Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310010700
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310010700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.

Petra Reváka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom 15. apríla 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku na podklade odvolania obž. Ing. L. I. zrušuje rozsudok
Okresného súdu Humenné z 3. apríla 2013, sp. zn. 4T/167/2010, v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. Ing. L. I., nar. XX. L. XXXX v B., bytom V. č. XXX,

uznáva vinným, že

5.apríla2010včaseo20:05hod.vF.,potom,čopožilpresnenezistenémnožstvoalkoholickýchnápojov,
ktorými si privodil stav opitosti, ktorý mu bránil bezpečne viesť motorové vozidlo, viedol po miestnej
komunikácii na ul. X. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: BA 072RU, kde na križovatke s
ulicou X. nedal prednosť vodičovi U. B., ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: SV

531AN, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej vodič U. B. utrpel zranenie s dobou liečenia 31
dní, pričom na vozidle spôsobil U. B. škodu vo výške najmenej 2.516,76 eura a na osobnom motorovom
vozidle EČ BA 072RU škodu presne nezistenej výšky a poškodením kovodreveného zábradlia Mestu
Snina škodu vo výške 115,78 eura,

teda

vykonávalvstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátkyčinnosť,priktorejby

moholohroziťživotalebozdravieľudíalebospôsobiťznačnúškodunamajetkuaspôsobilznedbanlivosti
inému ublíženie na zdraví,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zákona [zák. č. 300/2005
Z. z. v znení zák. č. 576/2009 Z. z. (ďalej len „Tr. zákon“)] a

za to mu ukladá

podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona prihliadajúc na § 36 písm. j) Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa 287 ods. 1 Tr. poriadku mu ukladá povinnosť nahradiť Mestu Snina, IČO 323 560, škodu vo výške
115,78 eura.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú obchodnú spoločnosť Trenkwalder a. s., Námestie 1. mája č.

18, Bratislava, IČO 35861169, odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 3. apríla 2013, sp. zn. 4T/167/2010, uznal obž. Ing. L. I. vinným
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že 5. apríla 2010 v čase okolo 20:05 hod. v F. po miestnej komunikácii ul. X., pod

vplyvom alkoholických nápojov s hladinou 3,32 % až 3,48 % alkoholu v krvi viedol osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: BA 072RU, kde na križovatke s ulicou X. nedal prednosť vodičovi U.
B., ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: SV 531AN, v dôsledku čoho došlo k
zrážke vozidiel, pri ktorej vodič U. B. utrpel zranenie s dobou liečenia 31 dní, pričom na vozidle U. B.
spôsobil škodu vo výške najmenej 2.516,76 eur a na osobnom motorovom vozidle EČ BA 072RU vznikla

pre firmu TRENKWALDER a.s. Bratislava škoda vo výške 10.541,54 eur a poškodením kovodreveného
zábradlia vznikla pre VPS Snina s.r.o. škoda vo výške 115,78 eur.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona prihliadnuc na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona oproti neprítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37

Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na 30 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Trenkwalder,
a.s. Námestie 1. Mája, Bratislava, IČO: 35 86 61 169 škodu v sume 10.541,54 eur a poškodenému

Mesto Snina škodu v sume 115,78 eur.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol jednotlivým osobám oprávneným podať proti nemu odvolanie oznámený
3. apríla 2013, podal obž. Ing. L. I. prostredníctvom obhajcu 17. apríla 2013 odvolanie, rozsah ktorého
vymedzil tak, že toto smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania namieta, že okresný súd vyhodnotiac vykonané dôkazy
dospel k nesprávnemu záveru, že sa dopustil skutku, keďže podľa odvolateľa nebol vykonaný taký
dôkaz, ktorý by ho priamo a bez akýchkoľvek pochybností usviedčal zo spáchania žalovaného skutku.
Z jeho výpovede, ako aj z výpovede svedka E. M. totiž vyplýva, že v čase predmetnej dopravnej

nehody sedel na mieste spolujazdca a motorové vozidlo neriadil, ale toto riadil jeho kamarát E. M. zo F.,
ktorý túto skutočnosť potvrdil aj svedeckou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, kde presne a detailne
uviedol trasu jazdy a priebeh dopravnej nehody, pričom v dôsledku šoku z miesta dopravnej nehody
odišiel. Uvedené potvrdili aj záchranári, ktorí po príchode na miesto dopravnej nehody videli, že sedí
na mieste spolujazdca. Spochybňuje pritom hodnovernosť usvedčujúcich výpovedí svedkov P. V. a L.

T., pretože tieto sú podľa neho plné rozporov. V tejto súvislosti osobitne poukazuje na to, že svedok
P. V. ho pri rekognícii neopoznal, hoci pôvodne uvádzal, žeby vodiča a spolujazdca spoznal, ako aj
na poveternostné podmienky v čase nehody, pričom tvrdí, že vzhľadom na tmu, verejné osvetlenie a
dážď nemohol svedok V. jasne a bez akýchkoľvek pochybností vidieť a určiť počet osôb vo vozidle zn.
Škoda Octavia, EČ BA-072 RU. Hodnovernosť tohto svedka spochybňuje podľa odvolateľa tiež jeho

tvrdenie, že spolujazdec, ktorý z daného vozidla vystúpil, sa mal pohybovať normálne, hoci L. T. bol včase dopravnej nehody značne opitý, čo sám potvrdil. Pokiaľ ide svedka L. T., poukazuje na to, že v
zázname o vysvetlení, ktoré podal bezprostredne po dopravnej nehode, sa uvádza, že na to, ako sa stala
dopravná nehoda, si vôbec nepamätá, a ani na to, čo sa dialo po nehode, pričom si spomína až na náraz,

avšak s odstupom času už uvádza iné okolnosti. Ďalej upriamuje pozornosť na závery znalca MUDr.
K., podľa ktorých mal mať v čase dopravnej nehody 3,32 až 3,48 promile alkoholu v krvi, čo zodpovedá
ťažkému stupňu opilosti, ktorý znamená absolútnu neschopnosť bezpečne riadiť motorové vozidlo. Aj z
toho dôvodu nebol schopný viesť motorové vozidlo. Napokon poukazuje na výpoveď svedka U. M., ktorý
potvrdil, že na mieste vodiča boli otvorené dvere a nikto na ňom nesedel. V tejto súvislosti odvolateľ

kladie otázku, ak sa dali otvoriť dvere na strane vodiča, prečo by mal niekto neodborne premiestňovať
zraneného vodiča na miesto spolujazdca.

V ďalšej časti odvolania cituje § 2 ods. 4 Trestného poriadku, poukazuje na konkrétne rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a domáha sa uplatnenia zásady in dubiou pro reo. V podstate
z týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.

1 písm. b), c) Tr. poriadku v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby podľa § 322 ods. 3
Tr. poriadku sám rozhodol vo veci a podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku ho spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedeného, riadne, včas a oprávnenou

osobou podaného odvolania v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi
nevyhnutnými na to, aby mohol o podanom odvolaní rozhodnúť, dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je sčasti dôvodné, pretože okresný súd sa nevysporiadal so všetkými pre rozhodnutie

významnými okolnosťami, čo malo za následok chyby v napadnutých výrokoch rozsudku [§ 321 ods.
1 písm. b) Tr. poriadku].

V prvom rade treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými
podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd pritom vykonal
dokazovanie v zásade v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie a na jeho základe dospel, až na
nižšie uvedenú výnimku, k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v odôvodnení napadnutého
rozsudku zároveň náležite odôvodnil. Krajský súd sa pritom s logickými a presvedčivými dôvodmi, ktoré
viedli prvostupňový súd k záveru, že motorové vozidlo Škoda Octavia, EČ BA 072RU viedol v čase

dopravnej nehody obž. Ing. L. I., plne stotožnil, v podrobnostiach na ne odkazuje a nad ich rámec, so
zreteľom na námietky odvolateľa, dodáva:

