Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/259/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711212800
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711212800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa W., zastúpeného F. proti
odporkyni R., zastúpená V., o zaplatenie 5.809 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06. júna 2012, č.k. 10C/181/2011-55, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 208,48

Eur, do troch dní, do rúk zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia titulom vnesených investícií do
nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu súp.
č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, k.ú. B. Z., zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. B.
Z., ktorého vlastníčkou je odporkyňa, zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 107

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého
mal za preukázané, že Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom, sp. zn. 9Cb 245/2007-190 zo dňa
02.06.2010 určil, že zmluva o úvere č. XX/XXXX zo dňa 19.09.2005, uzatvorená medzi spoločnosťou
J. a R., je neplatná, ďalej určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 19.09.2005,
uzatvorená medzi spoločnosťou J. a R. Z., týkajúca sa prevodu práva k bytu č. XX, nachádzajúceho sa
na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu č. súp. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX,
k.ú. B. Z., zapísané na LV č. XXXX, je neplatná. Taktiež určil, že právny úkon - kúpna zmluva, uzavretá

30.03.2007 medzi predávajúcim - spoločnosťou J. a kupujúcim W. O., ktorej vklad bol povolený Správou
katastra v B. Z. V XXXX/XXXX zo dňa 02.04.2007, je neplatný a určil tiež, že neplatný je právny úkon
- kúpna zmluva, uzavretá 30.04.2007 medzi predávajúcim W. O. a kupujúcou W. Z., ktorej vklad bol
povolený Správou katastra v B. Z. V XXXX/XXXX zo dňa 14.06.2007. Ďalej určil, že R. Z. je výlučnou
vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. XX, obytného domu č. súp.
XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, k.ú. B. Z., zapísaného na LV č. XXXX a podielu

4028/277251 parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, k.ú. B.
Z.. Predmetom konania, sp. zn. 10C/181/2011 bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie 5.809
Eur, tvrdiac, že takéto investície navrhovateľ v dobe po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2007 so
spoločnosťou J., ktorej vklad bol povolený Správou katastra B. Z. dňa 02.4.2007, vložil do
nehnuteľnosti. Navrhovateľ si nárok uplatňoval titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Z konania,
sp. zn. 9Cb 245/07 mal súd prvého stupňa za preukázané, že právny úkon -
kúpna zmluva zo dňa 30.03.2007, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v

prospechnavrhovateľa,jeneplatnýpodľa §39OZ,pričomneplatnosťprávnehoúkonumápovahuabsolútnej neplatnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
a absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe
už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Absolútne neplatný

právny úkon je neplatný od samého začiatku. Súd prvého stupňa konštatoval, že plnenie, spočívajúce vo
vložených investíciách do nehnuteľnosti, je preto plnením bez právneho dôvodu, neexistencia právneho
dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na
poskytnuté plnenie. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu

vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu,
kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu
zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia
a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh a
nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti možno uplatňovať len voči tomu, kto je vlastníkom
nehnuteľnosti od okamihu, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo. V danom prípade k vynaloženiu investícii

došlo 28.04.2007. Od tohto okamihu začala plynúť navrhovateľovi objektívna 3-ročná premlčacia
lehota podľa § 107 ods. 2 OZ a uplynula 28.04.2010. Navrhovateľ podal návrh dňa 04.11.2011, t. j.
po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa potom z
dôvodu uplynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 návrh zamietol, prihliadnuc
na odôvodnenú námietku premlčania vznesenú odporkyňou. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť v konaní úspešnej odporkyni zaplatiť náhradu trov
vo výške 1.042,40 Eur.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
v konaní úspešnej odporkyni trovy konania 1.042,40 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny

napadnutého rozsudku a v prípade, ak by mal odvolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na
zmenu napadnutého rozsudku, navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Zastával názor, že v danom
prípade ide o synalagmatické práva v zmysle ust. § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil

svoj záväzok skôr, alebo je pripravený ho splniť. Citoval ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku zo dňa 25.05.2000,
sp. zn. 25Cdo/2532/99, resp. uznesenie zo dňa 31.01.2007, sp. zn. 25Cdo/663/2005. Mal za
to, že jeho nárok nie je premlčaný a rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože nerešpektuje spoločenskú realitu.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého
rozsudku.Zastávalanázor,ženadanúvecust.§107ods.3Občianskehozákonníkaniejeaplikovateľné.
Uviedla,žecitovanézákonnéustanoveniejepoužiteľnéibavtedy,akvdôsledkuneplatnejalebozrušenej
zmluvy vznikne jej účastníkom povinnosť navzájom si vrátiť plnenie, ktoré na základe takejto zmluvy
druhej strane poskytli (teda iba v prípade synalagmatických záväzkov). Zastávala názor, že v danej

