Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200380
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211200380.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej
veci navrhovateľky: Q. C., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX, O., zastúpenej advokátom JUDr. Drahomírom
Tomčom, Koceľova 9, Bratislava, proti odporcovi: X.. X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX, O., zastúpenému
advokátom JUDr. Petrom Hríbom, Metodova 7, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.01.2011 zmeneným podaním podaným na tunajšom
súde dňa 22.11.2011 (zmena pripustená uznesením zo dňa 13.04.2012, č.k. 7C/6/2011-129) sa
navrhovateľka domáhala určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.01.2005 medzi navrhovateľkou
ako predávajúcou na jednej strane a odporcom ako kupujúcim na druhej strane s povolením vkladu

vlastníctva pod číslom B.- XXX/XX zo dňa 07.07. 2005, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným
číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX//
X - záhrady vo výmere 124 m2, v prítomnosti vedené na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne
územie V. O. v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, a ktoré
pozemky boli vytvorené geometrickým plánom číslo XXX/XXXX zo dňa 13.12. 2004 H.. V. Š. - F. z
pozemku parcelného čísla XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 775 m2 a z pozemku s

parcelného čísla XXXX - záhrady o výmere 2755 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. O. a
zapísaných v tom čase na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu,
pracovisko Bratislava II, je neplatná. Navrhovateľka sa zároveň domáhala určenia, že kúpna zmluva
uzatvorená dňa 30.12. 2005 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou na jednej strane a odporcom
ako kupujúcim na druhej strane s povolením vkladu vlastníctva pod číslom V- XX/XXXX zo dňa
01.03.2006, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2
v prítomnosti vedený na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie V. O. v Správe katastra

pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom
číslo XX/XXXX zo dňa 29.11. 2005 Ing. V. Š. - F. z pozemku parcelného čísla XXXX/X - záhrada
o výmere 2631 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. O. a zapísanom v tom čase na
liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II,
je neplatná. Navrhovateľka sa taktiež domáhala určenia, že dohoda o zriadení vecného bremena zo
dňa 30.12.2005, ktorá bola uzatvorená zároveň s kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2005, obsahovo

tvoriaca jej tretí bod, ktorú uzatvorila navrhovateľka ako povinná z vecného bremena na jednej strane
a odporca ako oprávnený z vecného bremena na druhej strane s povolením vkladu vecného bremena
pod číslom V-XX /. XXXX zo dňa 01.03.2006, na základe ktorej bolo zriadené v prospech odporcuvecné bremeno vo forme práva prechodu a prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez
pozemok vo vlastníctve navrhovateľky s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 253 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území V. O. a zapísaný na liste vlastníctva číslo

XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, a ktorou dohodou bolo
zriadené zároveň aj vecné bremeno a to právo pokládky všetkých inžinierskych sietí cez tento pozemok
s parcelným číslom XXXX/X a to podzemnej prípojky elektrickej, vodovodnej, plynovej, kanalizačnej,
telefónnej a káblovej prípojky ako aj v práve trpieť výkon údržby, opráv, resp. rekonštrukcií týchto sietí,
je neplatná. Navrhovateľka taktiež žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností a to pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169
m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 124 m2 a pozemku s parcelným číslom
XXXX/X - záhrady o výmere 900 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice a
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko
Bratislava II. Navrhovateľka taktiež žiadala o náhradu trov konania.

Svoj návrh voči odporcovi navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnostíatopozemkovsparcelnýmčíslomXXXX/XaXXXX/X,ktorésanachádzajúvkatastrálnom
území V. O. a sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu, ktoré nadobudol na základe ním vyhotovenej kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005 s povoleným
vkladom vlastníctva dňa 07.07.2005 pod číslom B. - XXX/XXXX od navrhovateľky ako predávajúcej.

Predmetné pozemky boli vytvorené geometrickým plánom číslo XXX/XXXX vyhotoveným Ing. V. Š.
- F.t dňa 13.12.2004 z pozemkov navrhovateľky s parcelným číslom XXXX a XXXX nachádzajúcich
sa v katastrálnom území V. a zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu. Navrhovateľka uviedla, že odporca je výlučným vlastníkom pozemku s parcelným
číslom XXXX/X nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. O. a zapísaným na liste vlastníctva číslo

XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Predmetný pozemok odporca nadobudol
na základe ním vyhotovenej kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 s povoleným vkladom vlastníctva dňa
01.03.2006 pod číslom B. -XX/XXXX od navrhovateľky ako predávajúcej. Predmetný pozemok bol
vytvorený geometrickým plánom číslo XX/XXXX vyhotoveným Ing. V. Š. - F. zo dňa 29.11.2005 z
navrhovateľkinho pozemku parcelného čísla XXXX/X nachádzajúceho sa v katastrálnom území V.

O. a zapísanom v tom čase na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu. Navrhovateľka zároveň uviedla, že na základe dohody o zriadení vecného bremena zo dňa
30.12.2005, ktorá tvorí tretí bod kúpnej zmluvy zo dňa 30.12. 2005, zriadila v prospech odporcu vecné
bremeno vo forme práva prechodu a prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez jej
pozemok s parcelným číslom XXXX/X, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. a zapísaný na liste

vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a zároveň aj právo pokládky
všetkýchinžinierskychsietíceztentopozemokatopodzemnejprípojkyelektrickej,vodovodnej,plynovej,
kanalizačnej, telefónnej a káblovej prípojky ako aj v práve trpieť výkon údržby, opráv, resp. rekonštrukcii
týchto sietí. Pozemok s parcelným číslom XXXX/X bol vytvorený geometrickým plánom číslo XX/XXXX z
29.11.2005, vyhotoveným geodetom Ing. V. Š. -F. z pozemku parcelného čísla XXXX/X, nachádzajúceho