Podstata obhajoby, ale i dôvodov odvolania, je založená na tvrdení obžalovaného, že v čase dopravnej
nehody motorové vozidlo neviedol. Táto jeho obhajoba však nemôže vo svetle všetkých vykonaných

dôkazov obstáť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na výpoveď priameho svedka dopravnej nehody
P. V., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj pred okresným súdom, opakovane zhodne vypovedal, že v
motorovom vozidle zn. Octavia boli iba dve osoby a skôr než k nemu prišiel, vystúpil z neho spolujazdec,

ktorý hneď odišiel, a cez spolujazdcove dvere sa k vodičovi, ktorý bol v bezvedomí, priblížil nejaký muž,
snažilsahovytiahnuť,pričomprávesvedokP.V.cezzadnédverepridržiavalvodičovihlavu.Taktovodiča
spoločnevytiahlicezdverespolujazdcavon,následnesavodičvonkupostavilapotomsisadolnamiesto
spolujazdca, kde sedel až do príchodu sanitky. Zo správy Nemocnice Snina, s. r. o. pritom vyplýva, že v
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou boli na ošetrenie prijatí iba U. B., vodič motorového vozidla

Škoda Octavia, EČ SV 531AN, a obžalovaný.

Práve na základe týchto usvedčujúcich dôkazov možno vyvodiť nepochybný skutkový záver, že
motorové vozidlo v čase dopravnej nehody viedol obž. Ing. L. I., čo napokon korešponduje aj s
výpoveďou svedka L. T., ktorý zmenu svojho postoja presvedčivo vysvetlil, ako správne konštatuje

okresný súd.

Za takejto dôkaznej situácie, keď po dopravnej nehode zostala v motorovom vozidle Škoda Octavia, EČ
BA 072RU, iba jedna osoba, ktorú svedok P. V. spoločne s ďalšou nestotožnenou osobou presunul zmiesta vodiča na miesto spolujazdca a ktorá bola pri prijatí na ošetrenie identifikovaná ako obžalovaný,
je nepodstatné, že svedok P. V. pri následnej rekognícii obžalovaného neopoznal.

Hodnovernosť usvedčujúcich dôkazov nie je spôsobilá spochybniť ani výpoveď svedka U. M., člena
zásahovej jednotky Hasičského a záchranného zboru F.. Odhliadnuc od toho, že tento svedok vypovedal
prvýkrát až takmer rok po skutku, poukazuje krajský súd na výpoveď svedka L. Y., vodiča sanitky, ktorý
uviedol, že poškodený už bol z vozidla vonku, v druhom aute sedela len jedna osoba a to na sedadle
spolujazdca, pričom si pamätá, že z ľavej strany boli dvere vodiča poškodené tak, že sa nedali otvoriť,

a preto šli rovno k dverám spolujazdca. Výpoveď tohto svedka pritom plne zodpovedá záznamu o
dopravnej nehode, v ktorom sa konštatuje poškodenie predných a zadných dverí na ľavej strane vozidla,
a fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody, z ktorej je zrejmé značné poškodenie dverí vodiča, ktoré
sú zatvorené a otvorené sú iba zadné dvere na ľavej strane vozidla vedeného obžalovaným.

Nemožno preto prisvedčiť obhajobe obž. Ing. L. I., ktorú síce podporuje ním označený svedok E. M.,

tohto však na mieste dopravnej nehody nikto nevidel, pričom aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu,
ktoré vychádza z už uvedených dôkazov, tento svedok vypovedal tak v prípravnom konaní, ako aj pred
okresným súdom krivo.

Odvolací súd sa však nestotožnil so skutkovým záverom okresného súdu, že obžalovaný viedol

motorové vozidlo s hladinou 3,32 - 3,48 ‰ alkoholu v krvi. Ten sa totiž opiera o spätný prepočet vykonaný
znalcom z odvetvia alkohológie, ktorý ale vychádza z nespoľahlivých podkladov.

V tejto súvislosti poukazuje krajský súd v prvom rade na to, že u obžalovaného bola vykonaná iba jedna
dychová skúška, pričom na výsledku sa zobrazilo hlásenie o chybe „fail“. Tento dôkaz je tak pre účely

zistenia hladiny alkoholu v krvi obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla nepoužiteľný. Znalec
pri určení hladiny alkoholu v krvi ďalej vychádzal z údaja poskytnutého obžalovaným, že prestal požívať
alkoholické nápoje už o 17:30 hod., čo vzhľadom na množstvo požitého alkoholu (ako bude uvedené
nižšie) a skutočnosť, že si na viaceré okolnosti predmetného dňa nepamätá, tiež nemožno považovať
za spoľahlivé východisko.

