, že súhlasí s výživným v sume 2 500 Kč a so zverením maloletého do starostlivosti
matky.

Otec maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky a schváliť rodičovskú dohodu
na platenie výživného.V predmetnej veci súd nariadil dňa 06.10.2014 pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil kolízny
opatrovník. Z dôvodu, že sa riadne predvolaný účastník konania nedostavil na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v jeho

neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonaných dôkazov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a prečítaním a oboznámením sa
listinných dôkazov a zistil nasledovné veci:

Matka maloletého na pojednávaní dňa 06.10.2014 uviedla, že momentálne je bez príjmu, najvyššie
dosiahnuté vzdelanie má strednú školu s maturitou, vlastní nehnuteľný majetok, rodinný dom, v ktorom
býva s maloletým dieťaťom a svojimi rodičmi a svojou sestrou, v rámci hnuteľného majetku vlastní

motorové vozidlo E. I., H. XXXX. Výdavky na maloleté dieťa matka určila vo výške 300 Eur až 400 Eur
ročne, pričom do sumy započítala aj jednorazové výdavky, ako bol detský kočiar za 6 000 Kč, stolička za
90 Eur, autosedačka 180 Eur, matrace do detskej postieľky 40 Eur a polohovacia sedačka s lehátkom
za 100 Eur, stravu maloletého odhadla na sumu 50 Eur, plienky a kozmetiku na 70 Eur, 10 Eur až 15
Eur mesačne na lieky maloletému. Výdavky na rodinný dom odhadla vo výške 200 Eur mesačne. Matka

uviedla, že do budúcnosti, by sa chcela vrátiť do Č. H., kde dlhšie žila a žiť s otcom maloletého dieťa
v jednej domácnosti.

Otec maloletého uviedol, že pokiaľ ide o jeho osobné pomery, je spoločníkom obchodnej spoločnosti s
ručenímobmedzeným,kdepracujeakokonateľspríjmom16000Kčmesačne,pričomfirmasinevypláca
zisky, nakoľko je už vyše päť rokov strate, čo súviselo s bývalým spoločníkom, ktorý vytuneloval firmu.

Momentálne vlastní otec maloletého dieťaťa 80 % podiel spoločnosti. Otec je ženatý, vyživovaciu
povinnosť má k jednému maloletému dieťaťu, ktoré navštevuje strednú školu. V rámci nehnuteľného
majetku vlastní rodinný dom spoločne s manželkou, ktorý je v BSM, cenné papiere v podielových
fondoch v nízkej hodnote, motocykel M. XXX, H. Q. XXXX, ktorý kúpil za cenu 250 000 Kč a využíva
firemné motorové vozidlo S. Q., F. C. B. Q. I. F.. Firma sa zaoberá X. Č.. Medzi výdavky, ktoré otec

musí pravidelne mesačne uhrádzať, sú platby spojené s bývaním vo výške 10 000 Kč až 12 000 Kč.
V rodinnom dome okrem otca, jeho manželky a maloletej dcéry, býva aj svokor manželky. Výdavky na
stravu otca činia približne 3 000 Kč, výdavky na pohonné hmoty na súkromné účely sú vo výške 2 000
Kč, pričom sú tam aj zahrnuté cesty na Slovensko N. A. P.. Otec užíva pravidelne lieky v sume 500 Kč.
Maloletému vkladá na sporenie 5 000 Kč.

Matka a otec maloletého navrhli na pojednávaní schváliť rodičovskú dohodu.

Zo správy, pracovisko Poltár na č. l. 11 súd zistil, že matka maloletého poberala N. Č. H. materský
príspevok Q. F. XXX B., ale teraz si vybavuje poberanie rodičovského príspevku A. X. a v súčasnosti
nemá žiadny príjem. Býva v rodinnom dome Q. J. so svojimi rodičmi a sestrou, ktorá je nezamestnaná.
Mesačné náklady na bývanie sú okolo 160 Eur, kúrenie je ešte na pevné palivo. Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Lučenec odporučil vyhovieť návrhu matky a schváliť rodičovskú dohodu.

Z výpisu katastra nehnuteľností číslo listu 175 súd zistil, že matka maloletého je vlastníkom H. T. Y. N.
F. Y. A.Á..

Z potvrdenia o výške príjmu na č. l. 14 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa poberá čistý mesačný príjem
XX XXX O..

Podľa§36ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„Zákonorodine“)rodičiamaloletéhodieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 81 ods. 1 O. s. p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých,
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie

o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o
dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Ztaktovykonanéhodokazovaniamalsúdzato,žekeďžestarostlivosťomaloletéhodieťaťazabezpečuje

matka, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a výživu maloletého dieťaťa, je v záujme
maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti matky. Taktiež súd považoval dohodnuté výživné
vo výške 90,- Eur za primerané schopnostiam a možnostiam otca, a oprávneným potrebám dieťaťa, s
prihliadnutímnato,žeidedieťavrannomvekuabudúzabezpečenéjehopotreby.Nazákladeuvedeného
schválil rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Styk otca s dieťaťom neupravil,

nakoľko matka umožňuje otcovi styk, aj s prihliadnutím, že je medzi rodičmi predpoklad, že budú žiť
v spoločnej domácnosti v budúcnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 81 ods. 1 O.
s. p., z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a konanie mohlo
začať bez návrhu ako v tomto prípade, nakoľko išlo o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie vlehote 15 dníododňa jehodoručenia cestouOkresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 983 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
a vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.