Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Klepancová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610201220
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2610201220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, Košická 56, Bratislava, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO:
35 885 459, Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXB,
A., o zaplatenie 1.033,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Senica č. k. 7C/99/2010-162 zo dňa 14. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.033,58
eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.030,96 eur od 28.06.2006 do zaplatenia. Súčasne
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.134,42
eur a iných trov konania v sume 61,50 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods.
1, § 54 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte „OZ“) účinného od 01.04.2004, ustanoveniami § 497, §
369, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka (v ďalšom texte „ObZ“). Skutkovo vymedzil rozhodnutie
dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov, zmluvou o spotrebnom úvere č. 415645, výpisom

z účtu odporcu ku dňu 30.09.2005 a ďalšími predloženými listinnými dôkazmi. Súd prvého stupňa
mal v konaní preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 16.09.2005
zmluvu o spotrebnom úvere. Touto zmluvou sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytnúť
odporcovi úver v sume 1.000,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť právnemu predchodcovi
navrhovateľa v 59 mesačných splátkach vo výške 22,17 eur. Odporca úver nesplácal riadne a včas,
právnym predchodcom navrhovateľa bol márne niekoľkokrát vyzvaný na riadne plnenie zmluvných
povinností. Listom zo dňa 28.06.2006 došlo k zosplatneniu celého úveru. Odporca ani po tom, čo

nastala splatnosť celého úveru, úver nezaplatil a ani nezačal splácať. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.11.2006 sa navrhovateľ stal aktívne legitimovaným na podanie návrhu. Okrem
žalovanej nesplatenej sumy 1.033,58 eur, sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.030,92 eur od 28.06.2006 až do zaplatenia. Odporca v konaní
namietol premlčanie nároku navrhovateľa. Zmluva o spotrebnom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, má
však charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa na právny vzťah medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcom vyplývajúcim zo zmluvy o spotrebnom úvere aplikuje režim obchodného
práva, a to aj v časti premlčania. Nakoľko prvýkrát sa navrhovateľ mohol domáhať od odporcu
vrátenia nevrátenej časti istiny úveru a úrokov z omeškania dňom nasledujúcom po dni vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. dňom 28.06.2006, všeobecná štvorročná premlčacia lehota uplynuladňa 28.06.2010. Návrh na začatie konania bol doručený súdu prvého stupňa dňa 12.02.2010, teda
pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého
stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Úspešnému

navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh
v sume 61,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.134,42 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Poukázal
na premlčanie nároku navrhovateľa s tým, že premlčanie upravuje občiansky aj obchodný zákonník.
Uviedol, že nepodpisoval uznanie dlhu, zmluvu mu nikto neprečítal, nevedel, čo podpisuje. Vo zvyšku

je odôvodnenie odvolania zmätočné.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na predošlé rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave, ktorým bola už raz vznesená námietka premlčania posúdená ako nedôvodná. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o

konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

K odporcom vznesenej námietke premlčania odvolací súd odkazuje na svoje uznesenie č.k.
9Co/224/2011-128 zo dňa 27.11.2012, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 7C/99/2010-105

zo dňa 14.06.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto uznesením odvolací súd zrušil rozsudok
prvého stupňa aj z dôvodu, že nesprávne aplikoval 3-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle ustanovení § 100
ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Vyslovil právny názor, podľa ktorého na zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je potrebné aplikovať režim Obchodného
zákonníka, a to aj v časti premlčania. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní riadil právnym názorom

odvolacieho súdu a správne ustálil, že nárok navrhovateľa premlčaný nie je.

Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že zmluvu mu nikto neprečítal, nevedel, čo podpisuje. Z obsahu
spisu vyplýva, že na účet odporcu bola dňa 16.09.2005 pripísaná suma 30.000,- Sk ako úver č. 415645.
Dňa 22.02.2006 bola právnemu predchodcovi navrhovateľa, spoločnosti Ľudová banka, pobočka Trnava

doručená žiadosť odporcu o odklad splátky úveru z dôvodu, že mu ešte neprišiel dôchodok. Tvrdenie
odporcu o tom, že nevedel, akú zmluvu podpisuje, je preto nehodnoverné. Keďže odporca na svojom
účte prijal sumu 30.000,- Sk a s právnym predchodcom navrhovateľa vo veci úveru komunikoval, je
zrejmé, že o zmluve o úvere uzavretej s Ľudovou bankou vedel a tento úver aj nepochybne čerpal.

Súhlasne so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere, na základe ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur) v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) ObZ s
poukazom na ustanovenie § 497 ObZ, ktorý je odporca povinný vrátiť aj s dohodnutými úrokmi.Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky

odporcu sú nedôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ, v dôsledku čoho mu v zmysle
ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu preto
odvolacím súdom priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.