právnej veci o žiaden takýto záväzok nejde. Odporkyňa nebola účastníčkou žiadneho právneho vzťahu
s navrhovateľom, nebola osobou, ktorá s ním neplatnú kúpnu zmluvu na predaj bytu uzatvorila, preto sa
v prejednávanej veci nejedná o synalagmatický záväzok, keď neexistuje vzájomné plnenie, ktoré by si
strany mali vrátiť, a teda v žiadnom prípade nie je možná aplikácia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Poukazovala na to, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že k investíciám

navrhovateľa do predmetného bytu došlo v mesiaci apríl roku 2007, pričom navrhovateľ návrh na súd
podal až dňa 04.11.2011, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. V súvislosti s vysloveným názorom
navrhovateľa, že by v danom prípade malo byť napádané rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi,
považovala za potrebné zdôrazniť, že o rozpor s dobrými mravmi sa v danom prípade nejedná, dôvodila,
že chápe pozíciu navrhovateľa a aj dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, na druhej

strane však na vzniknutej situácii nenesie žiadnu zodpovednosť. Sama bola o predmetný byt pripravená
v rozpore so zákonom (ako o tom právoplatne rozhodol súd v konaní, sp. zn. 9Cb/245/2007) a doteraz
ho nemôže užívať, pretože ďalšia domnelá vlastníčka pani Z. ho bez právneho dôvodu užíva už takmer
rok, teda od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Nevidí preto žiaden dôvod, prečoby mala komukoľvek nahrádzať vnesené investície, keď si ich vykonanie neobjednala, nezaviazala sa
ich nahradiť a navrhovateľ bol dokonca na problematickosť otázky vlastníckeho práva k bytu ihneď po
jeho nadobudnutí upozornený s tým, aby žiadne zmeny na byte nevykonával. Uviedla, že námietku

premlčania vzniesla bez úmyslu navrhovateľa poškodiť, iba s ohľadom na svoju vlastnú nemajetnosť a
celkovú ťaživú životnú situáciu.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací
súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p). Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť
zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd dodáva.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V danom prípade z
obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že svoje odvolanie predovšetkým odôvodňuje dôvodom podľa
§ 205 ods. 2 písm. f), podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací súd nezistil existenciu dôvodu uplatneného v odvolaní.

Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom
prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná.

Súd prvého stupňa správne na danú vec aplikoval ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Právna teória definuje premlčanie ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik
nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno oprávnenému súdom priznať. Nakoľko odporkyňa vzniesla námietku premlčania nároku

navrhovateľa, súd prvého stupňa túto námietku správne vyhodnotil tak, že s prihliadnutím ku skutočnosti,
že investície do bytu vo vlastníctve odporkyne navrhovateľ uskutočnil v mesiaci apríl 2007,
kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporkyne a s prihliadnutím k tomu, že
navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 04.11.2011, došlo k podaniu návrhu až po uplynutí zákonom
stanovenej premlčacej lehoty.

Pokiaľ navrhovateľ súdu prvého stupňa vytýka, že v danom prípade neaplikoval ust.
§ 457 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že v prípade neplatnej kúpnej zmluvy, ktorou
mala byť prevedená nehnuteľnosť, sú plnenia, ktoré sú si účastníci v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka povinní vydať, zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany
kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Ide o prípad vzájomného (vzájomne podmieneného) plnenia, keď

jedna strana nemôže požadovať plnenie bez súčasného poskytnutia protiplnenia (tzv. synalagmatický
záväzok) podľa § 560 Občianskeho zákonníka. Len k takto vymedzenému plneniu sa vzťahuje ust. §
107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého zmyslom je zamedziť nerovnomernosti spočívajúcej v tom,
že predávajúci je vo svojom nároku na vydanie nehnuteľnosti zvýhodnený nepremlčateľnosťou
vlastníckeho práva oproti kupujúcemu, ktorého nárok na vrátenie peňažného plnenia sa premlčuje.Ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na námietky premlčania, smerujúce
proti nárokom iným, ktoré s nárokmi podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka súvisia (napríklad nárok
osoby vydávajúcej predmet bezdôvodného obohatenia na náhradu nákladov, ktoré na

nehnuteľnosť po dobu jej užívania vynaložila, či nárok na náhradu znehodnotenej vydávanej
veci). V takýchto prípadoch nejde totiž o nároky vzájomne podmienené nárokom druhého účastníka
z neplatnej kúpnej zmluvy, ale o nároky samostatné - vzhľadom k vzájomným nárokom, uvedeným v
ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú charakter synalagmatického záväzku. Odvolací súd
v danom prípade konštatuje, že nárok, ktorý navrhovateľ proti odporkyni uplatňuje, je nárok odlišný,

nepodliehajúci režimu ust. § 457 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu nákladov (investícií), ktoré vynaložil na nehnuteľnosť
odporkyne, pričom tomuto nároku nezodpovedá žiadna podmienená povinnosť navrhovateľa, ktorú by
vzájomne uplatňovala odporkyňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že odvolací súd úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
208,48 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 200,85 Eur a 1 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .