Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218158
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113218158.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľa JUDr. E. F., T.., so sídlom Q. XX/A, XXX XX F. F., správca konkurznej podstaty úpadcu M.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX F. F., proti odporkyni E. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom V. XXXX/X, XXX XX F. F., štátny občan SR, právne zast. JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so

sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cbi/8/2013-138 zo dňa
18. marca 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cbi/8/2013-138 zo dňa 18. marca 2014 p o t v r
d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a rozhodol, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ sa v návrhu domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zúžení zákonom určeného rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 04. 03. 2011, spísaná vo forme notárskej zápisnice
N 33/2011, NZ 7836/2011, NCRIs 8027/2011 pred notárom JUDr. Pavlom Zubákom so sídlom ČSA
26, Banská Bystrica uzavretá medzi úpadcom: M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, F. F.

a odporkyňou E. U., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, F. F., predmetom ktorej bolo
zúženie zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti evidované
Správou katastra Banská Bystrica, kat. územie L., na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí, vchod X
obytnéhodomu,súp.č.XXXXnaul.V.X,F.F.,vrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiach
a zariadeniach domu vo veľkosti 7217/440635 a spoluvlastníckeho podielu 7217/440635 k pozemku
parc. č. C - KN č. XXXX o výmere 672 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je obytný dom

postavený, ktoré by inak patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, budú na základe tejto
dohody vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva a budú patriť do výlučného vlastníctva odporkyne, je
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu M. U., nar. XX. XX. XXXX, „v konkurze“ vedenom Okresným
súdom Banská Bystrica č.k. 1K/64/2012 voči veriteľom úpadcu neúčinná. Navrhovateľ zároveň žiadal
uložiť odporkyni povinnosť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu vydať nehnuteľnosti, ktorých
sa týkala napadnutá Dohoda o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.Navrhovateľ sa v konaní domáhal neúčinnosti napadnutého právneho úkonu na základe toho, že úpadca
uzavrel s odporkyňou Dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa § 143a Obč. zákonníka formou notárskej zápisnice dňa 04.03.2011. Následne dňa 21.

03. 2011 bola uzavretá zmluva č. XXX/XX/XXXX-PV o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi
predávajúcim: Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Zelená č. 1 a
kupujúcim: E. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. č. X, F. F.. Kúpna cena nehnuteľností bola v kúpnej
zmluve dohodnutá na sumu 286,42 Eur, nakoľko išlo o kúpu družstevného bytu. M. suma predstavovala
nesplatený investičný úver. Trhová hodnota bytu podľa navrhovateľa je 51.000 Eur. Odporkyňa je

manželkou úpadcu, manželstvo bolo uzatvorené dňa 08. 10. 1982. Navrhovateľ ďalej uviedol, že do
konkurzného konania boli prihlásení veritelia v počte 5, ktorých pohľadávky v celkovej výške predstavujú
sumu 50.578,21 X.. Hodnota majetku úpadcu s uskutočneným súpisom majetku konkurznej podstaty
ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavuje sumu 2.323,58 Eur. Už v čase uskutočnenia odporujúceho
právneho úkonu existovala splatná pohľadávka veriteľa Y.. H. Y. vo výške 10.075,77 Eur s prísl., ktorá
bola prihlásená aj s príslušenstvom do konkurzného konania.

Navrhovateľ zotrval na stanovisku, že napádaný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len ZKR). Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporkyne, že dohoda o zúžení BSM je zo
svojej podstaty neodplatná a preto nemôže ísť o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Poukázal
pritom na charakter darovacej zmluvy, ktorá môže byť úkonom bez primeraného protiplnenia. Dohodou o

zúžení BSM došlo k vylúčeniu nehnuteľností z vlastníctva úpadcu, resp. k vylúčeniu majetkového práva
na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti úpadcom bez nadobudnutia protihodnoty od odporkyne. Uzavretím
Dohody o zúžení BSM úpadca sa vzdal práva nadobudnúť nehnuteľnosť do vlastníctva v prospech
odporkyne, pričom za toto vzdanie sa práva nezískal žiadne protiplnenie. Nakoľko napadnutý právny
úkon bol uskutočnený v prospech manželky úpadcu, úpadok dlžníka v čase urobenia tohto úkonu sa

predpokladá. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede úpadcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že ku dňu
uzavretia dohody o zúžení BSM už nemal žiadny majetok.