sa v katastrálnom území V. O. a zapísaného v tom čase na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu. Navrhovateľka taktiež uviedla, že kúpnu zmluvu zo dňa 30.12.2005
spísal odporca, ktorý jej tvrdil, že cez jej pozemok s parcelným číslom XXXX/X chodiť nebude, lebo
má prístup na kupovaný pozemok z pozemku s parcelným číslom 1714, ktorého spoluvlastníčkou je
v 2/3 jeho manželka. Navrhovateľka uviedla, že je osoba maďarskej národnosti, po slovensky dobre

nevie a naviac, už v čase spísania a podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 trpela na očné
ochorenie, šedý zákal. S poukazom na stanovisko číslo 69 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/01 dospela navrhovateľka k záveru, že kúpne zmluvy zo dňa 19.01.2005
a zo dňa 30.12.2005 sú absolútne neplatné, keďže geometrický plán na ktorý sa vo svojom obsahu
každá zmluva odvolávala, netvorili s nimi technickú jednotu listiny, neboli s nimi pevne zošité a preto

netvorili s nimi ich nedeliteľnú súčasť. Navrhovateľka mala za to, že ani jedna z nich nemôže byť platným
a perfektným právnym úkon s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľa argumentovala tým, že z rovnakých skutkových a právnych dôvodov nemôže
byť platná a právne perfektná ani dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že predmetné kúpne zmluvy zo dňa 19.01.2005 a zo dňa 30.12.2005
ako aj dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005 obsiahnutá v kúpnej zmluve zo dňa
30.12.2005 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože sa priečia dobrým mravom s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka uviedla, že v dôsledku geometrickéhoplánu zo dňa 29.11.2005 a kúpnej zmluvy zo dňa 30.12. 2005- vytvorením a odpredaním pozemku s
parcelnýmčíslomXXXX/X-záhradaovýmere900m2-stratilanavrhovateľkaprístupkostatnýmčastiam
svojho pôvodného pozemku v tomto geometrickom pláne označených ako pozemok s parcelným číslom

XXXX/X - záhrada o výmere 1200 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 531
m2, ktoré sú stavebnými pozemkami, určenými na individuálnu výstavbu rodinnými domami a naopak,
odporca na jej základe ako aj na základe dohody o zriadení vecného bremena právne získal právo
prechodu k novovytvorenému pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2 cez
navrhovateľkin pozemok s parcelným číslom XXXX/X - dvor o výmere 253 m2 ako aj právo pokládky

inžinierskych sietí ako aj právo ich rozkopávky, údržby a rekonštrukcie. Predmetná kúpna zmluva je voči
navrhovateľke diskriminačná, teda vykazuje znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky, keď
nerešpektuje vzájomnú rovnosť účastníkov. Navrhovateľka taktiež uviedla, že v dôsledku geometrického
plánu zo dňa 13.12.2004 a kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005 - vytvorením a odpredaním pozemku s
parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemok s parcelným
číslom XXXX/X - záhrada o výmere 124 m2 - stratila navrhovateľka prístup k ostatným častiam svojho

pôvodného pozemku v tomto geometrickom pláne označeného ako pozemok s parcelným číslom XXXX/
X - záhrada o výmere 2631 m2, ktorý je stavebným pozemkom, určenými na individuálnu výstavbu
rodinnými domami a naopak, odporca na jej základe ako aj na základe dohody o zriadení vecného
bremena získal právo prechodu k novovytvorenému pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere 169 m2 a k pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 124 m2 cez jej

pozemok s parcelným číslom XXXX/X - dvor o výmere 253 m2 ako aj právo pokládky inžinierskych sietí
ako aj právo ich rozkopávky, údržby a rekonštrukcie. Predmetná kúpna zmluva je voči navrhovateľke
diskriminačná, teda vykazuje znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky, keď nerešpektuje
vzájomnú rovnosť účastníkov.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca je jej susedom a oslovil ju, aby odpredala kus záhrady, ktorý
bol v jej výlučnom vlastníctve a zdedila ho po jej strýkovi. Navrhovateľka pozemok predávala, lebo
ho s manželom už nevládali obrábať a odporca povedal, že ho kupuje pre garáž. Navrhovateľka sa
dohodla s odporcom, nakoľko druhý kupujúci tam chceli postaviť cestu aj s plynom aj kanalizáciou a
navrhovateľka sa bála, že nebude mať prístup na svoj pozemok. Navrhovateľka súhlasila s predajom,

avšak odporca zmluvy nepripravil tak ako boli dohodnutí, podviedol ju. Navrhovateľka už vtedy nevedela
čítať, keďže vzhľadom na vysoký cukor sa jej rapídne zhoršil zrak (šedý zákal), navyše slovenskému
textu nerozumela. Navrhovateľka uviedla, že zmluvu jej prečítal odporca, ktorý jej hovoril obsah
zmluvy v maďarčine, ale hovoril niečo iné, ako bolo v zmluve napísané, navrhovateľka mu však vtedy
verila. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po vypracovaní týchto zmlúv a pred ich podpísaním, nemala

možnosť sa s týmito zmluvami riadne oboznámiť, lebo keď doniesol odporca zmluvy, naliehal, aby
hneď išli do Bratislavy podpísať zmluvy u notára, pričom ona zmluvy videla prvý krát pri podpise.
Navrhovateľka zároveň uviedla, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 a 19.05.2005
nebol geometrický plán zošitý s predmetnými zmluvami. Navrhovateľka uviedla, že text zmluvy zo dňa
19.01.2005 sa nachádza na dvoch listoch a troch stranách. Navrhovateľka sa pri predaji nehnuteľnosti

radila s manželom, ale ten zomrel dňa 24.02.2008. Pri prejednávaní náležitosti zmluvy o budúcej zmluve
zo dňa 14.12.2004 ako aj zmlúv z 19.01.2005 a 30.12.2005 bol prítomný odporca, navrhovateľka a
jej manžel. Okrem manžela navrhovateľky nikto nevedel, že predáva tie nehnuteľnosti. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že peniaze si pri predaji prepočítala, lebo peniaze sa počítajú rovnako po slovensky ako
aj po maďarsky. Navrhovateľka nebola nútená, aby podpísala zmluvy o predaji nehnuteľnosti, avšak

