Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205235
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512205235.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: I. J., M. XXX, L. K., IČO: 43 401 589,
zastúpeného Ing. I. S., ul. G. XXXX/X, B., proti žalovanému: FIL Co. s.r.o., Hniezdne 16, IČO: 44 220
243, zastúpenému advokátom JUDr. Gáborom Szárazom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o zaplatenie
2.328,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 20.11.2013 pod č. k. 6Cb/1/2012-120, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 168,80 eur k rukám zástupcu
žalobcu Ing. I. S., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 6Cb/1/2012-120 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 2.328,- eur s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.284,- eur od 1.10.2011 do
zaplatenia a zo sumy 1.044,- eur od 13.10.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 140,- eur, pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku 140,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia zváračských prác vykonaných na základe
Zmluvy o dielo č. 046/2011 zo dňa 31.5.2011. Vykonané práce žalobca účtoval faktúrou č. 06/2011 na
čiastku 2.304,- eur, ktorá bola zaplatená bez výhrad, a obdobne bola zaplatená faktúra č. 07/2011 na
čiastku 3.240,- eur. Faktúra č. 8/2011 z 31.8.2011 na sumu 3.852,- eur bola zaplatená len v rozsahu
1.284,- eur a faktúra č. 9/2011 zo dňa 12.9.2011 na sumu 1.044,- eur žalovaný nezaplatil.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný, s tým, že k fakturáciám neobdŕžal
prílohy podľa čl. IV bod 4.4 Zmluvy o dielo, a to mesačný súpis vykonaných prác a zisťovací protokol.
Povinnosťou žalobcu bolo doložiť originál, prípadne kópiu smenovky podpísanej stavbyvedúcim alebo
stavebný denník o rozsahu vykonaných prác. Žalobca dokladal len počet odpracovaných hodín, bez
žalovaným odsúhlasených mesačných súpisov vykonaných prác a zisťovacích protokolov. Preto nárok
žalobcu neuznáva.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 046/2011 zo dňa 31.5.2011, podľa ktorej mal
žalobca vykonávať dielo podľa špecifikácie žalobcu, a to zváračské práce vrátane povrchovej úpravy
a opracovania kovov. Zmluva bola na obdobie od 17.5.2011 do konca roku s dohodnutou cenou 18,-

eur / 1 hodina, pričom podľa čl. IV. bodu 4.4, cena prác bude uhradená na základe zhotoviteľom
predložených mesačných faktúr, ktoré budú vystavené na základe objednávateľom odsúhlasených
mesačných súpisov vykonaných prác a zisťovacích protokolov.

Podľa žalobcu pracovali u žalovaného na pracovisku firmy CASTELL ako zvárač, pričom riaditeľ tejto
spoločnosti p. Y. dohliadal na vykonávanie prác a osobne stavbu riadil. Každé ráno im dal prácu,
kontroloval ju. Ďalej chodil aj hlavný šéf stavby, ktorý kontroloval kvalitu vykonaných prác a dával pokyny
na opravu. Každé dva týždne fakturovali počet odrobených hodín podľa požiadaviek žalovaného, a
ten raz mesačne účtoval svojim odberateľom. Sám žalovaný ich stiahol z výkonu prác na stavbe, kde
ešte dva dni po skončení žalovaný sľúbil, že im dá prácu, ale napokon sa zbalili a odišli. Čo sa týka
súpisu vykonaných prác, oni spolu s p. B. vykonávali súpisy prác, ale po dvoch týždňoch im žalovaný
oznámil, že to nepotrebuje, aby robili len evidenciu zvaru a písali hodiny, koľko na stavbe odpracovali.
Preto odovzdali len evidenciu odpracovaných hodín.

Žalobcu ďalej poukázal na to, že faktúry, ktoré sú predmetom sporu neboli v zákonnej lehote vrátené
žalovaným, ako to predpokladá zákon o účtovníctve, robil im obštrukcie. Čo sa týkali súpisu vykonaných
prác, tak v L. to nebolo možné, pretože prišlo cca 500 montérov a takejto požiadavke by nebolo možné
vyhovieť. V zmluve bola jednoznačne dohodnutá odmena za jednu odpracovanú hodinu.

