Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207545
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813207545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne S. Q., súkromnej podnikateľky
podnikajúcej pod obchodným menom S. Q. - Inkabus, s miestom podnikania v P. č. XXX, právne
zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ul. M. R.
Štefánika č. 171, proti žalovaným 1./ T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P., na ul. P. č. XXX/XX a 2./
Obec P. so sídlom v P., na ul. L. č. XX/XX, o zaplatenie sumy 2.340,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09.12.2013, č. k. 3C/228/13-43
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade cestou na púť do obce H. dňa
05.08.2012 počas prejazdu mestom P., po tom čo vodič autobusu prudko zabrzdil, bol následne
odhodený na čelné sklo autobusu. V dôsledku nárazu žalovaného v 1.rade na čelné sklo došlo k jeho
prasknutiu.

Vznik zodpovednosti za škodu predpokladá okrem preukázania škody a protiprávneho konania

existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a škodou Občiansky zákonník nevysvetľuje. V právnej teórii sa
týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a
škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastane. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a

vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený. Nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu izolovať od všetkých
súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku. Treba zdôrazniť, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačípravdepodobnosť. Príčinná súvislosť musí byť s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného.

To, že žalovaný v 1.rade bol odhodený pri prudkom brzdení na čelné sklo autobusu, nebolo

bezprostrednou príčinou vzniku žalobkyňou žalovanej škody. Konanie žalovaného v 1.rade bolo totiž
priamym následkom prudkého spomalenia autobusu po brzdení. Samotné státie žalovaného v 1.rade
v autobuse nevyvolalo priamo vznik škody, ale až jeho vymrštenie na čelné sklo následkom prudkého
brzdenia vodiča autobusu. Toto prudké brzdenie mohlo byť vyvolané buď situáciou v cestnej premávke
alebo nevenovaniu sa vodiča dostatočnej pozornosti riadeniu vozidla. Uvedené skutočnosti už nie je

možné dosť dobre zistiť, nakoľko k náležitému bezprostrednému šetreniu vzniknutej situácie nedošlo.
Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním na jednej strane a škodou na strane druhej nemôže byť
založená len na pravdepodobnosti jej existencie. Poškodená osoba musí príčinnú súvislosť dokázať s
úplnou istotou, čo sa žalobkyni v danom prípade nepodarilo. Aj človek stojaci vo vozidle, ktorý by sa
bol držal rukoväte, madla alebo inej časti interiéru vozidla k tomu slúžiacej, a to takým spôsobom, aby
počas jazdy v prípade náhlej zmeny rýchlosti, alebo smeru jazdy vozidla bolo v maximálnej možnej miere

zabránené úrazom, pri brzdení väčšej intenzity môže spadnúť, resp. byť vymrštený do prednej časti
vozidla. Podľa svedeckých výpovedí brzdenie bolo také prudké, že deti popadali do polovice autobusu
mimo sedadiel a ľudia, ktorí sedeli v autobuse sa prudko pohli dopredu na sedadlá pred nimi.

V prejednávanej veci existencia príčinnej súvislosti medzi porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti
a škodou zostala len v podobe pravdepodobnosti. Medzi konaním žalovaného v 1.rade a vznikom škody

chýba vzťah príčinnej súvislosti. Zo svedeckých výpovedí nevyplynulo, aby žalovaný v 1.rade porušil
svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. a svojim správaním ohrozoval
bezpečnosť cestnej premávky, obmedzoval vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla alebo zotrvával na
mieste, kde by bol ohrozený. Státie v prostriedkoch hromadnej dopravy nemôže byť samo o sebe
takýmto porušením uvedeného ustanovenia.

Čo sa týka žalovanej v 2.rade, táto uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o preprave osôb podľa ust.
§ 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvou o preprave vzniká právny vzťah medzi dopravcom
a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave osoby
dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas za určené cestovné. Prepravná zmluva
vzniká na základe konania cestujúceho, ktorým dáva nepochybne najavo, že chce uzatvoriť prepravnú

zmluvu spravidla tým, že zaplatí cestovné. Okamih vzniku záväzkovoprávneho vzťahu treba posúdiť
jednotlivo. Ak je použitie dopravného prostriedku viazané na zaplatenie cestovného vopred, bude
rozhodným okamihom zakúpenie lístka. V tomto prípade došlo k neformálnemu uzatvoreniu zmluvy o
preprave medzi žalovanou v 2.rade a žalobkyňou, čo vyplynulo jednak z výpovedí účastníkov konania,
ako aj z predloženej faktúry zo dňa 07.08.2012 a z dokladu o úhrade cestovného za prepravu osôb zo

dňa 12.07.2013. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, akú povinnosť žalovaná v 2.rade porušila. Nebol
teda preukázaný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. Okrem toho žalobkyňa
neoboznámila cestujúcich so žiadnym prepravným poriadkom, v ktorom by boli podrobnejšie uvedené
ich povinnosti, resp. upravené ich správanie sa v dopravnom prostriedku, čím sama porušila všeobecnú
preventívnu povinnosť upravenú v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Pri neexistencii prepravného

poriadku bolo tak isto povinnosťou vodiča upozorniť cestujúcich na to, akým spôsobom sa majú v
dopravnom prostriedku správať. Zo svedeckých výpovedí však nevyplynulo, aby vodič cestujúcich
uvedeným spôsobom poučil.

S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobkyne zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že vo veci sa neúplne zistil skutkový stav
a na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom
dôsledku vec nebola správne právne posúdená. Za nepravdivé označila to, aby k škodnej udalosti
došlo na svetelnej križovatke, nakoľko táto sa stala pri vstupe do mesta P., na križovatke tvaru T bezsvetelnej signalizácie. Vodič autobusu sa plne venoval vedeniu vozidla a práve vďaka jeho sústredenosti
a sledovaniu situácie na ceste dokázal rýchlo a pohotovo reagovať a zabrániť tak oveľa väčšej škode
na majetku a zdraví. Ak by žalovaný v1.rade sedel na svojom mieste, nič by sa nestalo a určite by

zo sedadla nevypadol. Nie je pravdou ani to, že deti mali popadať až do polovice autobusu a ostatní
cestujúci tiež. Išlo predsa o bežnú situáciu v cestnej premávke, keď došlo len k prudšiemu zabrzdeniu
vozidla. Vodič autobusu zo svojho miesta na mikrofón nedočiahne, a preto ho nemohol sám podávať
žalovanému v 1.rade a ešte k tomu mikrofón i zapínať. Žalovaný v 1.rade si mikrofón zobral sám,
tak ako to bolo uvedené v priebehu konania. Žalovaný v 1.rade porušil ust. § 45 ods. 2 zákona č.

8/2009Z.z.,podľaktoréhoprepravovanéosobynesmúsvojimsprávanímohrozovaťbezpečnosťcestnej
premávky, najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde by
boli ohrozené a vyhadzovaním predmetov z vozidla. Príčinou vzniku škody nebolo prudké spomalenie
autobusu pri brzdení, ale práve naopak, odhodenie žalovaného v 1.rade na čelné sklo autobusu pri
brzdení. Ak by si žalovaný v 1.rade počínal inak a sedel počas jazdy na svojom mieste, nedošlo by pri
brzdení k jeho vymršteniu zo sedadla na čelné sklo. Súčasťou zmluvy o preprave osôb uzatvorenej so

žalovanou v 2.rade podľa ust. § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka bolo aj oboznámenie vedúceho
zájazdu, teda žalovaného v 1.rade s povinnosťami prepravovaných osôb, pričom obom žalovaným bolo
umožnené oboznámiť sa s prepravným poriadkom. Podľa prepravného poriadku za škodu spôsobenú
počas prepravy zodpovedá objednávateľ.

Žalovaní v 1. a 2.rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na to, že základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

a zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo

všeobecne-záväznýchprávnychpredpisovainýchnoriem,ktorémalškodcazachovávať,zozmlúvalebo
iných právnych úkonov, príp. i z porušenia ust. § 415 Občianskeho zákonníka.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že

medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislostimusíbyťvkaždomkonkrétnomprípadebezpečnepreukázanáanemožnojulenpredpokladať.
S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu, treba rozlišovať medzi
príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky
zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi

protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.Porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou majú objektívny charakter, pričom dôkazná povinnosť pri preukazovaní týchto troch zákonných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného.

V súvislosti s dôkaznou povinnosťou je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa
ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení

než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel

uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, príp. výnimočne aj iné
než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V danom prípade nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého príčinou vzniku škody
nebolo prudké spomalenie autobusu pri brzdení, ale odhodenie žalovaného v 1.rade na čelné sklo. Bez
prudkého zabrzdenia vozidla nebol daný dôvod vedúci k odhodeniu žalovaného v 1.rade na čelné sklo,
čoho následkom bolo poškodenie čelného skla autobusu.

Rovnako žalobkyňa ničím právne významným nepreukázala, aby cestujúcim bol daný zákaz stáť v
autobuse ako prostriedku hromadnej prepravy osôb. Za dôkaz opaku sa nedá považovať ani výpoveď
svedka P. Q., ktorý v čase vzniku škody bol vodičom autobusu. Nikto z ďalších vypočutých svedkov
tvrdenia P. Q. o upozorňovaní žalovaného v 1.rade na jeho chovanie nepotvrdil. Dokonca v konaní
vypočutá svedkyňa B. H. uviedla, že používanie mikrofónu žalovaným v 1.rade počas jazdy bolo

umožnené so súhlasom a vedomím vodiča autobusu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, záver o nepreukázaní všetkých predpokladov potrebných pre vznik
zodpovednosti za škodu zo strany žalobkyne má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p., rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní
úspech nemala a žalovaní náhradu trov tohto štádia konania nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Prešove dňa 29. 09. 2014Kanc.:

Opíš 10 x, 2x pre zberný spis, 1x pre každého člena senátu, vylúč zberný spis, spis vráť Okresnému
súdu Vranov

Diktované dňa 03.10.2014