zmluvy boli vypracované odporcom. Dcéry sa dozvedeli až po odpredaji tých nehnuteľností, že tieto
nehnuteľnosti boli odpredané. Navrhovateľka uviedla, že jej dcéry by si chceli postaviť v jej záhrade
rodinný dom, v dôsledku zmluvy však nemajú zabezpečenú prístupovú cestu. Ústna dohoda bola taká,
že odporca ponechá prístupovú cestu k zadnej časti navrhovateľkinej parcely o rozlohe 17 árov. Odporca
navyše túto prístupovú cestu ohradil, dal tam len malú bránu a uložil tam vyrúbané drevo, všetok

prístup do zadnej časti bol preto nemožný. Navrhovateľkine dcéry sa chceli dohodnúť s odporcom, aby
mohli mať prístupovú cestu, ale odporca sa dohodnúť nechcel. Dohoda znela tak, že odporca bude na
odkúpený pozemok vchádzať cez pozemok svojho svokra. Nikdy nebola reč o tom, že odporca bude
používať navrhovateľkin pozemok a navyše ho ešte aj ohradí. Navrhovateľka uviedla, že problém je
vo vecnom bremene, zriadením ktorého došlo k znehodnoteniu jej nehnuteľnosti. Čo sa týka výmery

predmetu predaja, bol presne podľa zmluvy a dohody. Navrhovateľka uviedla, že geodetov objednal
odporca, a títo vymerali to, čo im odporca kázal, navrhovateľka následne za geometrický plán zaplatila,
nemala však možnosť oboznámiť sa s geometrickými plánmi ešte pred podpisom vzhľadom k tomu, že
zle vidí. Navrhovateľka by nikdy nebola súhlasila s takým znením zmluvy, ktorá by obsahovala vecnébremeno, bremeno prechodu cez jej nehnuteľnosť, aby kedykoľvek využíval jej nehnuteľnosť na prechod
nauloženiekáblov.Navrhovateľkaargumentovalatým,ženeplatnostizmluvysadomáhastakýmveľkým
časovým odstupom po podpise zmluvy, nakoľko si zmluvu založila a až v roku 2011, keď ju dcéry oslovili,

že by si radi postavili rodinné domy v jej záhrade a chceli od nej časť záhrady odkúpiť, zistili však, že
prístupová cesta na týchto 17 árov nie je zabezpečená zmluvne. Navrhovateľkine dcéry prezreli tieto
predmetné kúpne zmluvy a upozornili ju na to, že zmluvy nie sú v súlade s právnymi predpismi. Po
predaji sa na týchto pozemkoch nič neudialo, kolíky, ktoré tam umiestnili zememerači boli nedotknuté a
až po uplynutí dvoch rokov odporca tieto dotknuté pozemky oplotil. Navrhovateľka taktiež uviedla, že v

Bratislave v V. O. žije 51 rokov. V spoločnej domácnosti žije s dcérou, jej partnerom a ich dvoma deťmi.
S dcérami a vnučkami rozpráva po maďarsky s partnerom jej dcéry sa snaží rozprávať po slovensky, ale
keďže sú tam určité rečové bariéry, tak prostredníkom v komunikácii je dcéra. Navrhovateľka uviedla,
že nakoľko skončila školy v Maďarsku, v maďarčine nerozoznávajú mužský, ženský a stredný rod,
slovenčinu ovláda na veľmi kuchynskej úrovni. Pri bežnej komunikácii medzi ľuďmi ju opravia a rozumejú
jej, aj ona im väčšinu rozumie, nakoľko tu žije už 51 rokov.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností pozemku parcely č. XXXX/X a pozemku parcely č. XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v
Bratislave, mestskej časti V. O. v katastrálnom území V. O. zapísané na LV č. XXXX v Správe katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 19.01.2005. Vklad do

katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.07.2005. Odporca je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
pozemku parcely číslo XXXX/X nachádzajúcej sa v Bratislave, mestskej časti V. v katastrálnom území
V. zapísanej na LV č. XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktorú nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005. Vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 01.03.2006. Táto kúpna zmluva obsahovala aj dohodu o zriadení

vecného bremena cez pozemok navrhovateľky parc. č. XXXX/X Tieto nehnuteľnosti odporca nerušene
užíva. Odporca uviedol, že samotnému uzatvoreniu kúpnych zmlúv predchádzalo dojednanie medzi
predávajúcou (navrhovateľkou) a kupujúcim (odporcom), pri ktorom došlo k úplnej zhode oboch strán s
obsahom zmlúv a kde navrhovateľka určite, zrozumiteľne a nesporne prejavila vôľu dotknuté pozemky
za dohodnutú kúpnu cenu predať, ako aj zriadiť vecné bremeno. Navrhovateľka obdržala všetky právne

dokumenty týkajúce sa prevodu nehnuteľností v obidvoch prípadoch vždy vopred, a to niekoľko dní pred
ich samotným podpísaním, teda o obsahu zmlúv mala vedomosť, ako aj o oddelení dotknutých parciel.
Na nehnuteľnosti parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, mestskej
časti V. v katastrálnom území V. O., zapísané na LV č. XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR
O. bola dokonca medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 14.12.2004 uzatvorená zmluva o uzatvorení

budúcej kúpnej zmluvy. Odporca taktiež uviedol, že v čase rokovania o zmluve o budúcej zmluve ako
aj o kúpnych zmluvách, a aj pri ich podpísaní, nebola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne
úkony a bola dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby posúdila svoje zrakové schopnosti i jazykové
znalosti. Nakoľko navrhovateľka žije od narodenia na území, kde neprevláda jazyk maďarskej menšiny,
odporca nepredpokladal, že by jazykové znalosti navrhovateľky boli nedostatočné, keď po slovensky