Vystavenú faktúru na zmluvnú pokutu 73.000,- eur od žalovaného, túto žalobca vrátil, pretože práce
ukončil žalovaný. Práce mali byť ukončené do konca roku 2011, preto nie je dôvod účtovať zmluvnú
pokutu za celý rok 2012. Žalobca neuznáva zápočet žalovaného na zmluvnú pokutu.

Žalovaný trval na tom, že podkladom fakturácie je súpis vykonaných prác. Je to bežná prax v
stavebníctve a bežným pravidlom je to, že z fakturačnej hodnoty 2/3 tvoria náklady a 1/3 zisk. Preto aj
žalobcovi navrhol takýto spôsob vyporiadania. Tým, že neboli predložené podklady k vykonaným prácam
sa vedie spor s nemeckou firmou, s ktorou má žalovaný uzavretú zmluvu o dielo. Nešlo v žiadnom
prípade o nejakú formálnu evidenciu.

Žalovaný trval na tom, že zmluva mohla byť menená iba písomným dodatkom po obojstrannom súhlase
zmluvných strán, pričom žalobca doposiaľ neodovzdal dielo žalovanému, ako to vyplýva z dohody.
Keďže žalobca neodovzdal dielo, žalovaný účtoval zmluvnú pokutu faktúrou č. 10130167 na sumu
73.000,- eur vystavenú 7.10.2013 a splatnú 21.10.2013. Táto faktúra bola predmetom jednostranného
zápočtu žalovaného na nárok uplatnený žalobcom.

Súd nárok žalobcu posudzoval ako nárok zo zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a násl. Obchodného
zákonníka č. 513/19914 Zb., pričom podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný
zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Podľa § 548
ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Žalobca v konaní uplatnil právo na preplatenie vykonaného diela, pričom z mailovej komunikácie z 5.9.
a 29.9.2011 vyplýva, že žalovaný sľúbil zamestnancom vyplatiť mzdy. Dôvodom nevyplatenia bolo, že
sa dostal do zlej finančnej situácie, pretože mu nemecká firma neuhradila cenu vykonaných prác v celej
výške. Zároveň navrhol spôsob vyporiadania a úhrady až do úplného zaplatenia. Tu sa žalovaný nebráni
tým, aby boli práce vykonané nekvalitne, len sa hovorí o nepredložení podkladov ku fakturácii. Žalovaný
potom urobil jednostranný zápočet zmluvnej pokuty z dôvodov neukončenia dohodnutého rozsahu prác
v termíne, pričom žalobca sa bránil tým, že od žalobcu žiaden zápočet neobdŕžal.

Keď žalovaný urobil jednostranný zápočet, tak musí ísť o pohľadávky vzájomné, rovnakého druhu,
spôsobilé na započítanie. Ak žalovaný robil zápočet, tým musel uznávať nárok žalobcu a kvalifikovať
pohľadávku žalobcu ako vzájomnú. Uznal pohľadávku žalobcu a mal ju v úmysle započítať. Potom súd

pohľadávku žalobcu považoval za jednoznačnú a nespornú z hľadiska formálnych náležitostí, pričom
išlo o pohľadávku splatnú, zročnú a peňažnú. Také isté vlastnosti by mala mať aj pohľadávka žalovaného
a pri strete pohľadávok mohlo dôjsť k zániku. Súd ďalej poukázal na to, že podľa § 358 Obchodného
zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítanie však
nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale k premlčaniu nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilé na započítanie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku č.
40/1964 Zb., a to v § 580 až 582. Podľa toho, pokiaľ má dlžník a veriteľ vzájomné pohľadávky s
plnením rovnakého druhu, ktoré sa navzájom kryjú, zaniknú započítaním za podmienok ustanovených
zákonom. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Súd poukazuje
na to, že pohľadávka žalovaného na zmluvnú pokutu 73.000,- eur bola vystavená 7.10.20130 splatná
bola 21.10.2013 a faktúra bola doručená žalobcovi až 23.10.2010, tak nemohla nastať splatnosť skôr,
ako ju prevzala protistrana. Súd zohľadnil námietku žalujúcej strany, pretože úkon započítania učinený
žalovanou stranou nemohol vyvolať účinok zániku nároku žalobcu. Faktúra žalovaného nebola splatná
v čase, keď jednostranné započítanie urobil. Okresný súd nároku žalobcu ako dôvodnému v celom
rozsahu vyhovel.

