Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112201609
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112201609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov:

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 821 02 Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: D. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odprocu:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zastúpeného:
JUDR. Ambrózom Motykom - advokátom, Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 875,67 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. marca 2013

č. k. 10C/79/2012-128 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z
u j e a v časti náhrady trov prvostupňového konania m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 71,11
eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním konanie v časti o zaplatenie sumy 50,- eur, o

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 650,- eur od 22.01.2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 4,5 % ročne zo sumy 1.043,83 eur od 9.12.2006 do 20.2.2012, zo sumy
993,83 eur od 21.2.2012 do 19.3.2012, vo výške 5 % ročne zo sumy 943,83 eur od 20.3.2012 do
18.4.2012, zo sumy 893,83 eur od 19.4.2012 do 18.5.2012, zo sumy 843,83 eur od 19.5.2012 do
20.6.2012, zo sumy 793,83 eur od 21.6.2012 do 18.7.2012, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 743,83
eur od 19.7.2012 do 20.8.2012, zo sumy 693,83 eur od 21.8.2012 do 18.9.2012, zo sumy 643,83
eur od 19.9.2012 do 18.10.2012, zo sumy 593,83 eur od 19.10.2012 do 18.11.2012, zo sumy 543,83

eur od 19.11.2012 do 18.12.2012, zo sumy 493,83 eur od 19.12.2012 do 21.1.2013, zo sumy 443,83
eur od 22.1.2013 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi nepriznal náhradu trov
konania a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu titulom
náhrady trov konania sumu 284,40 eur do rúk jeho právneho zástupcu. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa domáhal na odporcovi zaplatenia
sumy 1.625,67 eur so 14 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.043,83 eur od 09.12.2006 do
zaplatenia titulom nedoplatku zo zmluvy o úvere. Odporca a vedľajší účastník s návrhom nesúhlasili.Podaním zo dňa 04.09.2012 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie sumy
350,- eur s príslušenstvom, podaním zo dňa 17.01.2003 vzal návrh na začatie konania späť v časti
o zaplatenie 400,- eur s príslušenstvom, uznesením zo dňa 17.01.2013, č.k. 10C/79/2012-116 súd

rozhodol o zastavení konania v týchto častiach. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že dňa 19.05.2004
poskytol právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka a.s. odporcovi úver vo výške
40.000,- Sk priamo prevodom na jeho účet. Odporca sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 1.444,09 Sk v počte 36 a to vždy k 19. dňu v príslušnom mesiaci počnúc dňom
19.06.2004. Odporca zaplatil len 8 splátok z úveru, ktoré boli započítané na istinu. Úver sa stal splatným

dňa 20.06.2005 z dôvodu nezaplatenia dlžných splátok. V súčasnosti je odporca dlžný navrhovateľovi
sumu 825,67 eur, z čoho istina predstavuje sumu 444,83 eur a zvyšok 381,84 eur predstavuje úrok z
poskytnutého úveru a poplatku. Dňa 08.12.2006 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou
predmetná pohľadávka prešla na navrhovateľa. Odporca uviedol, že uzatvoril zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky vo výške 40.000,- Sk. Dňa 03.08.2011 ho kontaktoval telefonicky nejaký pán a povedal mu,
že sa chce sním porozprávať o platení jeho dlhu s tým, že za ním príde do miesta bydliska. Vysvetlil

mu, že má dlh splácať po 45,- eur, s čím odporca súhlasil a podpísal nejaké papiere. Tieto nečítal, pán
mu vysvetlil, že je to dohoda o splátkach. V čase poskytovania tejto dohody o splátkach nevedel, že
dlh je premlčaný, nemal vedomosť ani o tom, čo je premlčanie. O tom, že dlh je premlčaný sa dozvedel
až potom, čo mu to vysvetlil právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Predmetom
konania po čiastočnom zastavení konania uznesením zo dňa 17.01.2013 zostala suma 875,67 eur s

príslušenstvom. Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 50,-
eur a úroku z omeškania, súd preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. napadnutým rozsudkom v tejto časti
čiastočne konanie zastavil. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 3 ods. 1 O.z., § 39, § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 O.z., § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 558 O.z.. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal za

preukázané, že účastníci uzavreli dňa 19.05.2004 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky v sume 40.000,-
Sk s tým, že výška úroku s poplatkami predstavovala sumu 14.177,24 Sk. Odporca sa zviazal zaplatiť
úver s príslušenstvom v 36 mesačných splátkach po 1.444,09 Sk, zaplatil len 8 splátok a úver sa stal
splatným dňa 20.06.2005 z dôvodu nezaplatenia dlžných splátok. Dňa 03.08.2011 uzatvorili navrhovateľ
ako veriteľ a odporca ako dlžník dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, na

základe ktorej dohody odporca uznal záväzok čo do právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka a.s. v sume
1.093,83 eur a zaviazal sa ho splácať v 18-tich splátkach vo výške 45,- eur počnúc dňom 18.08.2011.
Následne odporca zaplatil sumu 50,- eur v mesiacoch január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august,
september, október, november, december 2012 a v januári 2013. Odporca vzniesol námietku premlčania

celej pohľadávky uplatnenej návrhom. Vedľajší účastník takisto vzniesol námietku premlčania, nakoľko
dlh sa stal splatným dňa 27.06.2005 a návrh bol doručený súdu dňa 27.01.2012, teda po uplynutí
premlčacej doby. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver. Posudzovaný právny
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od jeho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou

zmluvou. Súd podrobil vec súdnej kontrole z hľadiska nekalých obchodných praktík. Ak sa uplatňuje
právo po použití nekalej obchodnej praktiky súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.
Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o taký prípade ide aj vtedy, ak
sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Podľa názoru súdu v danom prípade došlo
pri uzatváraní dohody k uzatvoreniu splátkového kalendára a uznaniu záväzku k nekalej obchodnej

praktike. V dohode o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 03.08.2011 je v čl. 3 označenom ako forma
splatenia záväzku v bode 3.1 dohodnutá výška a počet splátok a v tom istom bode posledná veta
obsahuje vyhlásenie odporcu, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Umiestnenie textu
o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú

možnorozumneočakávaťoddodávateľaprikonanívovzťahukspotrebiteľoviaktorázodpovedáčestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Zároveň
je zrejmé, že ide o úkon, ktorý vopred navrhovateľ odporcovi predformuloval na vopred predpísanom
tlačive, predmetnú dohodu vrátane uznania uzatváral vo viacerých prípadoch, pričom odporca úkon
uznania záväzku ako i ostatný obsah listiny podstatným spôsobom neovplyvnil, bol mu predložený na

podpis. Obsah dohody nie je výsledkom rokovania strán, ale navrhovateľom ako dodávateľom vzhľadom
k jeho postaveniu ako silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby mal odporca ako
spotrebiteľmožnosťindividuálneovplyvniťzneniedohodyatýmajuznaniezáväzku.Zámernavrhovateľa
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanízáväzku, ktorú odporca podpísal tak súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu uznanie dlhu

odporcom považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel
o jeho premlčaní tak ako to vyžadujú ust. § 558 O.z. Uznať možno nepochybne aj premlčaný dlh, ale
uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v
tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Odporca a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania. V
prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom,

ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 O.z., keďže zákon pre
uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním návrhu na súde. Ak je splnenie
ustanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih
zročnosti dlhu, čo je deň, keď mal dlžník splniť dlh resp. začať s jeho plnením. Zročnosť dlhu môže
byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V danom prípade

splatnosť úveru nastala dňom 20.06.2005 a všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň
zročnosti dlhu dňa 20.06.2005 a uplynula dňa 20.06.2008 (piatok). V súdenom prípade si navrhovateľ
svoje právo po čiastočnom zastavení na zaplatenie sumy 825,67 eur s príslušenstvom voči odporcovi
uplatnil na súde dňa 27.01.2012 teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Keďže súd považoval nárok
navrhovateľa za premlčaný ako nedôvodný ho zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď konanie v časti o zaplatenie sumy 750,- eur
s príslušenstvom bolo zastavené z dôvodu späťvztia návrhu a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Plne
úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania nežiadal, i keď
inak by mu na ňu vzniklo právo. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania
v sume 284,40 eur, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby po

71,37 eur, 3 x režijný paušál po 7,63 eur a 20 % DPH v sume 47,40 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a časti náhrady trov konania podal
odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia
premlčacej doby tzn., že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť

nová 10 ročná premlčacia doba. V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom
zákonnevyžaduje,abydlžníkmalvčaseuznaniavedomosťopremlčanídlhu.Poukazujenaust.čl.3bod
3.4Dohody,vktorejodporcapotvrdilsvojuvedomosťopremlčanídlhu.Odporcasámpožiadalomožnosť
splácať dlžnú sumu v splátkach, čo mu navrhovateľ umožnil a snažil sa tak v záujem odporcu predísť
súdnemu konaniu. Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov. Konanie

odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, preto nemožno súhlasiť s tým resp. je absurdné, aby
takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité
ani zavádzajúce právne formulácie. Dohodou dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, kde
navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Na dohodu
sa tak nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporca

potom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal. Ďalej
uviedol, že nesúhlasí, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Navrhovateľ má za to, že
úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadenými

subjektami, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej
oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Navyše trovy konania vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukázal pritom
na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, v Nitre, v Žiline.
Poukázal na skutočnosť, že návrhom sa domáhal zaplatenia sumy 1.675,67 eur, z čoho 1.093,83 eur

je istina, 452,66 eur riadny úrok a zvyšok ostatné príslušenstvo a poplatky. Odporca do vyhlásenia
rozsudku čiastočne uhradil uplatnenú istinu spolu vo výške 685,46 eur v splátkach. Je preto potrebné
zohľadniť plnenie zo strany odporcu na existujúci dlh. V časti vykonaných úhrad nemožno uvažovať o
neúspechu navrhovateľa a naopak uvažovať o plnom úspechu odporcu resp. vedľajšieho účastníka a v
rámci rozhodnutia o trovách konania neposúdiť úspech na strane odporcu a tým aj úspech vedľajšieho

účastníka ako plný úspech vo veci navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
220 O.s.p. zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu alebo alternatívne podľa § 221ods. 1 a 3 O.s.p. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje
voči odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi spoločne a nerozdielne trovy konania prvostupňového i
odvolacieho.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd v odôvodnení
rozsudku náležite argumentoval, prečo v predmetnej dohode o uznaní záväzku a o splátkach nepriznal
právne účinky, keď sa oprel o argumentáciu vedľajšieho účastníka z vyjadrenia zo dňa 25.07.2012.
Vzhľadom ku skutočnosti, že vedľajší účastník vidí v konaní navrhovateľa, ktorý je spotrebiteľom
podsúva na podpise zdanlivo výhodné dohody ako splátkový kalendár nekalý zámer a v súdnych

konaniach vedľajší účastník namieta ich platnosť, vyvíja sa k tejto právnej problematike a judikatúra
odvolacích súdov. Poukázal na rozhodnutia viacerých krajských súdov. V tejto časti považoval rozsudok
súdu prvého stupňa za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Pokiaľ sa týka trov konania tak môže
preukázať, že v množstve súdnych sporov spôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa
odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúci neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na
začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Činnosť združenia ako vedľajšieho účastníka na strane

spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva.
Súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou EÚ, judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Ak platí, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný a má platiť aj rovnosť účastníkov ako
jedenzozákladnýchprincípovsúdnehokonaniapotomneexistujerozumnýdôvodnepriznaťvedľajšiemu

účastníkovitrovyprávnehozastupovania,aknároknanáhradutrovvznikneúčastníkovi,ktoréhovedľajší
účastník v konaní podporoval. Navrhol aj v časti náhrady trov konania rozsudok súd prvého stupňa
potvrdiť s tým, že si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas osobou oprávnenou
- účastníkom konania odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný,

preskúmal napadnutý rozsudok, postupom bez nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/79/2012 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 875,67 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku (825,67 eur s príslušenstvom) zamietnutý. Odporcovi nebola
priznaná náhrada trov konania a navrhovateľovi bolo určená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,40 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v
odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozsudku, keďže súd prvého stupňa vecne i právne správne posúdil zámer navrhovateľa
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku ako nekalú obchodnú praktiku, z ktorého dôvodu uznanie dlhu odporcom považoval za právneneúčinné a správne súd prvého stupňa následne posúdil aj otázku premlčania nároku navrhovateľa, keď
nárok považoval za premlčaný.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, V časti náhrady trov
prvostupňový súd nerozhodol vecne správne. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1.625,67 eur s
prísl..Včasti800eursprísl.bolokonaniezastavenézdôvoduspäťvzatianávrhuprezaplatenieuvedenej
sumy odporcom po podaní návrhu, takže v tejto časti treba považovať za úspešného navrhovateľa v
súlade s ust. § 146 ods. 2 vetra druhá O.s.p.. Vo zvyšnej zamietnutej časti o zaplatenie 825,67 eur bol

úspešný navrhovateľ. Pri takomto pomere úspechu a neúspechu účastníkov je namieste aplikácia ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p., že žiadny z účastníkov ( navrhovateľ, odporca, vedľajší účastník ) nemá právo na
náhradu trov konania.

Onáhradetrovodvolacieho konania odvolacísúd rozhodolpodľaust.§224ods.1O.s.p.zapoužitiaust.
§142ods.1O.s.p.avedľajšiemuúčastníkovinastraneúspešnéhoúčastníkavodvolacomkonanípriznal
ich náhradu a určil navrhovateľovi zaplatiť titulom trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi

sumu 71,11 eur za trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci: vyjadrenie k odvolaniu 51,45
eur( hodnota predmetu odvolacieho konania 825,67 eur), rež. paušál 7,81 eur a 20%DPH 11,85 eur.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.