rozumie dobre. Odporca uviedol, že kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností boli uzatvorené v súlade
s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 46 Občianskeho zákonníka. Tieto
právne úkony majú písomnú formu, z hľadiska platného hmotného práva obsahujú všetky občianskym
zákonníkom predpísané náležitosti a preto sú perfektné a platné a prejavy vôle účastníkov sú na jednej
a tej istej listine, keď jednotlivé časti zmluvy tvorili technickú jednotu listiny. Geometrické plány boli

spolu so zmluvami priložené k návrhu na vklad do katastra v súlade s ustanovením § 31 katastrálneho
zákona. Katastrálny úrad v katastrálnom konaní podľa § 31 katastrálneho zákona nezistil, že by
napadnuté kúpne zmluvy trpeli vadou nezákonnosti, nevznikli žiadne pochybnosti a ani neboli žiadne
vady, ktoré by spôsobovali neplatnosť právneho úkonu. Odporca mal za to, že prílišný formalizmus
by nemal mať prednosť pred výkladom zmluvného textu a mal by brať ohľad najmä na účel úkonu

spočívajúci vo vôli účastníkov. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je aj priorita výkladu,
ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Je tak
vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.

Odporca ďalej uviedol, že podanie navrhovateľky o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako aj
ostatné podania sú nedôvodné a klamlivé. Navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení podľa § 80 O.s.p. Preukázala len špekulatívny záujem na zmene právneho stavu,
v záujme dosiahnutia peňažného zisku. Dôvody pre ktoré navrhovateľka podala návrh, mohla uplatniťv trojročnej premlčacej lehote, nie až po 6 resp. 7 rokoch, a z tohto dôvodu vzniesol odporca námietku
premlčania. V zmluvách, ktoré odporca vypracoval sú zahrnuté len tie údaje a skutočnosti, na ktorých
sa s navrhovateľkou vopred dohodli a to aj po vypracovaní zmlúv. Prvá zmluva o budúcej kúpnej zmluve

bola podpísaná 14.12.2004, jej bola daná k dispozícii pred samotným podpisom. Riadna kúpna zmluva,
ktorá bola v podstate totožná so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, bola podpísaná navrhovateľkou dňa
19.01.2005. Táto kúpna zmluva, tzv. prvá riadna kúpna zmluva bola navrhovateľke daná k dispozícii
pred podpisom zhruba tri týždne, vrátane geometrických plánov. V poradí tretia zmluva, bola uzavretá
30.12.2005, túto mala navrhovateľka k dispozícii minimálne 1 týždeň. Odporca navrhovateľke zmluvy

odovzdal, po predchádzajúcom prejednaní, nebola pri tom sama, bol tam jej manžel a jedna jej dcéra.
Odporca uviedol, že zmluvy vôbec neurýchľoval, čoho dôkazom je aj to, že od podpísania zmluvy o
budúcej zmluve do podpísania prvej riadnej kúpnej zmluvy ubehlo 36 dní. Ďalej od podania návrhu
na vklad ubehlo takmer pol roka, kým bol vklad povolený správou katastra. Pri druhej riadnej kúpnej
zmluve bol vklad povolený po dvoch mesiacoch. Odporca taktiež uviedol, že geodetov zavolal on resp.
vytipoval, ale objednávala ich navrhovateľka. Taktiež s nimi aj komunikovala v odporcovej prítomnosti a

bola prítomná pri vymeriavaní a zatĺkaní kolíkov. Navrhovateľka prevzala od geodeta geometrické plány
v oboch prípadoch, aj ho vyplatila. Odporca záhradu oplotil v roku 2006 a s navrhovateľkou sa dohodol
naprechodecezjejdvoreštepredtýmakovypracovalzmluvu.Navrhovateľkapredalaparceluodporcovi,
pričom vedela a dohodli sa, že cez ich parcely žiadna cesta (cesta investorov pokúšajúcich sa zastavať
územie vnútrobloku ohraničené ulicami Staromlynská, Odeská, ul. 8. mája a ul. Janka Kráľa) viesť

nebude. Nehnuteľnosť predávala odporcovi pretože bol zárukou toho, že tam cesta nebude, nakoľko
mala obavy, že zamýšľanou výstavbou obytného súboru v území vnútrobloku komunikáciou vedenou
cez jej pozemok by jej popraskal dom. Ak so zmluvami navrhovateľka nesúhlasila, mohla v zákonnej
lehote požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra pre Bratislavu, ktorý zmluvy povolil
zavkladovať. Geometrické plány boli vyhotovené v troch výtlačkoch, geodet odovzdal navrhovateľke

tieto výtlačky. Jeden si nechala navrhovateľka a dva si zobral odporca, s tým, že jeden bol pre odporcu
a druhý prílohou návrhu na vklad do katastra. Pri podpisovaní obidvoch zmlúv mal odporca pri sebe
tieto dva výtlačky, takže pri podpisovaní zmlúv mohol byť zošitý len jeden geometrický plán s jedným
výtlačkom zmluvy, teda jedna zmluva bola taká, že s ňou bol geometrický plán pevne zošitý. K návrhu na
vklad boli pripojené všetky písomnosti, ktoré vyžaduje zákon. V podateľni boli odovzdané všetky zmluvy,

bola tam daná aj zmluva pevne zošitá s geometrickým plánom a potom aj niekoľko nezošitých zmlúv.
Kataster si prevzal zmluvy nezošité, takže tá zošitá zmluva zostala odporcovi. Odporcovi boli originály
kúpnych zmlúv odcudzené dňa 01.10.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah

spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania a výsluchom svedkov H.. V. Š., W. Q. U. R. I., pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako budúcou
predávajúcou a odporcom ako budúcim kupujúcim dňa 14.12.2004 sa účastníci konania dohodli na

uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností- pozemky parcelné číslo
XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2 a parcelné číslo XXXX/
X, druh pozemku - záhrady vo výmere 124 m2 (novovytvorené parcely podľa geometrického plánu č.
168/2004 vyhotoveného H.. V. Š.- F.), nachádzajúce sa v katastrálnom území V.. Dohodnutá kúpna cena
nehnuteľností bola 500.000,- Sk.

Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim
dňa 30.12.2005 došlo k prevodu nehnuteľnosti - pozemok parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku -
záhrada vo výmere 900 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. (novovytvorená parcela podľa
geometrického plánu č. 95/2005 vyhotoveného Ing. V. Š. - F.). Cena nehnuteľnosti bola stanovená

na 1.000.000,- Sk. Účastníci zmluvy sa súčasne dohodli na zriadení vecného bremena na parcele
XXXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. O. v prospech odporcu (vlastníka parcely XXXX/
X) ako oprávneného z vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobným a
nákladným vozidlom cez pozemok XXXX/X, na ktorom je dvor a v práve pokládky všetkých inžinierskych
sietí cez parcelu XXXX/X a to podzemnej elektrickej vodovodnej, plynovej, kanalizačnej, telefónnej a

káblovej televíznej prípojky, ako i rozkopávky pri výkone údržby, opráv, resp. rekonštrukcii týchto sietí a
povinnosť navrhovateľky toto právo strpieť. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne na dobu neurčitú
a bolo spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti XXXX/X. Dňa 30.12.2005 osvedčila pracovníčka poverenánotárom Mgr. R. I. na notárskom úrade X.. H. Q. pravosť podpisu navrhovateľky na predmetnej zmluve
pod poradovým číslom O 1100960/05.

Geometrickým plánom č. 95/2005 vyhotoveným Ing. V. Š. - F. boli z nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X druh
pozemku- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 606 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území V.
O. oddelené pozemky parc. č. XXXX/X U. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 198 m2
a 253 m2 za účelom zriadenia vecného bremena na parcele č. XXXX/X. Geometrickým plánom bol
zároveň z nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X druh pozemku - záhrada vo výmere 2631m2 nachádzajúcej

sa v katastrálnom území V. O. za účelom predaja oddelený pozemok parcelné číslo XXXX/X, záhrady
vo výmere 900m2.

Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim
dňa 19.01.2005 došlo k prevodu nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. - pozemky
parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2 a parcelné

číslo XXXX/X, druh pozemku - záhrady vo výmere 124 m2 (novovytvorené parcely podľa geometrického
plánu č. 168/2004 vyhotoveného H.. V. Š.- F.). Cena nehnuteľností bola stanovená na 500.000,- Sk.
Dňa 19.01.2005 osvedčila pracovníčka poverená notárom W. Q. na notárskom úrade X.. W. O. pravosť
podpisu navrhovateľky na predmetnej zmluve pod poradovým číslom R. XXXXX/XXXX.

Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným Ing. V. Š. - F. bol z nehnuteľnosti parc. č. XXXX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 775m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom
území V. O. oddelený pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2.
Geometrickým plánom bol zároveň z nehnuteľnosti parc. č. XXXX druh pozemku - záhrada vo výmere
2755 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. O. za účelom predaja oddelený pozemok parcelné

číslo 1720/2, záhrady vo výmere 124 m2.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. V. O., katastrálne územie: V.
O. súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností - parcely parcelné číslo XXXX/X, X, X U.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria, parcely parcelné číslo XXX/X- orná pôda a stavby so súpisným

číslom XXXX. Na liste vlastníctva je zároveň zapísané právo prechodu a prejazdu osobným a nákladným
vozidlom cez pozemok parc. č. XXXX/X a práva pokládky inžinierskych sietí na parcele č. XXXX/X v
prospech vlastníka parcely č. XXXX/X.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. V. O., katastrálne územie: V.

súd zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľností- parcely parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria a parcely parcelné číslo XXXX/X,X - záhrady. Na liste vlastníctva je zároveň zapísané právo
prechodu a prejazdu osobným a nákladným vozidlom cez pozemok parc. Č..XXXX/X a práva pokládky
inžinierskych sietí na parcele č. XXXX/X.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. V. O., katastrálne územie: V.
O. súd zistil, že A. V. U. U. Š. sú spoluvlastníčky parcely parcelné číslo XXXX - záhrady.

Zo spisu sp. zn. V-26/06 Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu súd zistil, že
nazákladekúpnejzmluvyzodňa30.12.2005,geometrickéhoplánuanávrhunavkladvlastníckehopráva

do katastra a návrhu na zriadenie vecného bremena v prospech kupujúceho zo dňa 30.12.2005 Správa
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu povolila dňa 01.03.2006 vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti pozemok parc. č. XXXX/X v prospech odporcu a zriadila vecné bremeno v zmysle
predmetnej kúpnej zmluvy.

Zo spisu sp. zn. V-293/05 Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu súd zistil,
že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, geometrického plánu a návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra zo dňa 19.01.2005 Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
povolila dňa 07.07.2005 vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemku parcelné číslo XXXX/
X a parcelné číslo XXXX/X v prospech odporcu.

Listom zo dňa 20.04.2011 oznámila Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
súdu, že kúpne zmluvy registrované pod B.- XXX/XX, U. Č.. B.-XX/XX nie sú pevne spojené s
geometrickými plánmi č. XXX/XXXX U. Č.. XX/XXXX, ktoré sú evidované v zbierke listín samostatne.Listom zo dňa 06.06.2013 oznámilo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, Obvodné oddelenie PZ
Ružinov východ súdu, že dňa 01.10.2012 bolo Policajnému zboru oznámené spáchanie priestupku proti

majetku podľa § 50 ods.1 zákona č. 372/90 Zb., ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že v čase
od 11.00 hod. do 13.00 hod. dňa 01.10.2012 v Bratislave na Sabinovskej ulici odcudzil bez použitia
násilia z motorového vozidla odporcu čiernu koženú tašku s obsahom rôznych písomností. Páchateľa
uvedeného skutku sa zistiť nepodaril a preto bola vec uložená.