O platení úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde účastníci si
pre prípad omeškania dojednali platenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne, pričom
žalobca požaduje len 0,025 % denne, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 140,- eur.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie. Keď okresný súd rozhodol o opodstatnenosti nároku žalobcu, posudzoval
aj jednostranný zápočet žalovaného. Súd konštatoval, že započítací prejav od žalovaného žalobca
neobdŕžal, resp. nemohla nastať splatnosť faktúry skôr, ako ju obdŕžala protistrana. Odvolateľ poukazuje
na § 358 Obchodného zákonníka, že na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Započítanie je jednostranný právny úkon a prejavuje
vôľu započítania pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi, pričom započítací prejav musí byť zrozumiteľný a
určitý. K zániku pohľadávok dôjde, keď sa stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné. Spravidla
pohľadávky majú iný deň splatnosti, ale stret splatnosti závisí od splatnosti neskoršej pohľadávky.
Pohľadávky zaniknú v takom rozsahu, ako sa kryjú vzájomne. Žalovaný vystavil faktúru č. 10130167
splatnú 21.10.2013, ktorá žalobcovi bola doručená 23.10.2013. Preto sa pohľadávky účastníkov stretli
23.10.2013 a nie splatnosťou vystavenej faktúry, t. j. 21.10.2013. Preto žalovaný 23.10.2013 vyhotovil
oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávky, čo doručil žalobcovi 25.10.2013. Tým žalovaný
prejavil vôľu započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
dospel k záveru, že pohľadávky žalobcu a žalovaného sa nestretli a nebolo možné vykonať započítanie.
Nie je ani zrejmé, prečo súd spochybnil jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného pre formálne
vady právneho úkonu, a to jednostranného započítacieho prejavu. Originály doručeniek môže žalovaný
doručiť odvolaciemu súdu na vyžiadanie.

Žalobca žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalovaný obdŕžal faktúru s
účtovaním 73.000,- eur ako zmluvnú pokutu, ktorý vrátil, pretože fakturácia sa vyznačovala formálnymi
aj vecnými nesprávnosťami. Faktúra bola odoslaná koncipientkou právneho zástupcu a bola zaslaná
po uplynutí doby splatnosti. Faktúra nebola podpísaná konateľom žalovanej spoločnosti Ing. E. V.. Je
podpísaná pravdepodobne Mgr. C. G., pričom sa namieta aj dôvodnosť účtovania zmluvnej pokuty, ak
práce boli ukončené k 5.9.2011 na príkaz samotného Ing. V.. Ďalšie práce nezabezpečil Ing. V., a tak ani
dielo nebolo ukončené. Fakturácia nemala oporu v zmluve o dielo. Preto nemôže žalovaný jednostranne
započítavať svoju pohľadávku zmluvnej pokuty.

Podľa zmluvy o dielo, dokončenie diela malo byť robené vo F., kde žalovaný Ing. V. zastavil práce mailom
z 5.9.2011, s tým, že „kým vám nedám vedieť, tak naspäť na pracovisko nenastupujte.“ Zváračské dielo
nedokončili z dôvodov mailového príkazu Ing. V..

