Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/436/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244844
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: M. G., N. Z. XXX, XXX XX
Z., zast. Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s. r. o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o zaplatenie 1.512,86 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo
17. februára 2014, č. k. 4C/209/2011-84, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal

zaplateniasumy1.512,86eursprísl.,ztitulunáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
žalovanejprivykonávaníbankovéhodohľadunadčinnosťouPODIELOVÉHODRUŽSTVASLOVENSKÉ
INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s CP“). Súd
prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej
súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo

návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16. 4. 2003, o schválenie jeho dodatku.
Úrad Družstvo v upozornení z 13. 5. 2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje
a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že

nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov, uvedených v Prospekte investície,
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02. 06. 2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu
o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo vsebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške8%ročne.Rozhodnutímz8.1.2008,č.OPK-9750/3/2007D.nazákladekontrolyvykonanejvroku
2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. Banková rada D. N. Z. v konaní o rozklade
predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 7. 5. 2008, č. GUV-841/2008, zrušila

a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne D. rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č.
OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,-
Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona
č. 566/2001 Z. z. Medzičasom D. N. Z. rozhodnutím z 22. 4. 2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila
podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22. 04. 2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie

investičnejslužbypodľa§6ods.1písm.d/vspojenís§5ods.1písm.a/,b/,ac/zákonač.566/2001Z.z.,
s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností
a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom
rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia z 30.
03. 2010 Družstvo požiadalo listom z 15. 4. 2010 D. N. Z. o preskúmanie postupu obchodníka s

cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo
do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov,
Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov,
ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných
výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov.

Družstvopoukázalonarozsiahlumajetkovúškodu,ktorúmumalobchodníkscennýmipapiermispôsobiť
pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším
listom z 23. 4. 2010 žiadalo Družstvo D. N. Z. o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými
papiermi,pretožetentosineplnilsvojezákladnépovinnostivočiDružstvu,akosubjektudohliadanémuzo
strany D., spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy.

D. N. Z. listom z 30. 4. 2010 a následne urgenciou z 30. 6. 2010 požiadala predsedu predstavenstva
Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie
k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva z 10. 05. 2010 o
tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, D. N.
Z. upozornila Družstvo listom zo dňa 14. 5. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje

náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z. z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov
internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia
predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30.
07. 2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol
overiť, či hodnota finančných investícií, uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009,

bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna
hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval
výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. D. N. Z. si
listom z 01. 06. 2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne
zmluvy, generálne splnomocnenia pre L.. U. Č., L.. R. M., Y.. na zastupovanie Družstva, ako aj

doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov z 5. 10. 2009. D. vydala dňa
12. 7. 2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a/
zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi
povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu
D., keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného

poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím z 21. 12. 2010 č.
ODT-8305-5/2010 D. podľa § 144 ods. 1 písm. l/ zák. č. 566/2001 Z. z. odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a/, § 55
ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001
Z. z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada D. N. Z.

rozhodnutím z 1. 3. 2011 č. GUV-274/2011. D.Á. N. Z. rozhodnutím z 26. 08. 2010 č.
OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu
investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť
neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada D. N. Z.rozhodnutím zo 07. 12. 2010 č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala
výzva D. zo dňa 10. 5. 2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície
z 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10. 5. 2010

č. OPK-5664/1-2/2010 D. prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z. z. o
dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010 D. zakázala Družstvu ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4
písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods.
1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.