Dňa 30.12.2005 bol v osvedčovacej knihe notárskeho úradu JUDr. H. Q. overený podpis navrhovateľky
pod poradovým číslom XXXX a NCRop O 1100960/05.

Listom zo dňa 16.12.2013 oznámila Notárska komora Slovenskej republiky súdu, že v Notárskom
centrálnom registri osvedčených podpisov evidujú osvedčený podpis navrhovateľky na zmluvách zo dňa
19.01.2005 a 30.12.2005.

Dňa 03.01.2005 bol v osvedčovacej knihe notárskeho úradu X.. W. O. overený podpis navrhovateľky
pod poradovým číslom XXXX a NCRop O 46006/2005.

Dňa 31.07.2012 založil odporca do spisu úradne osvedčenú kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005

pevne zošitej s geometrickým plánom č. XXX/XXXX spolu s osvedčením pravosti podpisu navrhovateľky
ako predávajúcej a úradne osvedčenú kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 pevne zošitej s
geometrickým plánom č. 95/2005 spolu s osvedčením pravosti podpisu navrhovateľky ako predávajúcej.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C 140/2010 súd zistil, že pod touto spisovou značkou je vedené

konania v právnej veci navrhovateliek A. C. a U. R. (dcéry navrhovateľky) proti odporcovi o zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a v práve pokládky inžinierskych sietí cez
pozemok odporcu parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 124 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere
900 m2 v kat. úz. PR.

Svedok H.. V. Š. uviedol, že vyhotovil geometrický plán na oddelenie parciel účastníkov konania
v roku 2004 a 2005. Najprv sa s ním telefonicky skontaktoval odporca z dôvodu, že potreboval
riešiť odčlenenie parcely na vedľajšom pozemku a požiadal ho o stretnutie na danom pozemku. Na
základe toho tam svedok prišiel s kolegom Ing. Z., kde za účasti navrhovateľky prejednali spôsob
odčlenenia tých parciel. S navrhovateľkou sa prvý krát stretol, až keď prišiel na pozemok. Navrhovateľka

svedka požiadala, aby vyhotovil geometrický plán a dohodli sa na cene. Rozprávali sa po slovensky,
svedok jej rozumel, aj ona jemu. Nepamätal si, že by mal nejaké problémy v komunikácii s ňou. Na
základe ústnej objednávky, následne prebiehali viackrát merania, pri ktorých boli väčšinou prítomný
svedok s kolegom, navrhovateľka a odporca, ktorý im po technickej stránke vysvetľoval čo majú
urobiť. Svedok hranice pozemku vyznačil značkami a s navrhovateľkou prešiel tie značky a vysvetlil

jej čo znamenajú. Objednávatelia na mieste ukázal svedkovi, kde približne chcú mať hranice toho
pozemku, svedok urobil merania a potom vyhotovil geometrický plán akoby na nečisto, ktorý potom
ešte prekonzultoval s účastníkmi konania. Svedok následne urobil geometrický plán na čisto a na
základe tohto geometrického plánu na mieste vytýčili dané body. Svedok odovzdal navrhovateľke tri
kusy geometrických plánov. Navrhovateľka za vyhotovenie geometrických plánov zaplatila v hotovosti

pri odovzdaní. Svedok mal za to, že navrhovateľka bola prítomná pri vytyčovaní hraníc v súvislosti s
prípravou oboch geometrických plánov. Svedok si nepamätal, že by navrhovateľka žiadala, aby vytýčil
nejakú cestu v šírke troch metrov. Navrhovateľka svedka neoslovila od odovzdania geometrických
plánov do roku 2011 s žiadnou reklamáciou a v priebehu toho vytyčovania navrhovateľka nedala najavo,
že by nesúhlasila so svedkovým postupom.

Svedkyňa W. Q. uviedla, že si overovanie podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 19.01.2005 nepamätá,
ale uviedla, že predmetný podpis overovala. Uviedla, že k zväzovaniu zmluvy (aj s geometrickým
plánom) dochádza vždy až po podpise zmluvy a vykonávala ho svedkyňa, ako pracovníčka notárskeho
úradu. O overení podpisu existuje záznam na notárskom úrade, neexistuje však záznam o zviazaní

zmluvy. Taktiež uviedla, že v prípade, ak by sa overoval podpis na kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bol
geometrický plán, neuviedla by to v overovacej knihe.Svedkyňa R. I. uviedla, že pracovala na notárskom úrade JUDr. Macáka od roku 2004 do leta 2012.
Svedkyňa si overovanie podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 30.12.2005 nepamätala. Uviedla, že k
zväzovaniu zmluvy (aj s geometrickým plánom) dochádza vždy až po podpise zmluvy a vykonávala

ho svedkyňa. O overení podpisu existuje záznam na notárskom úrade, ako aj v centrálnom registri,
neexistuje však záznam o zviazaní zmluvy. Taktiež uviedla, že v prípade, ak by sa overoval podpis na
kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bol geometrický plán, neuviedla by to v overovacej knihe.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k

písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že
návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zmlúv zo dňa 19.1.2005 a 30.12.2005 (vrátane

dohody o zriadení vecného bremena), ako aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom týchto zmlúv.

Napadnuté zmluvy boli podľa názoru navrhovateľky neplatné predovšetkým z dôvodu, že geometrické
plány, na ktoré sa každá z týchto zmlúv odvoláva, netvorili s nimi technickú jednotu listiny, neboli s nimi

pevne zošité, a preto netvorili s nimi ich nedeliteľnú súčasť. Preto boli podľa navrhovateľky obe zmluvy
neplatné s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 a 2 OZ.

