Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/385/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224110
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:1212224110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033 p r o t i žalovanému: O. K., G..
X.X.XXXX, K. C. XXX o zaplatenie 54,70 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 54,70 eur a trovy právneho zastúpenia v sume
58,15 eur a iné trovy konania v sume 16,50 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou v spojení so zmenou návrhu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
54,70eurspolusosankčnýmúrokomvovýške20% ročnezosumy54,70eurod20.4.2011dozaplatenia

a náhrady trov konania.

Uznesením zo dňa 2.4.2013 súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalobca si uplatňuje 20% ročný úrok
ako sankčný úrok.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.10.2007 uzavrel pod obchodným menom Dexia banka Slovensko
a.s. so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb ( ďalej len
„zmluva“ ), pričom zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve
a všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko žalovaný neuhradil debetný zostatok na účet
zriadenom podľa zmluvy, žalobca dňa 8.4.2011 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa
19.4.2011 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 54,70 eur. Podľa Všeobecných obchodných

podmienok Dexia banky Slovensko, a.s. je oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte
sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov, pričom výška úrokovej sadzby
podľa sadzobníka poplatkov je 20%. V písomnom vyjadrení, ktorým navrhol žalobca zmenu návrhu
uviedol, že omylom bol v petite žaloby označený 20% ročný úrok ako úrok z omeškania, pričom sa jedná
o sankčný úrok podľa Sadzobníka poplatkov.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov služieb, výpisom z účtu žalovaného, oznámením oodstúpení od zmluvy listom zo dňa 8.4.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia banky
Slovensko, a.s., zmenou návrhu a vyjadrením žalobcu zo dňa 25.32013 a jeho prílohami a zistil
nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojom podaním zo dňa 25.3.2013 uviedol, že v dôsledku chyby v písaní nesprávne v žalobe
označil sankčný úrok vo výške 20% ako úrok z omeškania, preto opravuje svoj návrh tak, že žiada
zaviazať žalovaného na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20% ročne. Ďalej uviedol, že žalovaný
nemal na základe zmluvy zriadenú službu povolené prečerpania na osobnom účte, na jej zriadenie ani
nepoukazoval, žalobca tvrdí, že na účte žalovaného bol evidovaný debetný zostatok, ktorý vznikol na

základezmluvyavsúladesVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiDexiabankySlovensko,a.s.najmä
ich čl. III časť A bod 19,23. Zmluvná pokuta vo výške 60 eur tvorí súčasť žalovanej istiny a nárok na jej
uplatnenie vyplýva z Dodatku k zmluve o osobnom účte - bonus zo dňa 1.10.2007, predmetom ktorého
bolo poskytnutie bonusu vo výške 60 eur, ktorý je mesačne odrátavaný z poplatkov na účte klienta a
zároveň je v bode 7 dodatku uvedené, že klient sa zaväzuje po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu
dodatku využívať účet tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy

o účte, pokiaľ nebude táto povinnosť dodržaná, bod 10 hovorí o povinnosti klienta zaplatiť zmluvnú
pokutu v plnej výške bonusu. Na záver uviedol, že nedisponuje doručenkou preukazujúcou odstúpenie
od zmluvy zo dňa 8.4.2011, na účely doručovania je podstatným čl. VIII časť B bod 5 VOP, podľa ktorého
sa písomnosti a oznámenia považujú za doručené - ak sú zasielané poštou - na druhý pracovný deň
odo dňa odoslania.

Žalobca ako banka pod vtedajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s. a žalovaný ako
majiteľ účtu uzavreli dňa 1.10.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
v zmysle § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a mimo iných aj obchodných
podmienok pre príslušný produkt/službu banky a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v
platnom znení.

Podľa čl. I. zmluvy obsahom zmluvy bola pod bodom 1. zmluva o zriadení účtu a pod bodom 4. návrh
majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte ( ďalej
len „služba PP“ ). Pri uvedení možnosti zriadenie služby povolené prečerpanie na osobnom účte bola
zaznačená možnosť „nie“. Ďalej bolo v bode 4. uvedené, že v prípade konkludentného prijatia návrhu
zmluvy o poskytnutí služby PP bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výška

debetného limitu na účte v čl. I bo 1 Zmluvy k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní
služby PP. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického
systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle čl. 1 bod 1. zmluvy.

V zmysle čl. IV. zmluvy zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek počas platnosti zmluvy písomne
vypovedať poskytovanie produktu/služby podľa príslušnej zmluvy v súlade s podmienkami a

výpovednýmilehotamipodľaobchodnýchpodmienokprepríslušnýprodukt/službu,pokiaľmajiteľoviúčtu
ostane zriadený minimálne jeden účet na základe zmluvy.

Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať
zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa
obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený na základe zmluvy ( čl. V zmluvy ).

Podľa čl. VII. bod 2. zmluvy majiteľ účtu vyhlasuje, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou
zmluvy /príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovaného ku dňu 19.4.2011 predstavovalo vyrovnanie
zostatku účtu sumu 54,70 eur.

Listom zo dňa 8.4.2011 žalobca žalovanému oznámil, že nakoľko od dňa 1.12.2010 je na jeho účte

vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálneho výška je 50,20 eur, týmto odstupuje od príslušnejzmluvy o uvedenom účte dňom doručenia tohto oznámenia v súlade s príslušnými ustanoveniami
Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s.. Zároveň dňom doručenia tohto
odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému

účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb. Žalovaného vyzval na úhradu debetného
zostatku do troch dní od doručenia tejto výzvy.

Podľa čl. I. bod 1., 2., 5. Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s. platných
od 3.9.2007 ( ďalej len „VOP“ ) tieto podrobne upravujú vzťahy medzi bankou a klientom. Sú súčasťou
zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchýlne dojednania zmluvy

podpísanej medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP. Upravujú aj vzťahy po skončení
obchodného vzťahu banky a klienta súvisiace s jeho úplným vysporiadaním.

Za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si
poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení ( ďalej len sadzobník ). Banka
má právo meniť sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie sadzobníka vo svojich obchodných
priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny ( čl. I. bod 6. VOP ).

V zmysle čl. III. bod 19 VOP v prípade nedostatku prostriedkov zaťaží banka účet/vkladnú knižku vtedy,
ak je to upravené zmluvou podpísanou medzi klientom a bankou, týmito VOP, resp. klient sa inak
písomne zaviazal banke uhradiť danú sumu.

Podľa čl. III. bod 23 VOP ak účet/vkladná knižka dosiahne debetný ( záporný ) zostatok, príp. sa prekročí
povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prečerpanie v lehote

uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Ak vznikne na účte/vkladnej
knižke debetný ( záporný ) zostatok, resp. je prekročené, má banka právo uplatniť úročenie debetu/
nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok za účtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp.
účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.

Podľa čl. VIII. Časť B bod 5 VOP písomnosť a oznámenia banky sa považujú za doručené, ak sú

zasielané poštou na druhý pracovný deň odo dňa odoslania.

Zo Sadzobníka poplatkov Dexia banka Slovensko, a.s. súd zistil, že podľa časti E) Depozitné produkty
- ostatné poplatky bod 1.E.4. sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte
predstavuje 20% p.a..

Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho

majiteľa ( § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím

predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným na základe uzavretej

zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorý zmluvný vzťah medziúčastníkmi konania súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež
potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej
zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je

zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.9.2012 sp. zn. 20Co/35/2011.

Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaného ako spotrebiteľa
výhodnejšia, preto súd odstúpenie od zmluvy posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Jenepochybné,žežalobcaakododávateľ,ktorýnaformulovalpredmetnúzmluvuakoštandardnútypovú
zmluvu, sa dobrovoľne rozhodol a využil svoje právo a listom zo dňa 8.4.2011 od predmetnej zmluvy
odstúpil, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu nerušia s účinkami od momentu

jej uzavretia ako je to v ust. § 715 Obchodného zákonníka výpoveďou zo zmluvy o bežnom účte.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka ruší od samého začiatku
a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.
Odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy,
úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola

zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho
stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal.

Keďžezpredloženéhovýpisuzúčtužalovanéhojenepochybné,ženatomtosumanepovolenéhodebetu
predstavovala sumu 54,70 eur, súd žalovaného na zaplatenie tejto sumy zaviazal.

Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie 20% ročného úroku, ktorý v pôvodnom návrhu označil

ako úrok z omeškania, no následne v podaní zo dňa 25.3.2013 uviedol, že v dôsledku chyby v písaní
nesprávne označil sankčný úrok vo výške 20% ako „úrok z omeškania“ a súd pripustil zmenu návrhu
tak, že žalobca sa domáha zaplatenia 20% úroku ako sankčného úroku.

Pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek
odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa sankčný úrok vo výške

20% ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 457
Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ide preto pre rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka
o neplatné právne dojednania s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti
žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj

keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, keď súd zamietol žalobu v časti sankčného úroku,

preto má súd za to, že mu patrí plná náhrada trov konania.Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
v spojení s citov. ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku predstavuje za jeden úkon sumu

16,60 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žalobný návrh ) podľa § 14 ods. ods. 1 písm. a), b), 2
x režijný paušál po 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH v sume 9,69 eur ( 20% zo sumy 48,46
eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu trovy právneho zastúpenia v sume 58,15 eur. Iné trovy konania

predstavuje suma 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.