Čo sa týka doručenia započítania, tak prv bola doručená fakturácia zmluvnej pokuty, a potom druhýkrát
doručovaná tá istá faktúra 26.10.2013, pričom na doručenke je ten rozdiel, že je tam napísané „zápočet“.
Žalovaný vystavil dve rovnaké faktúry s rozdielnymi podpismi štatutárneho zástupcu.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo č. 046/2011 zo dňa
31.5.2011, na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonať zváračské práce podľa EN 287-1
141 skupina mat. 8 a povrchovú úpravu opracovania kovov, so začatím diela od 17.5.2011 s trvaním
do 31.12.2011. Cena za dielo bola 18,- eur / hodinu. Podľa čl. IV bodu 4.4, zmluvné strany sa
dohodli na tom, že cena bude uhradená na základe zhotoviteľom predložených mesačných faktúr,
ktoré budú vystavené na základe objednávateľom odsúhlasených mesačných súpisov vykonaných prác
a zisťovacích protokolov. V bode 4.8 je uvedené, že pri nedodržaní dohodnutého termínu splatnosti
daňového dokladu - faktúry je úrok z omeškania 0,05 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania.
Podľa bodu 4.9 zmluvná pokuta za neukončenie dohodnutého rozsahu prác v termíne podľa čl. III, ods.
1 je 200,- eur z ceny diela za každý deň omeškania. O túto hodnotu bude znížená konečná fakturácia. V
súdnom konaní žalobca uplatnil právo na zaplatenie ceny diela faktúrou č. 08/2011 zo dňa 31.8.2011 na
sumu 3.852,- eur, z ktorej žalovaný dlhuje ešte preplatenie 1.284,- eur. Obdobne faktúra č. 9/2011 zo dňa
12.9.2011 na sumu 1.044,- eur nebola preplatená žalovanou spoločnosťou. Žalovaný sa bránil povinnosti
zaplatiť cenu faktúr s poukazom na to, že žalobca nedodržal podmienku zo zmluvy o dielo a k fakturáciám
nedokladal odsúhlasený mesačný súpis vykonaných prác a zisťovacie protokoly. Obdobné stanovisko
žalovaný oznamoval 24.4.2012 žalobcovi, že keďže do dnešného dňa neobdržal prílohy faktúr v zmysle
čl. IV bodu 4.4 a bodu 4.5 zmluvy, vykonal úhradu faktúr len čiastočne. Ak sa bude vychádzať z toho,
že Obchodný zákonník počíta pri výklade vôle aj s tým, že podľa § 266 ods. 1 prejav vôle sa vykladá
podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol stanovený, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo
jej musel byť známy, pričom podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností
zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom
obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom, ako aj na prax,
ktorú účastníci medzi sebou zaviedli (§ 275 ods. 4 Obchodného zákonníka). Aj keď došlo k uzavretiu
písomnej zmluvy s požiadavkou odsúhlasovania mesačných súpisov vykonaných prác a zisťovacích
protokolov, tak autorom zmluvy bol štatutárny zástupca žalovanej spoločnosti. Tento by mal bližšie
objasňovať, aké formálne náležitosti, resp. tlačivá má mať mesačný súpis vykonaných prác a zisťovacích
protokolov. Podľa žalobcu zo začiatku táto povinnosť bola dodržiavaná, ale následne zo strany žalovanej
spoločnosti už sa netrvalo na dokladovaní protokolov o vykonaných prácach, ale rozhodujúce bolo
odsúhlasenie počtu hodín odpracovaných na stavbe, ktoré hodiny odsúhlasoval nemecký partner, čo
vyplýva aj z doložených tlačív tzv. Stundennachweis, doložených v spise na č. l. 13 až 16, resp. 18
spisu. Hodinový súpis prác a prvé dve fakturácie pri zúčtovávaní takýmto spôsobom (faktúra č. 6/2011
a 7/2011) neboli rozporované. Z hľadiska praxe je možné potom vyvodzovať, že rozhodujúce pre
mesačnú fakturáciu bolo doloženie podpísaných hodinových výkazov prác (tzv. Stundennachweis), ktoré
dvakrát do mesiaca zasielal žalobca žalovanej obchodnej spoločnosti na preplácanie. Žalobca doložil
mailovú korešpondenciu žalovanej spoločnosti so žalobcom, kde v maili z 5.9.2011 sa uvádza stanovisko
žalovanej spoločnosti, že nemá zaplatené posledné faktúry za celý mesiac august od nemeckého
partnera a jednoduché riešenie je to, že dokonca týždňa sa čaká na úhradu faktúr, inač sa nikam
nenastupuje. Ďalej sa uvádza, že ak firma CASTELL nezaplatí, tak nenastúpi na nový projekt. „Kým
vám nedám vedieť, tak sa pracovisko naspäť nenastupuje.“ Najneskôr 5.9.2011 dá vedieť, ako žalovaný
dopadol. V ďalšej mailovej korešpondencii z 13.9.2011 sa už zo strany žalovanej spoločnosti uvádza
ponuka iných prác, kde sa vyjadruje predpoklad, že rád by so žalobcom pokračoval v spolupráci. V
mailovej komunikácii z 29.9.2011 žalovaný uvádza, že posiela čiastočnú úhradu faktúry za august 2011
na projekte firmy CASTELL. Firma CASTELL ale od 1.8.2011 neuhrádzala žiadne peniaze, pričom
sa uvádza „viem, že to nie je vaša vina a vy ste si svoju prácu odviedli na 100 %, ale mal by som
veľké problémy, ak by som vám musel vyplatiť všetko naraz. Nechcel by zrušiť firmu pre jedného
neseriózneho partnera a určite nie prísť o šikovných ľudí. Ďakuje za pochopenie a teší sa na budúcu
spoluprácu.“ Tieto vyjadrenia žalovaného jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný ukončil ďalšie práce