Na druhej strane ale treba uviesť, že aj keď na základe zabezpečených dôkazov nemožno stanoviť
presnú hladinu alkoholu v krvi obžalovaného v čase skutku, automaticky to neznamená, že nemožno bez
pochybností dospieť k záveru, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky.

Z výpovedí svedka L. T. a v konečnom dôsledku aj z výpovede samotného obžalovaného totiž vyplýva,
že pred dopravnou nehodou požívali alkohol, pričom svedok uviedol, že pili v podstate rovnako (rozdiel
bol max. 1 poldeci), a on bol veľmi opitý. Uvedené pritom zodpovedá tomu, ako svoj stav obaja popisujú.
Obžalovaný okrem iného uviedol, že v jednom z podnikov, ktoré v ten deň navštívili, zaspal a svedok

zasa zaspal po ceste v aute. Nemožno zároveň prehliadnuť, že svedkovia L. Y. a U. I., záchranár, zhodne
uviedli, že z obžalovaného bolo cítiť alkohol.

Predovšetkým na základe týchto dôkazov, ktoré odvolací súd prečítaním zápisu o dychovej skúške
čiastočne zopakoval, krajský súd skutkovo uzavrel, že obžalovaný viedol motorové vozidlo potom, čo

požil alkoholické nápoje v množstve, ktoré mu bránilo túto činnosť bezpečne vykonávať, v dôsledku čoho
spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej pošk. U. B. utrpel zranenia vyžadujúce si liečenie 31 dní.

Tento záver podporuje aj samotný priebeh dopravnej nehody, keď obžalovaný napriek tomu, že do
križovatky po hlavnej ceste vchádzalo motorové vozidlo, nerešpektoval značku „Stoj, daj prednosť

v jazde!“ a bez akejkoľvek reakcie na motorové vozidlo na hlavnej ceste vošiel do križovatky, čo
preukazuje, že v dôsledku požitého alkoholu nebol schopný sa sústrediť, správne a včas vnímať a
pohotovo reagovať na situáciu vznikajúcu v cestnej premávke.

Takto preukázané konanie potom odvolací súd právne posúdil ako prečin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v znení účinnom v čase skutku.

Preskúmanímpredloženéhospisovéhomateriálukrajskýsúdďalejzistil,žeprvostupňovýsúdnesprávne
určil výšku škody, ktorú mal obžalovaný pri dopravnej nehode spôsobiť. Pri určení výšky škody treba vsúlade s § 126 ods. 1 Tr. zákona vychádzať z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v tomto
prípade motorové vozidlo, v čase mieste činu obvykle predáva. Za škodu preto nemožno považovať
krátenie poistného, resp. spoluúčasť, a rozdiel medzi záväzkom leasingovej spoločnosti a poistným

plnením, ktoré vychádzajú z kúpnej ceny nového vozidla.

Z tohto dôvodu odvolací súd, na rozdiel od okresného súdu, vypustil z popisu skutku škodu, ktorá
mala byť spôsobená na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČ BA 072-RU, a obchodnú spoločnosť
TRENKWALDER, a. s. zároveň odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Pokiaľ ide o výrok o treste, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neuplatnil žiadne konkrétne výhrady,
krajský súd si osvojil úvahy okresného súdu, a preto ho, aj so zreteľom na skutočnosť, že k omnoho
závažnejším následkom, než ktoré nastali, nedošlo len náhodou, v podstate zopakoval. Skrátil iba
skúšobnú dobu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody zohľadniac vyššie uvedenú zmenu
skutkových okolností, ako aj dĺžku trestného stíhania.

Napokon odvolací súd zopakoval aj vecne správny výrok napadnutého rozsudku o povinnosti
obžalovaného nahradiť mestu F. spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.