Vo vzťahu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu navrhovateľ uviedol, že z predmetnej dohody vyplýva,
že úpadca zúžením zákonného rozsahu BSM jednoznačne znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Ak by k uzatvoreniu dohody o zúžení BSM nedošlo, úpadca by sa na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 21.03.2011 stal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu spolu s odporkyňou. Neuzavretie dohody o
zúžení BSM by malo za následok nadobudnutie majetku, z ktorého by mohli byť uspokojení veritelia.
Úpadca modifikoval BSM vo svoj neprospech s úmyslom, aby konkrétnu nehnuteľnosť do vlastníctva
nenadobudol. Nakoľko napadnutý právny úkon bol uskutočnený v prospech manželky úpadcu, úpadok
dlžníka v čase urobenia tohto úkonu sa predpokladá. Otázka, či úpadca mal alebo nemal o toto právo

záujem je vo vzťahu k jeho veriteľom irelevantná. Požiadavka ukrátenia veriteľov stanovená v ust. § 60
ods. 1 ZKR je daná neexistenciou majetku úpadcu a výškou záväzkov existujúcich ku dňu uskutočnenia
odporovaného právneho úkonu, ako aj ku dňu vyhlásenia konkurzu. Potom odporovanou dohodou
bol majetok úpadcu znížený o hodnotu 51.000 Eur, pričom kúpna cena za ktorú odporkyňa následne
nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva predstavovala sumu 286,42 Eur. Takýmto právnym

úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, ktorý bol urobený v lehote 5 rokov.

Odporkyňa žiadala, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že zúžením BSM
nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a preto tento úkon nie je voči veriteľom úpadcu neúčinný.
Nesúhlasila s námietkou navrhovateľa, že dohoda o zúžení BSM je bezodplatným úkonom, na ktorého
základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť protiplnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne

vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktorú na jeho základe získal alebo mal získať. Touto dohodou úpadca
neposkytol odporkyni žiadne plnenie, ktorého hodnota by bola vyššia ako to, čo na základe tohto
úkonu získal. Dohodli sa len na tom, že v prípade, že v budúcnosti odporkyňa z vlastných finančných
prostriedkov nadobudne vlastníctvo k družstevnému bytu, tento majetok bude vylúčený z BSM. Takáto
dohoda je z podstaty svojej veci neodplatná, pretože jej právnym základom je skutočnosť, že jeden

z manželov nadobúda majetok mimo režimu BSM z dôvodu, že tento nadobúda z prostriedkov, ktoré
tomuto režimu nepodliehajú. Nadobúdanie vlastníctva vychádza zo zákonnej dikcie, ktorú nie je možné
žiadnou dohodou zmeniť, pričom plnenie zo strany druhého manžela v prípade tohto druhu dohody
je neprijateľné. Odporkyňa rovnako nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že predmetná dohoda jezvýhodňujúcimprávnymúkonom,ktorýmsaúpadcavzdalsvojhoprávanadobudnúťbytdoBSM,pretože
ak by nedošlo k jej uzatvoreniu, úpadca by sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu s odporkyňou.
Úpadca na úhradu bytu a jeho údržbu dlhodobo neprispieval, bez odporkyne by boli z nájmu obaja

vypovedaní a o byt by boli prišli. Odporkyňa mala záujem o kúpu bytu už viac rokov pred tým, ako došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy s družstvom, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov to skôr urobiť
nemohla. Získaním vlastných finančných prostriedkov mimo BSM mohla uskutočniť svoj zámer a byt
odkúpiť. Úpadca nemal záujem o kúpu bytu, neprispieval na chod domácnosti, nemal záujem zotrvať
v Banskej Bystrici. Dlhú dobu mal už zariadené bývanie v Bratislave, na náklady spojené s užívaním

bytu neprispieval ani nemal finančné prostriedky na kúpu tohto bytu. Svoje právo na kúpu bytu nemal
záujem uplatniť.