pre firmu CASTELL v subdodávke, pričom práce pre žalovanú spoločnosť zabezpečoval aj žalobca.
Sám žalovaný dal pokyn na prácu nenastupovať, kým nedá vedieť. Zmluva o dielo bola na výkon
práce v meste F., a podľa mailovej komunikácie žalovaná spoločnosť uvažovala o ďalších prácach,
ale už s výkonom práce v J. a Y.. V tejto ponuke žalovaný uvádza aj inú hodinovú sadzbu 17,- eur /
hodinu pre zváračov a 15,- eur / hodinu pre potrubárov. Od žalobcu sa len žiadalo potvrdenie, či
takúto ponuku zoberie. Keď v predmete zmluvy o dielo je uvádzané, že zváračské práce majú byť
robené podľa špecifikácie objednávateľa, kde dielo bude realizované podľa pokynov objednávateľa, tak
jednoznačne žalovaný dal pokyn nenastupovať na ďalšie práce vo F., pretože zo strany nemeckého
partnera nie je platené. Sám žalovaný vyjadruje 100 % spokojnosť s vykonaním prác, preto terajšia
obrana žalovaného, že žalobca nedokončil dielo, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, pretože
výkon prác bol zastavený samotným žalovaným. Preto nemôže byť naplnená požiadavka dokončenia
diela, pričom samotná formulácia dokončenia diela nie je definovaná v časti diela, pretože predmetom
zmluvy je výkon zváračských prác s hodinovou sadbou, nie konkrétne vykonané dielo. Zváračské práce
mali byť robené podľa špecifikácie objednávateľa s hodinovou sadzbou odplaty 18,- eur a podkladom
na fakturáciu podľa praxe zavedenej medzi žalobcom a žalovaným, resp. nemeckou firmou boli súpisy
hodinových prác podpisovaných nemeckým zástupcom. Preto žalobca za vykonané dielo má nárok na
odplatu s poukazom na § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Keď žalovaný nezaplatil celú faktúru č.
08/2011 a faktúru č. 9/2011 v dlžnej sume 1.284,- eur, resp. 1.044,- eur, preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa je správne, pokiaľ zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť na doplatenie ceny diela v rozsahu
2.328,- eur s príslušným úrokom z omeškania.

Zo zmluvy o dielo, a to z čl. IV bodu 4.8 vyplýva možnosť účtovať úrok z omeškania 0,05 % z neuhradenej
čiastky za každý deň omeškania. Ak žalobca požaduje zaplatenie úroku z omeškania len vo výške 0,025
% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, požaduje menej ako sa účastníci na tom dohodli.

Čo sa týka započítacej námietky žalovanej spoločnosti, tu odvolací súd poukazuje na to, že čl. IV bodu
4.9 zmluvy hovorí o možnosti účtovať zmluvnú pokutu za neukončenie dohodnutého rozsahu prác v
termíne podľa čl. III ods. 1 vo výške 200,- eur z ceny diela za každý deň omeškania. O túto hodnotu
bude znížená konečná fakturácia. Tu žalovaný započítal na nárok uplatnený v žalobe zmluvnú pokutu
za neodovzdanie diela vo výške 73.000,- eur účtovanú faktúrou č. 10130167 (č. l. 88 spisu). Predmetom
účtovania zmluvnej pokuty je rok 2012. Z vykonaného dokazovania vyplýva ukončenie zmluvy o dielo
medzi účastníkmi rozhodnutím žalovanej spoločnosti, aby žalobca nenastupoval na ďalší výkon prác
(viď mailová korešpondencia) z 5.9.2011, resp. ponuka na iné práce z 13.9.2011 s miestom výkonu
práce v iných mestách, a to J., resp. Y.. K porušeniu zmluvy pri nedodržaní dohodnutého rozsahu prác
v termíne podľa čl. III ods. 1 zmluvy nedošlo zo strany žalobcu, ale žalovanej obchodnej spoločnosti,
ktorá pre neplatenie faktúr zo strany spoločnosti CASTELL odmietla ďalej vykonávať subdodávky pre
túto spoločnosť, kde žalovaný nemal zabezpečený ďalší výkon činnosti pre žalobcu vo F.. Nie je
možné konštatovať, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na základe čoho
by mala žalovaná obchodná spoločnosť právo na účtovanie zmluvnej pokuty. Podľa § 544 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V tomto prípade nie je
možné konštatovať porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, a to nenastúpením na výkon prác, pretože
z prác bol žalobca odvolaný žalovanou spoločnosťou. Preto ani žalovaná obchodná spoločnosť nemôže
účtovať zmluvnú pokutu žalobcovi za tvrdené nevykonanie diela a naviac, predpokladané dokončenie
diela bolo 31.12.2011. Preto žalovaná obchodná spoločnosť nemôže účtovať zmluvnú pokutu za rok
2012. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že vymedzenie povinnosti, pri porušení ktorej žalovanému
vzniká právo účtovať zmluvnú pokutu, je pomerne neurčitá. Dohodnutý rozsah prác nie je vymedzený
určite, pričom predmetom zmluvy sú zváračské práce s odplatou v hodinovej sadzbe 18,- eur. Pre
neurčitosť vymedzenia povinností, pri porušení ktorých vzniká nárok na zmluvnú pokutu, robí takéto

dojednanie neplatným podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., lebo právny úkon musí
byť určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný.

Ak žalovaná obchodná spoločnosť nemá právo na zmluvnú pokutu, pričom urobila započítací prejav
na nárok žalobcu, tak u žalovanej obchodnej spoločnosti nie je spôsobilá pohľadávka na započítanie,
a to pôvodný nárok na zmluvnú pokutu. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník
majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa
vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Aj keď
žalovaný účtoval zmluvnú pokutu a robil započítací prejav, tak v prvom rade žalovaný nemal spôsobilú
pohľadávku na započítanie, a to dôvodne účtovanú zmluvnú pokutu. Preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa je správne, pokiaľ na obranu žalovanej obchodnej spoločnosti neprihliadal, ak táto započítava
zmluvnú pokutu. Ak žalovaná spoločnosť robila zápočet na pohľadávku žalobcu, určitým spôsobom
nespochybnila nárok žalobcu na preplatenie vykonaného diela, pretože predpokladom započítania je
vzájomnosť pohľadávok finančného plnenia. Z hľadiska vyššie uvedeného preto odvolací súd potvrdzuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ súd zaviazal žalovanú spoločnosť na
zaplatenie dlžnej ceny diela s príslušenstvom.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého aj vo výroku o náhrade trov konania, pretože úspešný
žalobca má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej obchodnej spoločnosti, a to na
zaplatenom súdnom poplatku za návrh.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a plne úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov konania na trovách cestovných náhrad priznaných
podľa zákona č. 283/2002 Z.z.. Zástupca žalobcu použil pri účasti na odvolacom pojednávaní 25.9.2014
motorové vozidlo, kde vyúčtoval náhradu 170,44 eur. Po prepočítaní odvolací súd dospel k záveru, že
nárok je dôvodný len v rozsahu 168,80 eur. Za odjazdených 606 km na trase L. K. - G. a späť a priemernej
spotrebe 7 l a cene 1,365 eur / l pohonných hmôt je náhrada PHL 57,9033 eur. Paušálna náhrada pri
606 km a 0,183 eur / km je 110,898 eur. V súčte to dáva 168,80 eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný
žalovaný na účet splnomocneného zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.