566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností, uvedených v Prospekte investície, Družstvo tento prospekt
nedodržiavalo.D.sapritomdozvedela,žeuDružstvanastalitakézmeny,prektorésaProspektinvestície
stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do
súladu s údajmi v Prospekte investície. D. oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného
rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011. D. N. Z. zistiac pri výkone dohľadu na
diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý

by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27. 07. 2010 trestné oznámenie.
Listom z 26. 4. 2007 požiadala D. N. Z. v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. v spojení s § 126 ods. 5
zák. č. 566/2001 Z. z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre
aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s
rozčlenenímnainvestičnénástroje,peňažnéprostriedkynabankovýchúčtoch,ostatnéaktívaaštruktúry

záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a
z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým
spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 9. 5. 2007, pričom
spolu s listom zo dňa 20. 08. 2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku
za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02. 06. 2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí

polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08. 09. 2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok
2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24. 08. 2007 D. z predložených údajov
o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený
podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,
a. s. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť

voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo
v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. D. preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a. s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť

štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo
sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci
reakcie splnomocnený zástupca Družstva O.. U. C. v liste z 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva
nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo
rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje

jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29. 1. 2008 informovalo D.,
že od 1. 1. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov
namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení

investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených
žalobkyňou na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva D. na predloženie
dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009
spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej
schôdze Družstva z 3. 3. 2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva,

ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008,
3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23. 10. 2009, na
ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/
správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31. 12. 2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných
členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21. 10. 2009 D. N. Z.

listom zo dňa 27. 10. 2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1
zákona č. 566/2001 Z. z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod
zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov
štatutárneho orgánu Družstva, ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestnéhočinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. a trestného činu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3, písm. b/ Tr. zák. na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného
zboru, 7/ list z 27. 07. 2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi

ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi
súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k
zmluve o riadení portfólia z 8. 1. 2010 Družstvo vo vyjadrení z 19. 03. 2010 upozorňovalo obchodníka
s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy
obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8. 1.

2010. Listom z 12. 4. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy
o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010, v súlade so zmluvou,
najneskôr do 16. 04. 2010. Listom zo 16. 04. 2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi
predbežnú stratu v sume 24.764.991,- eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za
závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne
obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj

nahradil. Listom z 03. 05. 2010 a opätovne zo 17. 05. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s
cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia
a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré
sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18. 05. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s
cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954,- eur a na doplatenie

rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%-nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej súd prvého stupňa
v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. 04. 2011, č.
k. 3K/95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva
ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený O.. O. U.. Ten podal dňa 24. 08. 2011 správu o

priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti
Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý
potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval

obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho
činnosť je pod dohľadom D.. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia
ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré
však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo
vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne

pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po
podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej
uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj
vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu
Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme

úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti, patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
a. s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči Advokátskej kancelárii Futej &

Partners s. r. o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej
bolo vyplatených cca 210.000,- eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú
vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených
spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej D., kde je vedené súdne konanie
19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre

prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom
rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie
sú právoplatné skončené. Žalobca uviedol, že sa stal majiteľom členského podielu v sume 501,89 eur.
Žalobca požiadal o zrušenie členského podielu žiadosťou z 11. 02. 2011. Na základe uvedeného mu
členstvo v družstve zaniklo v zmysle príslušných ustanovení Stanov družstva a vznikol mu nárok na

vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 501,89 eur. Družstvo žalobcovi vystavilo aj vlastnú zmenku č.
2607, znejúcu na sumu 1.010,97 eur. Tieto hodnoty (suma zo zmenky a hodnota vyrovnacieho podielu)
predstavujú zároveň i výšku škody uplatňovanú v konaní. Žalobca požiadal D. o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, jeho nárok však nebol ani čiastočne uspokojený. Žalobca ako veriteľ prihlásilsvoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
3K/95/2010.Pohľadávkažalobcubolasprávcomkonkurznejpodstatypopretá.Žalobcapodalincidenčnú
žalobu (konanie vedené pod sp. zn. 8Cbi/34/2011), o ktorej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Z

tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa súdu prvého stupňa žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ani nesprávny úradný postup
D. vo vzťahu k Družstvu. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz/110/84, sp. zn. 4Cdo/199/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo/1404/2004) mal za to, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako

aj zákona č. 514/2003 Z. z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto
ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003