Odporkyňa tiež uviedla, že právo na kúpu bytu do BSM by úpadcovi vzniklo až momentom požiadania
družstva o odkúpenie bytu do vlastníctva, do tohto momentu ide len o budúce možné právo. Zákon
neumožňuje donútiť člena družstva k odkúpeniu bytu do vlastníctva ani takéto uplatnenie budúceho
práva nahradiť súdnym rozhodnutím. Zo strany úpadcu tak nemohlo dôjsť k vzdaniu sa práva, ktoré v

časeuzatvoreniadohodyozúženíBSMešteneexistovaloabololenvpodobemožnéhobudúcehopráva.
Odporkyňa nepovažovala dohodu o zúžení BSM ani za ukracujúci právny úkon. V čase podpisu tejto
dohody majetok úpadcu nespočíval v hodnote družstevného bytu, ktorý užíval, ale v hodnote členského
podielu v družstve, ktorý patril odporkyni s úpadcom spoločne a nerozdielne. Spoločné členstvo k bytu
nezaniklo ani kúpou bytu odporkyňou, pretože mohlo zaniknúť len spôsobom podľa § 231 Obchodného

zákonníka. Členstvo úpadcu zaniklo ku dňu, kedy bol na úpadcu vyhlásený uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 1K 64/2012 zo dňa 13.12.2012 konkurz. Zánikom členstva v družstve
vznikol úpadcovi nárok na vyrovnací podiel a toto majetkové právo patrí do konkurznej podstaty úpadcu.
Hodnota členského podielu vo výške pred uzatvorením dohody o zúžení BSM alebo po nej, nemôže
patriť do konkurznej podstaty a nemôže slúžiť na vysporiadanie veriteľov. Členský podiel existuje len

do zániku členstva v družstve, pričom jeho hmotná stránka sa po zániku členstva transformuje do
majetkového práva, ktorým je vyrovnací podiel. Preto hodnota členského podielu pre účely uspokojenia
veriteľov úpadcu je irelevantná.

Na základe toho dohodou o zúžení BSM nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov z týchto dôvodov: byt
ako nehnuteľný majetok nepatril úpadcovi, hodnota členského podielu nie je stanovená v závislosti od

obvyklej ceny bytu, členský podiel bol v spoločnom vlastníctve oboch manželov a úpadcovi svedčila
len 1 z tohto podielu, hodnota členského podielu ku dňu zániku členstva úpadcu v družstve nemôže
byť poňatá do konkurznej podstaty úpadcu a preto jej výška v rôznom období je pre uspokojenie
veriteľov irelevantná, vyrovnací podiel ako majetkové právo nebolo touto dohodou dotknuté. Uzavretím
tejto dohody nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov aj z toho dôvodu, že takéto majetkové právo,

ktorého hodnota by mohla byť teoreticky s ohľadom na zúženie BSM byť znížená, v čase vyhlásenie
konkurzu neexistovalo. Odporkyňa dohodu nepodpisovala s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu, pretože o
podnikaní manžela nemala žiadne vedomosti. Dlhé roky žije vo formálnom manželstve, o rozvod ktorého
nepožiadala len z dôvodu svojho náboženského presvedčenia. O prebiehajúcom súdnom spore v roku
2007 nemala vedomosť, ani dôvod sa o záležitosti manžela zaujímať.

Súd prvého stupňa vec prejednal a skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa ust. §
57, § 58, § 59, § 60, § 62 a § 63 Zákona č. 7/2055 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a podľa § 143a
Občianskeho zákonníka.

V napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd konštatoval, že v danom prípade bola žaloba podaná včas,
a to v zákonnej lehote odo dňa vyhlásenia konkurzu, bola podaná aktívne legitimovanou osobou -

správcom konkurznej podstaty úpadcu voči osobe s ktorou úpadca odporovateľný právny úkon dohodol
a zároveň bola zachovaná aj zákonná lehota (3 roky aj 5 rokov) od urobenia právneho úkonu, t. j. od
uzavretia dohody o zúžení zákonom určeného rozsahu BSM zo dňa 04.03.2011 do začatia konkurzného
konania. Zmluva bola uzavretá v prospech osoby spriaznenej s úpadcom v zmysle § 9 ods. 2 ZKR.

Súd prvého stupňa odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že

dohodou o zúžení rozsahu BSM došlo k vylúčeniu nehnuteľností z vlastníctva úpadcu, resp. k vylúčeniumajetkového práva na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti úpadcom bez nadobudnutia protihodnoty od
odporkyne. Dohodou o zúžení rozsahu BSM sa úpadca a odporkyňa ako manželia dohodli na tom,
že v prípade, že v budúcnosti odporkyňa z vlastných finančných prostriedkov nadobudne vlastníctvo k

družstevnému bytu s príslušenstvom, tento majetok bude vylúčený z režimu BSM, ktorý by inak patril do
BSM.Potomvychádzajúczpredmetutakejtodohodyúpadcatýmtoúkonomneposkytolodporkynižiadne
plnenie a týmto úkonom ani žiadne plnenie nemohol získať. Z hľadiska podstaty veci je takáto dohoda
neodplatná, pretože jej právnym základom je skutočnosť, že jeden z manželov nadobúda majetok mimo
režimu BSM z dôvodu, že tento nadobúda z vlastných prostriedkov, ktoré tomuto režimu nepodliehajú.

Plnenie zo strany druhého manžela v prípade tohto druhu dohody s prihliadnutím na jej predmet je
neprijateľné. V konkrétnom prípade odporkyňa uhradila kúpnu cenu za byt 286,42 Eur z vlastných
finančných prostriedkov, ktoré nadobudla z dedičstva po otcovi, potom touto dohodou ani nedošlo k
ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže týmto právnym úkonom sa majetok dlžníka nezmenšil. Preto tento
úkon nie je voči veriteľom úpadcu neúčinný.

Prvostupňový súd nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že predmetná dohoda je zvýhodňujúcim právnym

úkonom, ktorým sa úpadca vzdal svojho práva nadobudnúť byt do BSM vo svoj neprospech, a že
napádaným právnym úkonom úpadca neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov tým,
keď umožnil, aby odporkyňa získala do svojho výlučného vlastníctva byt za hodnotu 286,42 Eur.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ku dňu uzavretia napadnutej dohody úpadca nemal záujem
právo na kúpu bytu. Právo na kúpu bytu do BSM by vzniklo až momentom požiadania družstva o

odkúpenie bytu do vlastníctva, zo strany úpadcu, preto nemohlo dôjsť k vzdaniu sa práva, ktoré v čase
uzatvorenia dohody o zúžení BSM neexistovalo a bolo len v podobe možného budúceho práva. Zároveň
podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ nepreukázal, že napadnutou dohodou uzavretou medzi
úpadcom a odporkyňou - manželkou, ktorá nebola v pozícii veriteľa, zvýhodnil veriteľa oproti iným
veriteľom a súčasne došlo ku ukráteniu uspokojenia pohľadávok týchto veriteľov. Samotnú dohodu o