Zo spisov Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu sp. zn. V - 293/05 a V - 26/06 súd zistil, že v
týchto spisoch sa nachádzajú napadnuté zmluvy, ktoré nie sú pevne spojené s geometrickými plánmi,

na ktoré sa zmluvy odvolávajú. V priebehu konania odporca predložil súdu jedno vyhotovenie oboch
napadnutých zmlúv, ktoré boli pevne spojené s geometrickými plánmi, na ktoré sa odvolávajú a do
spisu založil overenú fotokópiu takýchto zmlúv. Z uvedeného je zrejmé, že existoval minimálne jeden
exemplár napadnutých zmlúv, ktorý bol pevne spojený s geometrickými plánmi. Sporné však bolo, čik tomuto pevnému spojeniu došlo pred alebo po podpise zmlúv oboma zmluvnými stranami. V konaní
boli vypočuté zamestnankyne notárskych úradov, na ktorých bol overovaný podpis navrhovateľky na
napadnutých zmluvách, ktoré si však na konkrétne okolnosti podpisu týchto zmlúv nepamätali, obe však

uviedli, že k zviazaniu zmluvy dochádza vždy až po podpise zmluvy. Z uvedeného sa dá vydedukovať,
pri absencii iných dôkazov, že aj pri napadnutých zmluvách to bolo tak (teda, že k ich zviazaniu s
geometrickými plánmi došlo až po podpise zmlúv). Napriek tom súd nepovažoval napadnuté zmluvy za
neplatné z tohto dôvodu.

Súd si je vedomý toho, že podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
zverejneného pod č. 69/2001 zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme,
pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. l, ods.
2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden
list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu
listiny, a to už pred jej podpísaním. Napriek tomu súd je toho názoru, že nemožno bez ďalšieho

prijať záver, že pokiaľ zmluva o prevode nehnuteľnosti nie je pred jej podpisom pevne spojená s
geometrickým plánom, je neplatná. Súd pritom poukazuje na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
(napr. rozsudok zo dňa 5.10.2006, č. k. Sž-o-KS 55/2006, rozsudok zo dňa 18.3.2010, č. k. 8Sžo
431/2009, rozsudok zo dňa 18.1.2011, č. k. 3Sžo 64/2010), ktoré boli prijaté po zverejnení vyššie
citovaného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a napriek tomu judikovali

právnynázorvtomzmysle,ženedostatoktechnickejjednotyzmluvyoprevodenehnuteľnostispočívajúci
v tom, že zmluva nebola pevným spôsobom zviazaná s geometrickým plánom, nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ale ide o nedostatok, ktorý možno odstrániť na výzvu správneho orgánu (príslušný orgán
katastra), no nepredstavuje požiadavku na vykonanie právneho úkonu v stanovenej forme. Právnu
otázku - technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzatvoreného podľa

Občianskeho zákonníka nehodnotili predmetné rozhodnutia ako podmienku platnosti zmluvy, ale ako
nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť účastník správneho konania vyzvaný príslušným orgánom
katastra. Je pritom irelevantné, že tieto rozhodnutia boli prijaté v rámci správneho súdnictva (teda sa v
nich rozhodovalo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam katastra), nakoľko posudzovať platnosť
zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka musia rovnako súdy rozhodujúce v rámci správneho

súdnictva, ako aj súdy rozhodujúce v občianskom súdnom konaní. Takisto je nepodstatné, že v danom
prípade príslušný orgán katastra nevyzýval účastníkov na odstránenie tohto nedostatku, nakoľko to
nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obe napadnuté kúpne zmluvy majú všetky podstatné náležitosti

stanovené zákonom, sú určité a zrozumiteľné, podpísané oboma zmluvnými stranami, pričom podpis
navrhovateľky ako predávajúcej bol overený notárom. Zmluva zo dňa 19.1.2005 aj zmluva zo dňa
30.12.2005 sú vyhotovené každá na jednom liste papiera vrátane podpisov účastníkov zmluvy.
Pokiaľ ide o predmet kúpnych zmlúv, tento je vymedzený aj odkazom na príslušný geometrický plán.
Navrhovateľka pritom uviedla, že pokiaľ ide o výmeru predávaných pozemkov, táto bola presne podľa

dohody s odporcom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vyhotovenie geometrických plánov
objednala navrhovateľka a geodet jej vyhotovené geometrické plány aj odovzdal, pričom ona za ich
vyhotovenie aj zaplatila. Geometrický plán k zmluve zo dňa 19.1.2005 bol vyhotovený dňa 13.12.2004
a k zmluve zo dňa 30.12.2005 bol vyhotovený dňa 29.11.2005, teda v oboch prípadoch viac ako
mesiac pred uzatvorením zmluvy. Navrhovateľka mala teda dosť času oboznámiť sa s ich obsahom,

keďže geodet jej ich odovzdal, čo potvrdil vo svojej výpovedi. Naviac pred uzatvorením kúpnej zmluvy
zo dňa 19.1.2005 účastníci konania uzatvorili dňa 14.12.2004 (teda viac ako mesiac pred podpisom
kúpnej zmluvy) zmluvu o budúcej zmluve, ktorá už tiež odkazovala na geometrický plán č. 168/04,
a obsahovo (v podstatných náležitostiach) bola totožná s kúpnou zmluvou zo dňa 19.1.2005, teda
opäť navrhovateľka mala dostatok času oboznámiť sa s touto zmluvou pred podpisom kúpnej zmluvy.

