Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217966
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113217966.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ozon Plus s.r.o., Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 46
318 542, zastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Ujvárim, Staré Grunty 216, 841 01 Bratislava proti
žalovanému: Pawtrans Slovakia s.r.o., Bulharská 50, 917 01 Trnava, IČO: 44 551 177, zastúpenému
advokátom JUDr. I. Piotrom Giebelom, Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, o zaplatenie 17 443,59 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/13/2013-34 zo

dňa 19.9.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 19.9.2013 Okresný súd v Trnave konanie vo veci zastavil postupom podľa §
106 ods. 1 O.s.p., a to s poukazom na vznesenú námietku žalovaného uplatnenú pri jeho prvom

úkone. Konštatoval, že po preskúmaní rozhodcovskej doložky zistil, že uplatnený nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 17 443,59 eur (nevyplatená časť bonusu mandatára) sa má v zmysle uzavretej zmluvy
o obchodnej spolupráci zo dňa 29.8.2011 prejednať v rozhodcovskom konaní. Súčasne žalobcovi vrátil
súdny poplatok vo výške 1 036,03 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava s poukazom na ust.
§ 11 ods. 3,4 a6 zákona o súdnych poplatkoch. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa §
146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď žalovanému priznal náhradu trov konania v celkovej výške 827,40 eur

s odôvodnením, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď tento v čase podania žaloby musel mať
vedomosť o právomoci rozhodcovského súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v časti výroku rozhodnutia, ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o priznaní trov právneho zastúpenia žalovanému. Poukázal na nesprávny
postup prvostupňového súdu, ktorý z predložených listinných dôkazov neskúmal a nezistil existenciu
rozhodcovskej doložky, či rozhodcovskej zmluvy, ktorá vylučovala jeho právomoc. Za tohto stavu mal
za to, že súd prvého stupňa mal konanie z úradnej povinnosti zastaviť a po právoplatnosti uznesenia

o zastavení konania vec postúpiť príslušnému orgánu (§ 104 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania mal
rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keď žiadnemu z účastníkov nemal priznať náhradu trov
konania a nie v danom prípade aplikovať ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. . Okrem toho namietal,
že súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalovaného priznal trovy konania nad rámec nároku
uplatneného právnym zástupcom žalovaného, bez predchádzajúcej špecifikácie jednotlivých úkonov.
Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa mal samostatným výrokom súčasne rozhodnúť o postúpení

veci na konanie a rozhodnutie príslušnému orgánu - rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak určitá vec nespadá do právomoci súdov,
ide o neodstrániteľnú vadu konania a preto mal v predmetnej veci súd prvého stupňa konanie podľa §
104 ods. 1 druhá veta O.s.p. zastaviť a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpiť vecpríslušnému orgánu. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o
náhrade trov konania tak, aby žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Je potrebné konštatovať, že v prípade zastavenia konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. vo

všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku (nakoľko vo veci samej rozhodované nebolo). Prípady, keď niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené však upravuje ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v súvislosti s ktorým súdna prax
vyslovila názor, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.,
podľa ktorého trovy konania je povinný uhradiť žalovaný, ak sa pre jeho správanie vzal späť dôvodne

podaný návrh, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a preto je
povinný nahradiť trovy konania žalovanému (R49/1993).

V danom prípade síce zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu žaloby, avšak žalovaný pri svojom
prvom úkone dôvodne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti (zrejme mal na mysli námietku
vecnej nepríslušnosti) súdu prvého stupňa na rozhodovanie vo veci. Za tohto stavu je preto potrebné

konštatovať, že žalobca v podstate zavinil zastavenie konania tým, že podal návrh na nepríslušnom
orgáne, a preto súd prvého stupňa správne uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania
žalovanému.

Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa vychádzajúcim zo záveru o zavinení
zastavenia konania žalobcom stotožnil a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému súd nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.