Z. z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vzhľadom na to, súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca sa, ako bývalý člen Družstva, s ktorým
bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k nemu
v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná žalobcovi vydať získaný prospech v podobe

vyrovnacieho podielu. Žalobca si uplatnil pohľadávku voči Družstvu v konkurze vyhlásenom na majetok
Družstva, avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv
voči Družstvu, a to jednak z dôvodu, že oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní voči
Družstvu je predmetom incidenčného konania sp. zn. 8Cbi/34/2011 a tiež z dôvodu obsahu vyjadrenia
správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 24. 8. 2011 ako aj zo dňa 20. 9. 2013. Je teda

zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol žalobca v
záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka, uplatňovaná i v
prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Žalobca zároveň nepodal
ani žalobu proti členom predstavenstva družstva alebo kontrolnej komisie družstva v zmysle § 251 ods.
2, § 243 a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obch. zákonníka. Žalobca teda primárne mal uplatňovať svoj nárok voči

Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti
vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v
prípade preukázania zodpovednosti žalovanej za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom
čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobcovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie
premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu.

Žalobcapodľasúduprvéhostupňanepreukázalaninesprávnyúradnýpostupžalovanej.Tentomalpodľa
neho spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov, zahrnutých do Prospektu investície, a
tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov
podľa zápisu z 24. 8. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu

po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tomto smere súd prvého
stupňa poukázal na to, že dohľad D. nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom
rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností, uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie

informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila od 01. 01. 2009
i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č.
566/2001 Z. z. a od 01. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona
č. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti

týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie
majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie
Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovaťdodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie D.. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil
povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, D. mohla
tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej

informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby
verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1
písm. h/ zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj
schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,

ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); D. totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15. 04. 2010, kedy požiadalo
o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo D. N. Z. zhoršenie jeho
finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na
mieste samom v dňoch 20. 4. do 6. 5. 2010 D. zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré
by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície,

nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov
podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z). D.Á. N. Z. vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie
dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia D. 26. 8. 2010 č.
OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť D. N. Z. síce predložilo, táto však neobsahovala

všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu
investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty
na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom D. iniciovala
konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovení § 129
ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010,

ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že D. konala v rámci svojich
oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému
postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvého
stupňa poukázal na to, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka

s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie
žalobcovi. Žalobca nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi.
Účastníkom takého vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia, bolo len Družstvo a z
tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad D. N. Z. bol limitovaný
zákonom č. 566/2001 Z. z. a vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré mala D. zisťovať v rámci

predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z. z. vzťahovali výlučne ku
konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu
neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. D. N. Z. na základe
údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12. 2005 a k 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky

v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy, platnej v danom období roka
2007, nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase
na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. D. N. Z., ako štátny orgán, ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsobstanovenýzákonom,apretozistenénedostatkyanezrovnalosti včinnostiDružstvaprerokovala

na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24. 8. 2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravu tohto stavu. D. N. Z. v danom období (po 24. 8. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej
sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície
podľa§144ods.4zákonač.566/2001Z.z.,ktoréoprávnenia použilaprizisteníneaktuálnostiProspektu
investície po 1. 6. 2010. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí D. o uložení pokút vo

výške 500.000,- Sk, resp. vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK 9750/3/2007, resp.
rozhodnutie z 20. 8. 2008 č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že D. N. Z. sledovala aj
činnosť obchodníka s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o
výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad
dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred D. vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto

je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len
dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na
záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom, založený Zmluvou o
riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnostiobchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči
Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného žalobcu, ktorý sa ako
člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom

v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich
majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobcom
súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni proti rozhodnutiu, ktorého nie

je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva únie, ale
výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo
potrebnéskúmaťnaplnenieniektorejzvýnimiekzbavujúcichsúdnyorgánpovinnostipoložiťprejudiciálnu
otázku. Súdny dvor nerozhoduje o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani
o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva. Súd prvého stupňa po posúdení návrhu žalobcu na
predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože

odpoveď na uvedené otázky nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním v
tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom
žalobcu, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky
cenných papierov vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie a sú
upravené a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku SR, a to v §1 26 a v