zúžení rozsahu BSM prvostupňový súd nepovažoval za ukracujúci právny úkon. Ku dňu podpisu tejto
dohody o zúžení rozsahu BSM majetok úpadcu nespočíval v hodnote družstevného bytu ktorý užíval,
ale v hodnote členského podielu v družstve, ktorý patril odporkyni s úpadcom spoločne a nerozdielne.
Hodnota členského podielu vo výške pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, alebo po nej nemôže
patriť do konkurznej podstaty a nemôže slúžiť na vysporiadanie veriteľov. Do konkurznej podstaty by ani

pri neexistencii dohody o zúžení rozsahu BSM nemohla byť zahrnutá hodnota členského podielu úpadcu
v družstve, pretože jeho členstvo zo zákona by zaniklo vyhlásením konkurzu a ako majetkové právo
spadajúce do konkurznej podstaty prichádza do úvahy len nárok na vyrovnací podiel, ktorého presné
vyčíslenie určuje zákon a stanovy družstva. Uzatvorenie dohody o zúžení rozsahu BSM neovplyvnilo
hodnotu majetku úpadcu. Pokiaľ touto dohodou zaniklo členstvo úpadcu v družstve, zostal úpadcovi

nárok na vyrovnací podiel, ktorý nemá s oceňovaním členského podielu z hľadiska tržnej hodnoty bytu
nič spoločné.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý zopakoval argumenty z prvostupňového konania. Uviedol, že ak by nedošlo k
uzavretiu odporovaného právneho úkonu, byt by sa stal súčasťou BSM bez ohľadu na to, či by danú

kúpnu zmluvu podpísal úpadca, alebo či by ju podpísala iba odporkyňa. Nadobudnutím tohto bytu
do BSM by pri vyporiadaní BSM spadala do konkurznej podstaty jedna polovica bytu, resp. suma
zodpovedajúca jednej polovici hodnoty bytu, z čoho by došlo k uspokojeniu konkurzných veriteľov. Je
teda zrejmé, že odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok
veriteľov. Za vzdanie sa svojho majetkového práva úpadca neobdržal od navrhovateľky žiadne

protiplnenie, teda je daný právny úkon potrebné považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia
(rovnako ako napríklad zmluva darovacia). Zároveň je predmetný právny úkon znevýhodňujúcim
právnym úkonom, pretože za zvýhodňujúci právny úkon je potrebné považovať nielen taký úkon, ktorým
úpadca zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, ale aj právny úkon ktorým sa dlžník vzdal svojho práva,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik

svojho práva, alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, čo úpadca vzdaním
sa práva nadobudnúť byt do BSM jednoznačne naplnil. Nakoľko práve odporovaným právnym úkonom
saúpadcavzdalprávanadobudnúťbytvhodnotecca51.000EurdoBSMjekdnešnémudňuotázkajeho
členského podielu v družstve, resp. prípadného vyrovnacieho podielu právne irelevantná, rovnako ako
aj otázka „dožitia“ práva na členský podiel, pretože právny úkon sa posudzuje k času jeho uskutočnenia.Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ust. § 214 ods. 2 O. s.

p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné
vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 23.09.2014.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že v konaní nebolo sporné, že úpadca M. U. uzavrel
s odporkyňou E. U. dňa 04.03.2011 Dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, uzavretú podľa § 143a Obč. zákonníka, v zmysle ktorej manželia zúžili
svoj zákonný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov o finančné prostriedky na kúpu

nehnuteľnosti, ktorou je byt s príslušenstvom v obytnom dome nachádzajúci sa v F. F. na ulici V. X
s tým, že uvedené finančné prostriedky patriace odporkyni, ktoré by inak patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov budú na základe tejto dohody vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a budú patriť do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyňa následne uzavrela so
Stavebným bytovým družstvom Banská Bystrica zmluvu č. XXX/XX/XXXX-PV zo dňa 21.03.2011 v

zmysle ktorej Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica previedlo na odporkyňu byt č. XX na ulici V. X
v F. F.. Na základe uvedenej zmluvy správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 26.04.2011
povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. XX na ulici V. 7 v prospech
odporkyne. Odporkyňa s úpadcom uzavrela manželstvo dňa 08.10.1982. Ako vyplynulo z dokazovania
manželstvo je dlhodobo formálne a v čase uzavretia dohody o zúženie BSM úpadca sa dlhodobo

zdržiaval v Bratislave, takže byt v ktorom mal evidované trvalé bydlisko neužíval a na jeho prevádzku
neprispieval. O odkúpenie tohto bytu záujem nemal. Zároveň na pojednávaní uviedol, že nemal ani
finančné prostriedky na jeho odkúpenie. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 18.03.2014 uviedla,
že predmetný byt užívali obaja manželia, aj keď ich manželstvo bolo od roku 1993 formálne. Z
manželstva pochádzajú tri deti, ktoré tiež bývajú v spomínanom byte. Náklady na byt dlhodobo hradila

výlučne odporkyňa a vzhľadom na skutočnosť, že tam žila so svojimi deťmi, mala záujem nadobudnúť
byt do osobného vlastníctva. Finančné prostriedky na zakúpenie bytu obdržala z vyplatenia dedičského
podielu v dedičstve po svojom otcovi. O podnikanie manžela sa nezaujímala a nemala vedomosť o výške
jeho záväzkov.

Podľa § 57 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) právne úkony

týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je

bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil

svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa § 143a ods. 1 Obč. zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

Odvolací súd na základe skutočností uvedených v spisovom materiáli dospel k záveru, že súd prvého
stupňa v priebehu dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne
posúdil, keď návrh v plnom rozsahu zamietol. Prvostupňový súd sa zároveň vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa, keďže tento v odvolacom konaní iba zopakoval argumenty, ktoré uvádzal v

priebehu prvostupňového konania.

Nad rámec odôvodnenia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nesprávne
vyhodnotil charakter dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predovšetkým
predmetom dohody o zúžení BSM nebol byt, ale finančné prostriedky, ktoré odporkyňa nadobudla
dedičstvom po svojom otcovi a ktoré boli neskôr použité na zakúpenie bytu ku ktorému mali obaja

manželia užívacie právo z titulu členstva v bytovom družstve. Touto dohodou sa preto nemohol zmenšiť
majetok úpadcu, keďže predmetný byt úpadca nikdy nevlastnil a finančné prostriedky na zakúpenie
bytu pochádzali z dedičstva po odporkyninom otcovi, teda úpadcovi tiež nepatrili. O odkúpenie bytu
počas členstva v bytovom družstve úpadca záujem neprejavil, pričom ako bolo preukázané v priebehu
prvostupňového konania, tento postoj nesúvisel s jeho podnikateľskými aktivitami, ale so skutočnosťou,

že manželstvo úpadcu a odporkyne bolo formálne. Prejavilo sa to aj tým, že náklady na byt hradila
dlhodobo výlučne odporkyňa. Tá mala záujem o jeho nadobudnutie nie v súvislosti s prípadnými
záväzkami odporcu, ale v súvislosti s tým, že v tomto byte žije aj s troma deťmi, takže mala záujem
definitívne vyriešiť bytovú situáciu rodiny. Vzhľadom na rozvrat manželstva manželia nemali záujem
nadobudnúť byt do svojho spoločného bezpodielového spoluvlastníctva.

Zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že dohodou o zúžení BSM manželov o finančné prostriedky
z ktorých bola neskôr odporkyňou financovaná kúpa bytu č. 30 na ulici V. X nemohlo prísť k ukráteniu
uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka, keďže táto dohoda nenapĺňa
všeobecné podmienky na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu úpadcu uvedené v § 57 ods. 1
ZKR. Citované ustanovenie vymedzuje, že odporovateľné právne úkony sú tie, ktoré sa týkajú majetku