Podpisy účastníkov na zmluve o budúcej zmluve boli úradne overené. Navrhovateľka tiež uvádzala,
že pri rokovaniach s odporcom o zmluvách bol prítomný aj jej manžel. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že nemala možnosť a dostatok času sa oboznámiť s
podpisovanými zmluvami pred ich podpisom, že odporca, keď priniesol zmluvy, naliehal aby hneď išli
do Bratislavy podpísať zmluvy k notárovi. Navrhovateľka tiež tvrdila, že dobre nevidí a nerozumie dobre

slovenskému jazyku (aj keď z tohto dôvodu neplatnosť zmlúv nenapádala), čo bol ďalší z dôvodov, prečo
sa nemohla riadne oboznámiť s podpisovanými zmluvami. Navrhovateľka však tieto skutočnosti ničím
nepreukázala (teda, že má tak závažné zdravotné problémy, že nemôže čítať, ako aj to, že neovláda
slovenský jazyk; skutočnosť, že v konaní požiadala o tlmočníka, túto skutočnosť nepreukazuje, keďže ajpočas konania sa stalo, že navrhovateľka odpovedala na otázku položenú jej v slovenčine bez toho, aby
jej ju tlmočník preložil), a tiež ani netvrdila ani nepreukázala, že by s týmito skutočnosťami oboznámila
odporcu pred podpisom zmlúv.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvy (vrátane dohody
o zriadení vecného bremena, ktorá je súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005) nie sú neplatné pre
rozpor s ust. § 46 OZ. Súd nezistil ani, že by napadnuté zmluvy boli v rozpore s inými ustanoveniami
zákona. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by navrhovateľku k uzatvoreniu zmlúv niekto nútil,

teda že by zmluvy neuzatvorila slobodne. Kúpna cena jej bola v oboch prípadoch riadne vyplatená (čo
však nemá vplyv na platnosť zmlúv).

Navrhovateľka tiež tvrdila, že napadnuté zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Tvrdila, že
kúpne zmluvy sú voči navrhovateľke diskriminačné, teda vykazujú znaky diskriminácie a vybočenie z
pravidielmorálky,keďnerešpektujúvzájomnúrovnosťúčastníkov.Podstatoutejtodiskrimináciemalobyť

to, že zatiaľ čo v prospech odporcu bolo zriadené vecné bremeno zaťažujúce pozemok v jej vlastníctve,
naopak nebolo zriadené vecné bremeno v jej prospech zaťažujúce pozemky, ktoré predala odporcovi,
a teda ona nemá právne zabezpečený prístup na svoj pozemok. Tu súd poukazuje na to, že občianske
právo je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti, teda účastníci zmlúv sa v zásade môžu dohodnúť na
čomkoľvek, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom, prípadne dobrými mravmi. Súd mal za to, že nemožno

bez ďalšieho konštatovať, že ide o rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ sa účastníci zmluvy dohodnú, že
v prospech jedného z nich bude zriadené vecné bremeno, zatiaľ čo v prospech druhého z nich vecné
bremeno nebude zriadené. Navrhovateľka tvrdila, že takéto dojednanie bolo v rozpore s tým, na čom
sa účastníci pred podpísaním zmluvy ústne dohodli, toto však ničím nepreukázala. Skôr o opaku svedčí
tá skutočnosť, že hoci navrhovateľka tvrdila, že o skutočnosti, že na jej pozemok bolo zriadené vecné

bremeno a na pozemok odporcu nie, sa mala dozvedieť od svojich dcér, ktoré sa to podľa ich výpovedí
v konaní sp. zn. 12C 140/2010 dozvedeli v roku 2008, návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv
podala až v roku 2011. Pokiaľ navrhovateľka navrhla vypočuť na okolnosti, že napadnuté zmluvy sú v
rozpore s dobrými mravmi ako svedkyne svoje dcéry, súd považoval takéto dokazovanie za nadbytočné,
nakoľko ako uviedla samotná navrhovateľka, jej dcéry neboli prítomné ani pri jednaní s odporcom o

pripravovaných zmluvách ani pri ich podpise. Pokiaľ by mali vypovedať o skutočnostiach, ktoré sa
odohrali až po podpise zmlúv, tieto sú pre toto konanie irelevantné, nakoľko rozpor s dobrými mravmi
musí existovať už v čase podpisu zmlúv, pokiaľ by mal spôsobovať ich neplatnosť. Súd tiež poukazuje
na to, že v občiasnkoprávnych vzťahoch v zásade nie je vylúčené, ani to, aby účastníci uzatvorili zmluvu,
ktorá je výhodnejšia pre jedného z účastníkov zmluvy. Iba pri spotrebiteľských zmluvách, kde na jednej

strane vystupuje tzv. silnejší účastník - dodávateľ a na druhej strane tzv. slabší účastník - spotrebiteľ,
zákon zakazuje, aby tieto obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nejde o spotrebiteľskú
zmluvu.

V danom prípade súd v neposlednom rade prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa domáha
určenia neplatnosti zmlúv až po 5 resp. 6 rokoch od ich uzatvorenia, čo skôr nasvedčuje skutočnostiam
(tvrdeným odporcom), že zmluvy boli uzatvorené v súlade s dohodou a zámerom účastníkov, a
navrhovateľka začala spochybňovať ich platnosť až s väčším časovým odstupom, zrejme do istej miery
pod nátlakom svojich dcér, ktoré zrejme majú určitý zámer s pozemkami, ktoré odkúpili v roku 2007 od

navrhovateľky.

Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Deklaruje a
podporuje sa tak princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená

spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť len výnimkou, a nie zásadou
(viď napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 242/2007).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď súd nezistil rozpor napadnutých zmlúv ani so
zákonom, ani s dobrými mravmi, musel návrh v časti o určenie neplatnosti zmlúv zamietnuť.

Pokiaľ sa navrhovateľka v konaní domáhala tiež určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli
predmetom napadnutých kúpnych zmlúv, v tejto časti súd návrh tiež zamietol, keďže v konaní nezistil,že by boli napadnuté kúpne zmluvy neplatné, a teda vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
prešlo na odporcu a navrhovateľka už nie je ich vlastníčkou.

Navrhovateľka žiadala vypočuť v konaní ako svedkyňu X.. Ľ. J., a to na otázku, či kúpne zmluvy zo
dňa 19.1.2005 a 30.12.2005 boli perfektné právne úkony. Súd túto ako svedkyňu nevypočul, jednak z
dôvodu, že toto je právna, nie skutková otázka, ale najmä tiež z dôvodu, že JUDr. J. zastupovala odporcu
v tomto konaní.

Pokiaľ ide o výsluch svedkov, ktorých v konaní navrhoval vypočuť odporca, súd ich nevypočul, nakoľko
to nebolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.