§ 120 zák. č. 566/2001 Z. z. Verejná ponuka majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku
SRpreto,abyupravilapodmienkyčinnostiužexistujúcichpodnikateľskýchsubjektov,naktorésaverejná
ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré
zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt
v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu

cenných papierov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich
náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba o
náhraduškody.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastizmeniltak,že
žalobe vyhovie alebo, aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota
subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu
k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo
strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,

pretože vychádzal z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad, napr.
nad prospektom investície, je podľa žalovanej len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu
žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií
nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na
žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad

nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák.
č. 566/2001 Z. z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobca
nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobcu správny záver súdu
prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobcovi a porušením
zákonných povinností žalovanou, spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým

bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z. Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti
žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol
„bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona
na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov
zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie

znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom
subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou D. podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch
je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení
už od 1. 5. 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,

patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany D.. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cennýchpapieroch, mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila
- všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných D.
Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom

pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany D.. Povinný zákonný dohľad zo strany
D. bol dokonca koncipovaný tak široko, že D. má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,
ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť
k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní,

vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že D. už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila,
že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené
zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI holding a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka. Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn.
7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že D. sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou

nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany D. rozložené namiesto jednej
do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI holding a. s., CI reality s. r. o. a Global
production, s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100% dcérskymi spoločnosťami CI holding
a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom L..
U. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že D. aj naďalej akceptovala stav,

že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI holding a. s. a
obchodníkom. Následne v roku 2008 D. vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,
v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia D., okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,-
euro, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje

kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako
napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na
činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo
obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo
vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do Družstva. D. následne

svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobcu o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo
porušovali zákon o cenných papieroch, keď D. dňa 4. 3. 2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a
Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od
roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že D. rozhodnutím z 30. 5. 2011 zakázala
družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov

vytýkaných D. v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z
pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. D. účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu
až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v
skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle
D. dňa 27. 8. 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, za účelom prerokovania

nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne
minimálne od 1. 10. 2009, údaje o subjektoch, s, ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli
neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31. 12. 2006). Z uvedeného

potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods.
1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31. 12. 2006, avšak D. voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o
zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

Ohľadom predčasnosti žaloby žalobca uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť

záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť
plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako aj prvostupňového súdu povinný
mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003
Z. z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú

ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s
formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanieobčianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného
skončenia konkurzného konania. Žalobca napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní

pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy, vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.
predložené účastníkmi konania, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O. s.
p. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany D.F. N. Z. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade

odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že D. bola
povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná
zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010 mohla
D. dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt
investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127

ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas
celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a
úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.
z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti

v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti
pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla D. kontrolovať. D.
nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. D.
mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle
ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si musel

byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21.
7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom
č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013). Ak si toho žalobca vedomý nebol, nemožno to pričítať na
ťarchu D. N. Z. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ

ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu D. nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je
nesprávny úradný postup štátu zastúpeného D. N. Z..

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval

žalobca, žalobca tento rozsudok interpretoval nesprávne a zavádzajúco. Predovšetkým tento rozsudok
sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa

posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíjaodo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený
rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa

môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.

Inými slovami, z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody
proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho
súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť
pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní
žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr.
pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci

v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok Družstva, nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane
nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že

žaloba bola podaná predčasne.

K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa
žalobcu na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací
súd uvádza, z obsahu zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli
súdom riadne oboznámení s obsahom založených listinných dôkazov. Sami účastníci na pojednávaní

konanom dňa 17. 02. 2014 zhodne vyhlásili, že obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v
spise, sú im známe, pričom súd čítaním oboznámil účastníkov konania o rozsahu založených listinných
dôkazov v spise, ako i oboznámením ich podstatných náležitostí. Táto odvolacia námietka žalobcu teda
neobstojí.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá

žaloba o náhradu škody, vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods.
1 O. s. p.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.

p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.