dlžníka. Uvedená nehnuteľnosť pritom v majetku dlžníka nikdy nebola. Uzavretie dohody o zúžení
BSM o finančné prostriedky patriace odporkyni, z ktorých neskôr tento byt odporkyňa zakúpila, takisto
majetkomúpadcuneboli.VčaseuzavretiadohodyozúženíBSMúpadcovinesvedčiloprávonadobudnúť
nehnuteľnosť - byt, pretože toto právo sa aktivuje až v momente keď je o nadobudnutie bytu požiadané.
Ako uviedol aj prvostupňový súd, právne predpisy neumožňujú uložiť členovi družstva povinnosť

požiadať o odkúpenie družstevného bytu. Úpadca svojim konaním v období kedy mal evidované trvalé
bydlisko v tomto byte preukázal, že o jeho odkúpenie nemá záujem. Preto ani pokiaľ by dohoda o zúžení
BSM o finančné prostriedky na kúpu tohto bytu nebola uzavretá, nie je dôvodný predpoklad, že by o
odkúpenie bytu úpadca požiadal, rovnako ako predpoklad, že by o odkúpenie požiadala odporkyňa,
ktorá preukázateľne vzhľadom na rozvrat rodiny nemala záujem nadobudnúť byt spolu s úpadcom. Preto

nie je možné súhlasiť s tvrdením, že je zrejmé, že odporovanou dohodou bol majetok úpadcu znížený
o hodnotu 51.000 Eur, čím došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu.

Navrhovateľ sa v odvolaní pridržiaval svojich vyjadrení z prvostupňového konania keď uviedol, že
odporovaný právny úkon je potrebné považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia rovnako
ako napríklad zmluvu darovaciu. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého

stupňa, ktorý uviedol, že zmluva o zúžení BSM je zo svojej podstaty bezodplatná a dohody k prípadným
úpravám rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143a Obč. zákonníka nie je
prípustné uzatvárať odplatne.Ohľadom tvrdenia navrhovateľa, že odporovaný právny úkon je má charakter zvýhodňujúceho právneho
úkonu, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady, uvedené v ust. § 59 ods. 2
ZKR. Napadnutým zúžením BSM dlžník žiadnu výhodu nezískal, keďže táto sa neprejavila v zmenšení

ani zväčšení jeho majetku a rovnako sa neodrazila na rozsahu jeho záväzkov voči veriteľom. Zároveň
odporkyňa ako manželka úpadcu nie je jeho veriteľkou a preto dohoda o zúžení F. nemôže byť
vyhodnotená ako právny úkon, ktorým úpadca neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným
veriteľom.

I. vyhodnotenia dohody o zúžení BSM ako ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR odvolací

súd opätovne uvádza, že na aplikáciu tohto ustanovenia nie je splnená všeobecná generálna klauzula
odporovateľných právnych úkonov vymedzená v § 57 ods. 1 ZKR a keďže byt, ktorý má navrhovateľ
záujem získať do konkurznej podstaty úpadcu nikdy netvoril úpadcov majetok, nie je možné dospieť
k záveru, že odporovaným právnym úkonom bol dotknutý majetok dlžníka. Zároveň bola vyvrátená
prezumpcia vedomosti odporkyne o prípadnom úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov, a to skutočnosťami
preukázanými v priebehu konania na prvom stupni, keďže manželstvo bolo dlhodobo rozvrátené,

úpadca žil v Bratislave a o svojom podnikaní s odporkyňou nekomunikoval. Preukázaným úmyslom
odporkyne bolo zabezpečiť vlastnícke právo k bytu ku ktorému sama uhrádzala všetky náklady spojené s
prevádzkoutohtobytu,vdôsledkutohozabezpečiťajbývaniesvojimtromdeťomatovšetkozfinančných
prostriedkov získaných z dedičstva po otcovi a nie zo spoločného hospodárenia z úpadcom.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

podľa § 219 ods.X O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 221 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O. s. p.. V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, ktorej by tak vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. V. odporkyni v priebehu odvolacieho konania trovy konania nevznikli, ani si žiadne
neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.